
Odchodné je dôležitá téma pre zamestnancov, a preto je nevyhnutné detailne preskúmať podmienky jeho vyplácania, najmä v kontexte skráteného pracovného úväzku. Tento článok sa zameriava na objasnenie týchto podmienok a relevantných faktorov.
Odchodné predstavuje jednorazovú peňažnú kompenzáciu, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru za určitých okolností. Nárok na odchodné a jeho výška sú definované Zákonníkom práce a môžu byť upravené aj v kolektívnych zmluvách.
Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín, než je štandardný pracovný čas. Vplyv skráteného úväzku na nárok na odchodné a jeho výšku závisí od viacerých faktorov.
Základnou podmienkou pre vznik nároku na odchodné je spôsob skončenia pracovného pomeru. Odchodné sa typicky vypláca pri skončení pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov, ktoré sú definované v Zákonníku práce (napr. organizačné zmeny, zrušenie pracovného miesta). Ak zamestnanec skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou bez uvedenia dôvodu na strane zamestnávateľa, nárok na odchodné mu nevzniká.
Výška odchodného sa odvíja od dĺžky trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa a od priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Pri skrátenom pracovnom úväzku sa do výpočtu priemernej mzdy zahrnie mzda, ktorú zamestnanec reálne zarábal počas trvania skráteného úväzku. To znamená, že ak zamestnanec pracoval na polovičný úväzok, jeho priemerná mzda bude nižšia, čo sa následne prejaví aj na nižšej sume odchodného.
Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite
Pre lepšie pochopenie si uveďme príklad. Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa 10 rokov, z toho posledných 5 rokov na polovičný úväzok. Jeho priemerná mesačná mzda za posledných 5 rokov (počas trvania polovičného úväzku) bola 600 EUR. Podľa Zákonníka práce mu patrí odchodné vo výške trojnásobku jeho priemernej mesačnej mzdy. V tomto prípade by výška odchodného bola 3 x 600 EUR = 1800 EUR.
V kontexte zmien v školstve a odmeňovaní pedagogických zamestnancov je dôležité spomenúť novelizáciu zákona č. 553/2003 Z. z., ktorá zavádza nový príplatok za hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov. Uvedený príplatok je upravený v § 13c a v § 32k zákona č. 553/2003 Z. z., pričom táto úprava nadväzuje na súvisiace ustanovenie § 70 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“).
Ustanovenia upravujúce príplatok za hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca nadobudnú účinnosť 1. januára 2026. Rovnako nadobudnú účinnosť aj súvisiace zmeny vykonané v § 70 zákona č. 138/2019 Z. z. Od nadobudnutia účinnosti zmien, t. j. od 1. januára 2026, sa bude uvedený príplatok uplatňovať v prechodnom režime a to až do 31. decembra.
V § 70 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z. sa doplnilo, že hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca je podkladom na priznanie osobného príplatku, príplatku za hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca alebo odmeny podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Naďalej platí, že zamestnávateľ rozpracuje zásady hodnotenia pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v pracovnom poriadku. Súčasťou zásad hodnotenia sú kritériá na hodnotenie výsledkov a kvality výkonu pracovnej činnosti vyplývajúce zo školského vzdelávacieho programu, výchovného programu a individuálnych charakteristík školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci.
Prečítajte si tiež: Odchod do starobného dôchodku a nároky
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o odchodnom