Pasívna volebná legitimácia: Podmienky a ústavný rámec

Tento článok sa zaoberá problematikou pasívnej volebnej legitimácie, jej podmienkami a ústavným rámcom v Slovenskej republike. Vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky a relevantnej judikatúry, analyzuje jednotlivé aspekty tohto práva, vrátane jeho obmedzení a podmienok výkonu.

Úvod do volebnej legitimácie

Volebná legitimácia predstavuje základný kameň demokratického systému, umožňujúci občanom aktívne sa zúčastňovať na správe vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov. Rozlišujeme dva základné aspekty volebnej legitimácie: aktívnu a pasívnu. Aktívna volebná legitimácia predstavuje právo voliť, teda právo zúčastniť sa na voľbách a vyjadriť svoj hlas. Pasívna volebná legitimácia, naopak, predstavuje právo byť volený, teda právo kandidovať vo voľbách a byť zvolený do verejnej funkcie.

Ústavný základ pasívnej volebnej legitimácie

Ústava Slovenskej republiky zaručuje občanom právo slobodne sa združovať a slobodnou voľbou svojich zástupcov sa zúčastňovať na správe vecí verejných. Toto právo je konkretizované v ustanoveniach, ktoré upravujú voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, voľby prezidenta Slovenskej republiky a voľby do orgánov územnej samosprávy.

Základné princípy volebného práva

Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, bez ohľadu na národnosť, pohlavie, rasu, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie. Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti.

Obrana Slovenskej republiky

Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Nikto nesmie byť nútený vykonávať vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním.

Prečítajte si tiež: Viac o pasívnej vecnej legitimácii dražobníka

Sloboda prejavu a informácií

Zaručuje sa sloboda prejavu a právo na informácie. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku.

Petičné právo

Petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými sa obracať na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami v záležitostiach verejného alebo osobného záujmu. Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd, ani zasahovať do nezávislosti súdov.

Právo na prácu a sociálne zabezpečenie

Občania majú právo na prácu. Štát sa stará o hospodárske a sociálne zabezpečenie občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Zákon ustanoví podmienky, za ktorých majú občania právo na hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj v prípade straty živiteľa. Každý má právo na ochranu zdravia. Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Deti sú pod ochranou zákona.

Právo na vzdelanie a vedecké bádanie

Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje.

Právo na súdnu ochranu

Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Nikto nemôže byť stíhaný alebo odsúdený za čin, ktorý v čase, keď bol spáchaný, nebol trestný.

Prečítajte si tiež: Rozbor pasívnej vecnej legitimácie

Podmienky pasívnej volebnej legitimácie

Pasívna volebná legitimácia nie je absolútna a môže byť obmedzená zákonom. Tieto obmedzenia sledujú legitímny cieľ, akým je zabezpečenie riadneho výkonu verejnej funkcie a ochrana demokratického systému. Medzi najčastejšie podmienky patrí vek, štátne občianstvo, trvalý pobyt a spôsobilosť na právne úkony.

Vek

Veková hranica pre pasívnu volebnú legitimáciu sa líši v závislosti od funkcie, na ktorú sa kandidát uchádza. Napríklad, pre voľbu prezidenta Slovenskej republiky je podmienkou vek minimálne 40 rokov.

Štátne občianstvo

Vo všeobecnosti platí, že pasívnu volebnú legitimáciu majú len občania Slovenskej republiky. Existujú však výnimky, napríklad v prípade volieb do orgánov územnej samosprávy, kde môžu kandidovať aj občania iných členských štátov Európskej únie, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Trvalý pobyt

Trvalý pobyt je ďalšou podmienkou, ktorá sa vyžaduje pre výkon pasívnej volebnej legitimácie. Táto podmienka má zabezpečiť prepojenie kandidáta s územím, v ktorom sa uchádza o volenú funkciu.

Spôsobilosť na právne úkony

Spôsobilosť na právne úkony je základnou podmienkou pre výkon akéhokoľvek práva, vrátane pasívnej volebnej legitimácie. Osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, nemôže kandidovať vo voľbách.

Prečítajte si tiež: Vecná legitimácia pri nájme bytu

Bezúhonnosť

Bezúhonnosť je dôležitou podmienkou pre pasívnu volebnú legitimáciu, ktorá má zabezpečiť, aby verejnú funkciu vykonávali osoby, ktoré neboli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin. Zákon o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje prekážky voliteľnosti, medzi ktoré patrí aj odsúdenie za úmyselný trestný čin.

Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej judikatúre opakovane zaoberal otázkami volebnej legitimácie, vrátane pasívnej volebnej legitimácie. Volebné komisie sú inštitúciami verejnej správy za predpokladu, že činnosť, ktorú vykonávajú, je správnou činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme. Príprava a zabezpečenie volieb je vo verejnom záujme, a preto vytvorenie orgánu verejnej moci, akým je volebná komisia, zaraďuje tento orgán medzi orgány verejnej správy. Len hrubé a závažné alebo opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa zákona o ústavnom súde. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi.

