Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste: Nárok, výška a daňové aspekty

Tento článok sa zameriava na problematiku vreckového pri zahraničných pracovných cestách, a to z pohľadu slovenského Zákonníka práce a zákona o cestovných náhradách. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto tému, vrátane definície, nároku, výšky, zdaňovania a účtovania vreckového, a to aj s ohľadom na aktuálnu legislatívu.

Cestovné náhrady a zákonná úprava

Poskytovanie cestovných náhrad zamestnancom upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“). Tento zákon definuje nárokové (povinné) a nenárokové (fakultatívne) náhrady.

Medzi nárokové cestovné náhrady, na ktoré má zamestnanec pri zahraničnej pracovnej ceste nárok, patria:

• Náhrada preukázaných cestovných výdavkov
• Náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie
• Stravné
• Náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov
• Poistenie liečebných nákladov v zahraničí
• Povinné alebo odporúčané očkovanie
• Náhrada za cesty na návštevu rodiny

Vreckové ako nenároková náhrada

Popri týchto nárokových náhradách môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť aj vreckové. Vreckové je nenároková (fakultatívna) cestovná náhrada, čo znamená, že zamestnanec na ňu nemá automatický nárok. Poskytovanie vreckového závisí od rozhodnutia zamestnávateľa.

Účel vreckového

Vreckové slúži na krytie ťažko dokladovateľných potrebných vedľajších výdavkov, ktoré zamestnancovi vzniknú počas zahraničnej pracovnej cesty. Môže ísť napríklad o poplatky za použitie WC, sprchy, úschovu batožín, poštovné alebo iné drobné výdavky osobnej povahy.

Prečítajte si tiež: Doplnkové dôchodkové sporenie a SZČO

Výška vreckového

Zákon o cestovných náhradách stanovuje maximálnu výšku vreckového, ktorú môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť. Podľa § 14 zákona o cestovných náhradách, zamestnávateľ môže poskytnúť vreckové do výšky 40 % stravného, ktoré je stanovené pre danú krajinu a časové pásmo.

Výška stravného sa určuje podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z. pre jednotlivé krajiny v mene euro alebo v cudzej mene.

Príklad: Ak je stravné pre danú krajinu stanovené na 50 eur, maximálna výška vreckového, ktorú môže zamestnávateľ poskytnúť, je 20 eur (40 % z 50 eur).

Rozdielna výška vreckového

Zamestnávateľ má možnosť poskytovať vreckové v rozdielnej výške pre rôznych zamestnancov alebo skupiny zamestnancov, ak je na to oprávnený dôvod (zásada rovnakého zaobchádzania). Môže tak urobiť napríklad s ohľadom na charakter práce, náročnosť pracovnej cesty alebo iné objektívne kritériá. Rovnako môže byť stanovená iná výška vreckového pre jednotlivé časové pásma alebo pre jednotlivé krajiny.

Vreckové a zdaňovanie

Novela zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 1. januára 2011 zaviedla zdanenie vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste. To znamená, že vreckové je považované za zdaniteľný príjem zamestnanca zo závislej činnosti a podlieha dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Zárobok a predčasný dôchodok

Podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov, predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, s výnimkou vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.

Časový moment zdanenia vreckového

Zamestnávateľ zdaňuje vreckové až v kalendárnom mesiaci, v ktorom zamestnanec predloží písomné vyúčtovanie náhrad, resp. v mesiaci, v ktorom zamestnávateľ vyrovná vreckové (t. j. zamestnanec vráti preplatok, resp. zamestnávateľ poskytne nedoplatok na vreckovom).

Prepočet vreckového v cudzej mene

Ak zamestnávateľ poskytne vreckové v inej mene, ako je euro, použije sa kurz platný v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve.

Vreckové a daňové výdavky zamestnávateľa

Cestovné náhrady sú daňovými výdavkami zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách. To platí aj pre vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa § 14 zákona o cestovných náhradách.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi vreckové vo vyššej sume, ako je 40 % stravného, suma nad tento limit bude nedaňovým výdavkom.

Prečítajte si tiež: SZČO a invalidný dôchodok: Čo potrebujete vedieť

Príklad: Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi vreckové vo výške 60 % stravného, daňovým výdavkom bude len suma zodpovedajúca 40 % stravného. Zvyšných 20 % stravného bude nedaňovým výdavkom.

Účtovanie vreckového

Právnická osoba účtujúca v podvojnom účtovníctve, platiteľ dane z pridanej hodnoty, účtuje vreckové pri zahraničných pracovných cestách ako nenárokovateľnú položku. Vreckové je uznaný daňový náklad do výšky 40 % stravného.

Praktické otázky a odpovede

Otázka: Môže zamestnávateľ zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste poskytnúť vreckové vo výške 60 % z nároku na stravné?

Odpoveď: Zamestnávateľ môže poskytnúť vreckové do výšky 40 % stravného. Suma nad 40 % je nedaňovým výdavkom.

Otázka: Je vreckové poskytnuté zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste daňovým výdavkom?

Odpoveď: Vreckové je daňovým výdavkom do výšky 40 % stravného, ale zároveň je aj pre zamestnanca príjmom zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní.

Otázka: Musí zamestnanec preukazovať výdavky z vreckového dokladmi?

Odpoveď: Vreckové slúži na krytie ťažko dokladovateľných výdavkov, preto zamestnanec nemusí preukazovať tieto výdavky dokladmi.

tags: #narok #na #vreckove #pri #zahranicnej #pracovnej