Narok SZČO na pracovnú obuv: Komplexný sprievodca

Vytváranie vhodných pracovných podmienok pre zamestnancov je jednou zo základných povinností zamestnávateľa. Dobrá atmosféra na pracovisku spojená s primeraným pracovným prostredím je základným predpokladom pre zvyšovanie efektívnosti práce zamestnanca. Právne upravené postavenie pracovného odevu v kontexte povinností zamestnávateľa ohľadom poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP) je kľúčové pre zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov. Ochrana zdravia a bezpečnosti pri práci je základnou zodpovednosťou každého zamestnávateľa.

Právny rámec a povinnosti zamestnávateľa

Problematiku pracovnej obuvi a odevov upravuje viacero právnych predpisov. Základným je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „zákon o BOZP“) a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „nariadenie vlády“).

Zákon o BOZP sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ a nesmie ich presunúť na zamestnanca.

Osobný ochranný pracovný prostriedok (OOPP)

Osobným ochranným pracovným prostriedkom je každý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca. Rozsah a podmienky poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov ustanovuje nariadenie vlády.

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi osobný ochranný pracovný prostriedok na používanie, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť OOPP?

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť každému zamestnancovi osobné ochranné pracovné prostriedky. V prípade, že zamestnanec spĺňa podmienky, ktoré si vyžadujú osobné ochranné pracovné prostriedky, zamestnávateľ mu ich musí poskytnúť automaticky bez toho, aby o ne musel zamestnanec predtým žiadať.

Osobný ochranný pracovný prostriedok je zamestnávateľ povinný poskytnúť tomu zamestnancovi, u ktorého nebezpečenstvo vyplývajúce z pracovného procesu a z pracovného prostredia nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce.

Pracovný odev a obuv ako OOPP

Zamestnávateľ však poskytuje zamestnancovi ako osobný ochranný pracovný prostriedok podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády aj pracovný odev alebo pracovnú obuv, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako šesť mesiacov.

V praxi sa častokrát zamestnávatelia, ale aj samotní zamestnanci, zaoberajú otázkou, či je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať pracovný odev alebo pracovnú obuv. Odpoveď na túto otázku závisí od viacerých skutočností. V prvom rade je potrebné rozlišovať bežný pracovný odev a bežnú pracovnú obuv od ochranného pracovného odevu a ochrannej pracovnej obuvi.

Pracovný odev a pracovnú obuv, ktoré sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť, musí zamestnávateľ zamestnancovi vždy bezplatne poskytnúť. V takomto prípade ide o ochranný pracovný odev a ochrannú pracovnú obuv považované za osobné ochranné pracovné prostriedky. Takýmto odevom je napríklad výstražná vesta s fluorescenčnými a odrazovými prvkami u zamestnanca pracujúceho na ceste alebo ochranný odev chrániaci zamestnanca pred chladom pri práci v mraziarenskom sklade potravín.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Pokiaľ ide o bežný pracovný odev a bežnú pracovnú obuv, ktoré nie sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, tie sa podľa nariadenia o požiadavkách na OOPP nepovažujú za osobné ochranné pracovné prostriedky a zamestnávateľ ich vo všeobecnosti nie je povinný zamestnancovi poskytovať. V takomto prípade je ale ďalej potrebné posudzovať, či tento odev a obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo znečisteniu. Zamestnávateľ je povinný zamestnancom bezplatne poskytovať pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, ak sa stanú nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov.

Analýza nebezpečenstiev a posúdenie rizika

Samotné nariadenie o požiadavkách na OOPP uvádza, že zoznam prác uvedených v jeho prílohe č. 3 nie je úplný, a že môžu existovať aj iné práce, pri ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť osobné ochranné pracovné prostriedky. Ide o ďalšie práce neuvedené v tomto zozname, pri ktorých nebezpečenstvo poškodenia zdravia nemožno vylúčiť ani obmedziť iným spôsobom. Zamestnávateľ je preto povinný nebezpečenstvá a riziká práce a pracovného prostredia starostlivo analyzovať.

Zamestnávateľ teda v rámci rozhodovania o tom, či má alebo nemá zamestnancovi poskytnúť osobný ochranný pracovný prostriedok, musí posudzovať riziká a hodnotiť nebezpečenstvá vyplývajúce z pracovného procesu a pracovného prostredia. Následne zamestnávateľ určí tie nebezpečenstvá, ktoré nemožno vylúčiť a ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce a ktoré môžu ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. Na základe takéhoto posúdenia nebezpečenstiev potom zamestnávateľ určí pre zamestnanca osobný ochranný pracovný prostriedok účinný pred týmito nebezpečenstvami.

Bezplatné poskytovanie a evidencia OOPP

Zamestnávateľ je povinný osobné ochranné pracovné prostriedky zamestnancom poskytovať bezplatne. V žiadnom prípade zamestnávateľ nesmie zamestnancom povinne poskytované osobné ochranné pracovné prostriedky predávať, zrážať im ich cenu zo mzdy alebo podobným spôsobom získavať ich hodnotu naspäť.