Volebná kampaň a jej obmedzenia

Zákon neupravuje skrytú predvolebnú kampaň, ktorá sa pre častí verejnosti môže udiať, spojením predstaviteľa štátneho orgánu s politickým subjektom, ktorý ho navrhol do štátneho orgánu. Volebnou sťažnosťou napadnuté vystúpenia môžu byt protiprávne len v prípade dôkazu o tom, že ich obsahom bolo vystúpenie v mene politických subjektov zúčastnených na voľbách.

Aktívna a pasívna legitimácia v konaní pred Ústavným súdom

Obec ako taká nie je orgánom územnej samosprávy, ale jej nositeľom, subjektom. Obec je právnickou osobou verejného práva, a teda umelou právnou konštrukciou. Na účel výkonu samosprávy má svojich vykonávateľov, a to orgány obce, ktorými sú starosta obce a obecné zastupiteľstvo. Tieto orgány realizujú správu obce a v jej mene a na jej zodpovednosť vykonávajú všetky verejné úlohy, ktoré obci ukladá právny poriadok. V rovine pasívnej legitimácie v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sa uvedená koncepcia prejavuje tak, že predmetom prieskumu je rozhodnutie orgánu územnej samosprávy.

Formálne a obsahové náležitosti ústavnej sťažnosti

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych aj obsahových náležitostí ústavnej sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti. Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne.

Hrubé porušenie volebných zákonov

Len hrubé alebo závažné porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa zákona o ústavnom súde. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi.

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa vo svojej judikatúre opakovane zaoberal otázkami volebnej legitimácie, vrátane aktívnej a pasívnej volebnej legitimácie.

Platnosť hlasovacieho lístka

Ak volič zakrúžkuje poradové číslo jedného kandidáta a nad rámec tejto zákonnej povinnosti zakrúžkuje aj ďalšie jeho údaje uvedené na hlasovacom lístku, nemožno hovoriť o neplatnom hlasovacom lístku. Takýto hlasovací lístok je možné považovať za upravený v súlade so zákonom o spôsobe hlasovania a teda takýto lístok je platný.

Neplatnosť volieb starostu obce

Neplatnosť volieb zapríčinená prihlasovaním sa na trvalý pobyt sa overuje testom účelovosti prihlasovania sa na trvalý pobyt s vplyvom na výsledok volieb. Tento test pozostáva z troch krokov: Volebný senát môže pristúpiť k vyhláseniu volieb za neplatné ak dôjde v zákonne bezchybnom procese (i) k prihláseniu sa na trvalý pobyt rozhodujúceho počtu obyvateľov, (ii) u ktorých nie je preukázaná relevantná väzba na dané miesto (obec), a (iii) k prihláseniu na trvalý pobyt týchto obyvateľov dôjde bezprostredne pred uskutočnením volieb. Tieto 3 podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Vzdanie sa kandidatúry

Vzdanie sa kandidatúry na post predsedu samosprávneho kraja zo strany kandidáta politickej strany, resp. politického hnutia alebo ich koalície znamená, že sa daný politický subjekt politickej súťaže o obsadenie uvedeného postu nezúčastnil. Vo svojej podstate sa jedná o totožnú situáciu, ako keby politický subjekt do volieb predsedu samosprávneho kraja od počiatku nenominoval žiadneho svojho kandidáta. U takéhoto politického subjektu ako žalobcu preto nemožno identifikovať moment domáhania sa ochrany aktívnej účasti na politickej súťaži realizovanej vo voľbách predsedu samosprávneho kraja zo strany jeho vlastného kandidáta.

Dôvody žaloby

Pri postupe podľa Správneho súdneho poriadku správny súd skúma, či dôvody uvedené žalobcom v žalobe sú prístupné dokazovaniu (teda či ich je možné verifikovať dokazovaním), či by toto dokazovanie mohlo viesť k záveru, že tvrdené dôvody spôsobujú nezákonnosť volieb, a či by táto nezákonnosť umožňovala vyhovieť žalobe, teda rozhodnúť niektorým zo spôsobov, ktoré sú predpokladané v Správneho súdneho poriadku. Dôvody neústavnosti a nezákonnosti musia byť dostatočne konkrétne skutkovo vymedzené tak, aby bolo zrejmé, pravdivosť akej konkrétnej skutočnosti sa má v následnom konaní dokazovaním preverovať, inak tieto dôvody nie sú prístupné konkrétnemu dokazovaniu.

Aktívna žalobná legitimácia

Politickú stranu, politické hnutie alebo koalíciu, ktoré síce podali kandidátnu listinu pre voľby starostu obce, ale ich kandidát zostal právoplatne nezaregistrovaný a nezúčastnil sa súťaže politických síl, nemožno považovať za také, ktoré by podali platnú kandidátnu listinu v zmysle Správneho súdneho poriadku. Preto nie sú aktívne legitimované na podanie žaloby o neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce.

Príklad z praxe

Žalobca sa domáhal náhrady škody - nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- EUR, pretože sa cítil platnou súčasťou spoločnosti. Bol priamym svedkom udalosti, ktorá sa týka kola volieb. Žalobca ako občan SR spĺňajúci podmienky zákona mohol vykonať volebné právo.

Zodpovednosť za škodu

Obec zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, a to jeho nesprávnym úradným postupom. Samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

tags: #pasívna #volebná #legitimácia #podmienky