Má Zamestnanec Nárok na Odstupné pri Prepustení? Komplexný Prieskum

Strata zamestnania je nepríjemná situácia, ktorá môže mať vážne finančné dôsledky. Slovenský Zákonník práce však poskytuje zamestnancom určitú ochranu v podobe odstupného. Tento článok podrobne rozoberá, kedy má zamestnanec nárok na odstupné pri prepustení, od čoho závisí jeho výška a aké sú s tým spojené povinnosti zamestnávateľa.

Čo je Odstupné?

Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu za stratu zamestnania, t. j. za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Je to súčasť zákonnej regulácie, ktorá zabezpečuje, že sú zamestnanci chránení pred nečakanými zmenami v zamestnaní.

Kedy Vzniká Nárok na Odstupné?

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi pri ukončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, ktoré taxatívne vymenúva Zákonník práce. Medzi tieto dôvody patria:

• Organizačné zmeny: Zamestnávateľ ruší pracovné miesto alebo ho premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce. Príkladom je zrušenie pracovného miesta z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačnej zmeny.
• Nadbytočnosť zamestnanca: Zamestnanec sa stane nadbytočným v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov.
• Zdravotné dôvody: Zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu. Sem patrí aj dôvod, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu; pre pracovný úraz to platí, len ak nebol spôsobený zavinením zamestnanca.

Je dôležité zdôrazniť, že ak zamestnanec dáva výpoveď sám, nárok na odstupné mu nevzniká. Taktiež, odstupné sa týka ukončenia pracovnej zmluvy, nie zmlúv mimo pracovného pomeru, tzv. dohôd.

Špecifické Situácie

• Prechod práv a povinností: Ak dôjde k predaju firmy a zamestnanec nesúhlasí so zásadnou zmenou pracovných podmienok, pracovný pomer sa považuje za skončený dohodou z dôvodov organizačných zmien a zamestnanec má nárok na odstupné.
• Hromadné prepúšťanie: Ak zamestnávateľ prepúšťa väčší počet zamestnancov z organizačných dôvodov, je povinný prerokovať opatrenia na predchádzanie alebo obmedzenie prepúšťania so zástupcami zamestnancov alebo priamo s dotknutými zamestnancami. Ak túto povinnosť poruší, zamestnanci majú nárok aj na náhradu mzdy.

Výška Odstupného

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa. Zákonník práce upravuje len minimálnu hranicu odstupného, čo znamená, že zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Minimálna výška odstupného podľa Zákonníka práce:

• Menej ako 2 roky: najmenej 1-násobok priemerného mesačného zárobku
• Najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov: najmenej 2-násobok priemerného mesačného zárobku
• Najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov: najmenej 3-násobok priemerného mesačného zárobku
• Najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov: najmenej 4-násobok priemerného mesačného zárobku
• Najmenej 20 rokov: najmenej 5-násobok priemerného mesačného zárobku

Ak bol pracovný pomer ukončený výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania, patrí mu odstupné vo výške najmenej 10-násobku priemerného mesačného zárobku.

Príklad Výpočtu Odstupného

Zamestnávateľ so zamestnancom ukončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačnej zmeny. Zamestnanec pracoval pre zamestnávateľa viac ako 10 rokov, ale menej ako 20 rokov. V tomto prípade má zamestnanec nárok na odstupné najmenej vo výške 4-násobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Odstupné a Výpovedná Doba

Odstupné a výpovedná lehota sú dve samostatné kategórie, ktoré sa môžu prekrývať. Ak zamestnávateľ ukončuje pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov alebo iných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, zamestnanec má nárok na výpovednú lehotu aj odstupné.

Dĺžka výpovednej doby závisí od dôvodu výpovede a dĺžky trvania pracovného pomeru:

• Výpoveď daná zamestnávateľom z dôvodov organizačných zmien alebo nadbytočnosti:
  • Ak pracovný pomer trval menej ako 1 rok, výpovedná doba je 1 mesiac.
  • Ak pracovný pomer trval najmenej 1 rok, výpovedná doba je 2 mesiace.
• Výpoveď daná zamestnávateľom z iných dôvodov (napr. neuspokojivé plnenie pracovných úloh):
  • Výpovedná doba je najmenej 2 mesiace, ak pracovný pomer trval najmenej 1 rok.

Odstupné a Odchodné

Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú. Odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, zatiaľ čo odchodné je odmena pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.

Nárok na odchodné vzniká zamestnancovi, ak:

• Mu vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%).
• Ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru.

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Príklad Súbehu Odstupného a Odchodného

Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, požiadal o starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a ruší firmu. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné aj na odchodné súčasne.

Zdaňovanie Odstupného a Odvodové Povinnosti

Odstupné a odchodné patria medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na daň z príjmov. Zamestnávateľ je povinný z vyplateného odstupného a odchodného vybrať preddavok na daň.

Odstupné a odchodné charakteru jednorazového plnenia poskytovaného zamestnávateľom zamestnancovi nepodlieha sociálnemu a zdravotnému poisteniu.

Povinnosť Vrátenia Odstupného

Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

Dôležité Upozornenia

• Písomná forma: Výpoveď musí byť písomná a doručená zamestnancovi, inak je neplatná.
• Dôvod skončenia: V dohode o skončení pracovného pomeru musí byť uvedený dôvod skončenia, ktorý zakladá nárok na odstupné. Ak dôvod v dohode nie je uvedený, alebo ide o iný dôvod než uvádza zákon, nárok na odstupné zamestnancovi nevzniká.
• Ochranná doba: Ak je zamestnanec v tzv. ochrannej dobe (napr. práceneschopnosť, tehotenstvo), zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď, s výnimkou určitých prípadov, ako je zrušenie zamestnávateľa.
• Pracovný posudok: Pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec právo na pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní (tzv. zápočtový list).
• Uplatnenie nároku: Nárok na odstupné sa môže premlčať, ak si ho zamestnanec neuplatní včas.
• Individuálna dohoda: Zamestnávateľ môže poskytnúť odstupné aj nad rámec zákona ako prejav dobrej vôle, alebo ako súčasť interných smerníc.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

tags: #má #zamestnanec #nárok #na #odstupné #pri