Zákon o BOZP ukladá zamestnávateľovi povinnosť mať na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vypracovaný zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov a zaznamenávať ich poskytnutie zamestnancovi formou evidencie. Zamestnanec je povinný pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky používať a zamestnávateľ je povinný ich používanie kontrolovať. Povinnosťou zamestnávateľa je udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky vo vhodnom stave predovšetkým čistením, opravou a výmenou.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Daňové hľadisko pracovnej obuvi a odevov

Povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancom pracovný odev alebo obuv ako osobný ochranný pracovný prostriedok vyplýva z už uvedeného § 6 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a nadväzne z § 2 ods. 5 nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z., ktoré upravuje poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Vzťahuje sa na tých zamestnávateľov, u ktorých odev alebo obuv zamestnancov počas pracovného procesu podlieha mimoriadnemu opotrebeniu, znečisteniu alebo ak to vyžaduje ochrana života a zdravia. Preukaznosť tohto výdavku na účely vyčíslenia základu dane z príjmov je potrebné zabezpečiť dôslednou operatívnou evidenciou. Zamestnávateľ musí v súlade s § 5 citovaného nariadenia vlády na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev podľa § 4 vypracovať zoznam poskytovaného pracovného ošatenia.

Výdavky (náklady) zamestnávateľa vynaložené na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci sú jeho daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) prvého bodu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o dani z príjmov“). Výdavky (náklady) zamestnávateľa na povinne poskytované osobné ochranné pracovné prostriedky zamestnancov sú preto z hľadiska dane z príjmov jeho daňovými výdavkami, ktoré znižujú jeho základ dane z príjmov (prípadne zvyšujú jeho daňovú stratu). Rovnako sú daňovými výdavkami zamestnávateľa aj výdavky na pracovný odev a pracovnú obuv, ktoré nie sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, ale podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu a preto je zamestnávateľ v zmysle zákona o BOZP a nariadenia o požiadavkách na OOPP povinný ich zamestnancovi poskytovať.

Z pohľadu zamestnanca je bezodplatné prijatie osobných ochranných prostriedkov od zamestnávateľa nepeňažným príjmom. Podľa § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov ale nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania nie je u tohto zamestnanca predmetom dane z príjmov. Rovnako nie je predmetom dane z príjmov zamestnanca ani suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely (ak si zamestnanci kúpia osobné ochranné pracovné prostriedky sami a potom im ich zamestnávateľ prepláca). Znamená to, že zamestnávateľ výdavky na osobné ochranné pracovné prostriedky zamestnancom nezdaňuje.

Príklady z praxe

• Stavebná firma: Poskytuje svojim zamestnancom ochrannú prilbu, ochrannú obuv, ochranné rukavice a ochranný odev. Tieto náklady sú daňovo uznaným nákladom zamestnávateľa a pre zamestnanca nepodliehajú dani z príjmu.
• Strojárska firma: Poskytuje zamestnancom toaletné mydlo a uterák. Ak odev alebo obuv zamestnancov podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako šesť mesiacov, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pracovný odev alebo pracovnú obuv ako osobný ochranný pracovný prostriedok.
• Firma prezentujúca sa na výstavách: Ak firma zakúpi obleky pre zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na výstavách a ich úlohou je prezentácia výrobkov, náklady na takéto ošatenie sú daňovo uznaným nákladom, ak sa splnia požiadavky vyplývajúce z pokynu MF SR č. 4753/1998-2.

Výber pracovnej bundy a jej výhody

Výber pracovnej bundy závisí od viacerých faktorov, z ktorých najdôležitejšími sú určite bezpečnosť a vyhlášky týkajúce sa zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Vplyvným faktorom je tiež typ profesie a počasie, čo znamená, že pri hľadaní vhodného pracovného odevu treba brať do úvahy aj jeho pohodlie, trvácnosť či materiál. Pracovné bundy dokážu zvýšiť bezpečnosť aj v rizikových profesiách.

Odhliadnuc od bezpečnosti, sú pracovné bundy z odolných a trvácnych materiálov, ktoré sú často aj nepremokavé. Vďaka tomu vydržia viac ako bežné bundy, čo znamená aj dlhšiu životnosť. Ich výhodou je tiež to, že umožňujú voľnejší pohyb, pretože strih je prispôsobený vykonávanej práci. V neposlednom rade treba spomenúť aj funkčnosť. Niektoré pracovné bundy majú voľnejší strih a umožňujú vrstvenie oblečenia. Väčšine nechýbajú ani vrecká na osobné alebo pracovné veci, kapucňa či obojstranný zips.

Pri výbere pracovnej bundy je potrebné zvážiť, akým poveternostným vplyvom budú zamestnanci vystavení. Zimné pracovné bundy musia byť samozrejme hrejivé a nepremokavé, pričom nie je nutné, aby boli hrubé a obmedzovali pohyb. Moderné pracovné bundy sú z ľahkých ale hrejivých materiálov, pohodlné a umožňujú zamestnancom sa voľne hýbať. Samozrejme nechýbajú ani bundy do dažďa s vysokou odolnosťou voči premoknutiu a reflexné bundy. Do teplejšieho počasia sú ideálne aj bundy z priedušných materiálov.

tags: #narok #szco #na #pracovnu #obuv