Nárok dôchodcu na nemocenské dávky pri dohode o pracovnej činnosti

Práca na dohodu je na Slovensku obľúbená forma flexibilného pracovného pomeru, ktorá ponúka kratšie zmluvy, menšiu byrokraciu a možnosť privyrobiť si popri štúdiu či penzii. Zákonník práce upravuje konkrétne podmienky práce na dohodu, pričom stanovuje, že zamestnávateľ by mal túto formu využívať len výnimočne a nemal by ňou nahrádzať trvalý pracovný pomer. Aj ľudia, ktorí sú zamestnaní inde alebo dokonca v tej istej firme, môžu pracovať na dohodu. Dohodu je možné uzavrieť aj na pár dní či hodín, bez skúšobnej doby a s krátkou výpoveďou.

Druhy dohôd a ich charakteristika

Existujú rôzne typy dohôd, ktoré sa uzatvárajú v závislosti od charakteru práce:

• Dohoda o vykonaní práce: Uzatvára sa v prípade práce, ktorá je vymedzená výsledkom. Pri tejto dohode je možné odpracovať najviac 350 hodín u jedného zamestnávateľa ročne. Odmenu dostane zamestnanec až po odovzdaní výsledku práce.

• Dohoda o pracovnej činnosti: Uzatvára sa pri príležitostných činnostiach vymedzených druhom práce.

• Dohoda o brigádnickej práci študentov: Určená pre študentov.

  Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

Firmy by dohodami nemali nahrádzať trvalý pracovný pomer. Dohodár má nárok na rovnaké víkendové, nočné či sviatočné príplatky ako zamestnanec pracujúci na trvalý pomer, ale bez príplatku za nadčas. Pri dohodách platí minimálna mzda. V tomto roku nesmú dohodári zarábať menej ako 4,69 eura za hodinu. Dohodári majú nárok aj na príplatky za prácu. Tie sa vyplácajú, ak niekto pracuje v sobotu, nedeľu, cez noc a počas sviatku. Pri klasickej práci na základe dohody o pracovnej činnosti sa mzda vypláca najneskôr mesiac po skončení odpracovaného mesiaca. Ak niekto odpracuje celý jún, výplatu musí dostať najneskôr do konca júla.

Odvody pri práci na dohodu

Práca na dohodu má svoje špecifiká aj pri platení odvodov. Rozdiel v ich výbere je hlavne v tom, či ide o dohodu s pravidelnou alebo nepravidelnou odmenou. Dohodárom sa strhávajú odvody v rovnakej výške ako pri zamestnancoch. Pravidelný príjem je typický pre dohody o pracovnej činnosti. Na druhej strane nepravidelný príjem sa vypláca spravidla pri dohode o vykonaní práce. Ušetriť na odvodoch môžu študenti a dôchodcovia, ktorí si môžu uplatniť odvodovú úľavu vo výške 200 eur mesačne. V praxi to znamená, že ak študent alebo penzista zarobí z dohody menej ako 200 eur mesačne, neplatí z tejto sumy žiadne sociálne odvody. Odvody sa potom platia len zo sumy, ktorá presiahne stanovenú hranicu 200 eur. Túto výhodu si môžu uplatniť vždy len pri jednom zamestnávateľovi. Vďaka odvodovej úľave môžu na dohodu pracovať aj predčasní penzisti. Ak nezarobia viac ako 2 400 eur ročne, môžu poberať súčasne predčasnú penziu i plat. No akonáhle by zarobili viac, Sociálna poisťovňa im pozastaví vyplácanie predčasného dôchodku.

Nemocenské dávky a dohoda o pracovnej činnosti

Od 1. januára 2013 aj dohodári pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti platia poistné na nemocenské poistenie, a tak im rovnako ako zamestnancom môže po splnení všetkých zákonných podmienok vzniknúť nárok na nemocenskú dávku.

Podmienky nároku na nemocenské dávky pre dohodárov

Nárok na nemocenské dávky nevzniká tým dohodárom, ktorí vykonávajú brigádnickú prácu; sú poberateľom dôchodku (starobného, invalidného a invalidného výsluhového); sú poberateľom invalidného výsluhového dôchodku a dosiahli dôchodkový vek alebo ak vykonávajú túto činnosť počas praktického vyučovania. Ak si na dohodu neplatí nemocenské poistenie (napr. z nízkeho príjmu), nemá nárok na dávku v prípade práceneschopnosti (PN) ani na materské. Pri nepravidelnom príjme nemá dohodár nárok na nemocenské dávky ani podporu v nezamestnanosti. Dohodári nemajú nárok na platenú dovolenku, odstupné ani príplatok za nadčasovú prácu.

Výpočet nemocenskej dávky pre dohodárov

V prípade dohodárov, ktorí ešte neplatia poistné na nemocenské poistenie 90 dní (od vzniku poistenia do začiatku práceneschopnosti), sa výška nemocenskej dávky určí inak ako u zamestnancov, ktorí platia poistné aspoň 90 dní. Ak poistenec nemal v predchádzajúcom kalendárnom roku vymeriavacie základy (hrubé príjmy), výška nemocenskej dávky sa určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa rovná minimálnemu vymeriavaciemu základu (v súčasnosti v sume 393 eur).

Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak

Ďalšie dávky a príspevky

Okrem nemocenských dávok existujú aj ďalšie dávky a príspevky, ktoré môžu byť relevantné pre zamestnancov a dohodárov:

• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: Zamestnanec počas prvých 14 dní neschopnosti dostáva náhradu príjmu od zamestnávateľa.
• Vyrovnávacia dávka: Určená pre ženy, tehotné alebo počas materstva do konca 9. mesiaca, ktoré boli preradené na inú pracovnú činnosť, z ktorej dosahujú nižší príjem.
• Starobný dôchodok: Má poistencovi zabezpečiť príjem počas jeho staroby.
• Predčasný starobný dôchodok: Určený na zabezpečenie príjmu v starobe poistenca.
• Sirotský dôchodok: Jeho účelom je zabezpečiť sirote príjem v prípade smrti jej rodiča alebo osvojiteľa.
• Úrazové dávky: Poskytujú sa v prípade poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
• Dávka v nezamestnanosti: Slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti.

Nevýhody práce na dohodu pre zamestnávateľa

Z prác vykonávaných mimo pracovného pomeru plynú nevýhody aj pre zamestnávateľa. Dohodu totiž môžete ukončiť pomerne jednoducho, bez dôvodu a často bez výpovednej lehoty alebo s krátkou výpovednou lehotou. Preto sa môže ľahko stať, že zamestnávateľ zostane zo dňa na deň bez pracovnej sily. Zamestnanci pracujúci na dohodu často nevnímajú zamestnávateľa ako dlhodobého partnera, čo sa prejavuje vyššou fluktuáciou.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

tags: #má #dôchodca #ktorý #je #na #dohodu