
V súčasnej praxi sa čoraz častejšie rieši otázka, či prezliekanie sa do pracovného odevu pred pracovnou zmenou alebo po nej je súčasťou pracovného času, alebo či by sa mal čas strávený prezliekaním považovať za prácu nadčas. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na povinnosti zamestnanca v oblasti osobnej hygieny, s prihliadnutím na Zákonník práce a súvisiace právne predpisy.
Podľa § 85 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Jednou zo základných povinností zamestnanca, ako stanovuje § 81 písm. b) Zákonníka práce, je byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.
Z toho vyplýva, že zamestnávateľ má právo vyžadovať od zamestnanca, aby sa na prácu pripravil tak, aby na začiatku pracovného času mohol už pracovať, teda aby bol prezlečený a mal pripravené pracovné pomôcky.
Čas strávený prezliekaním sa do alebo z pracovného odevu sa bežne nezapočítava do pracovného času. Zákonník práce však umožňuje zamestnávateľovi, po dohode so zástupcami zamestnancov, určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času (§ 90 ods. 10 Zákonníka práce). Zamestnávateľ môže túto možnosť rozšíriť aj na čas potrebný pred začatím práce. Ak zamestnávateľ určí čas na osobnú očistu, vrátane prezliekania, tento čas sa započítava do pracovného času.
Ak zamestnávateľ nedohodne so zástupcami zamestnancov čas na osobnú očistu, čas strávený prezliekaním sa do alebo z pracovného odevu sa nepovažuje za pracovný čas ani za prácu nadčas. Práca nadčas je definovaná ako práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas, vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien (§ 97 ods. 1 Zákonníka práce).
Prečítajte si tiež: Výhody zamestnávania zamestnancov s invalidným dôchodkom
Pre nariadenie nadčasovej práce platí zákonná podmienka prechodnej a nie stálej potreby na strane zamestnávateľa, ktorá musí mať súčasne charakter naliehavosti. Čas strávený prezliekaním sa do alebo z pracovného odevu nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre prácu nadčas.
Povinnosť prezliekania sa do pracovného odevu alebo do civilného oblečenia je úkonom, ktorý je potrebný uskutočniť pred výkonom práce a po jeho skončení. Zákonník práce ho označuje ako úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh (§ 220 ods. 2). Toto ustanovenie je zaradené do časti Zákonníka práce týkajúcej sa náhrady škody, čo znamená, že má význam v súvislosti so zodpovednostnými vzťahmi.
Z uvedeného vyplýva, že samotné prezliekanie sa do alebo z pracovného odevu nie je výkonom práce a teda nespadá do pracovného času, ani nie je možné takto strávený čas považovať za prácu nadčas.
Osobná hygiena zahŕňa hygienickú starostlivosť o jednotlivé časti tela, ako sú ruky, tvár, zuby a nechty, vrátane holenia, česania, umývania, aplikácie make-upu a krémov, a strihania nechtov. Celkový kúpeľ zahŕňa hygienickú starostlivosť o celé telo vo vani alebo sprche s umytím vlasov.
V zariadeniach sociálnych služieb sa zabezpečuje pomoc pri úkonoch sebaobsluhy a starostlivosti o svoju osobu, čo zahŕňa:
Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevok na rekreáciu
Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti (zákon o IPČ) s účinnosťou od 1. septembra 2025 zjednocuje posudkovú činnosť vykonávanú úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) v správnom konaní o integrovanom posudku. Tento posudok bude potrebný na uplatnenie nárokov v oblasti sociálnych služieb, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a v rámci podpory účasti znevýhodnených osôb na trhu práce.
Po 31. auguste 2025 obce a VÚC už nebudú posudzovať žiadne nové žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. Ak fyzická osoba prejaví záujem o podanie žiadosti, bude informovaná o potrebe podať žiadosť o integrovaný posudok na príslušnom ÚPSVR.
Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach, pri ktorých je odkázaná na pomoc, s cieľom aktivizácie, podpory sociálneho začlenenia, nezávislosti a možnosti rozhodovať sa. Osobná asistencia je riadená osobou so zdravotným postihnutím, ktorá si sama vyberá a zaškoľuje asistenta, uzatvára s ním zmluvu a vypláca ho.
Rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa zoznamu činností, ktoré si osoba s ŤZP nemôže vykonávať sama, a počtu hodín potrebných na ich vykonanie. Príspevok na financovanie asistenta poskytuje štát, pričom rozsah osobnej asistencie je najviac 7 300 hodín ročne.
Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia na ochranu života a zdravia zamestnancov pri práci. Optimálna vnútorná teplota na pracovisku je dôležitá pre produktivitu pracovníkov. Podľa vyhlášky č. 99/2016 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, optimálna teplota na pracovisku je v priemere 23 °C, ale môže sa líšiť podľa typu práce a ročného obdobia.
Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite
Pracovná zdravotná služba poskytuje zamestnávateľovi odborné služby pri zabezpečovaní ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Zabezpečuje primárnu starostlivosť o zdravie zamestnancov na pracovisku, prevenciu chorôb z povolania a pracovných úrazov a udržanie pracovnej spôsobilosti zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre všetkých zamestnancov, vo všetkých odvetviach hospodárstva.
tags: #zamestnanec #narok #osobna #hygiena #podmienky