
Proces majetkovoprávneho vysporiadania pri výstavbe diaľnic je komplexný a často zdĺhavý proces, ktorý môže výrazne ovplyvniť tempo a efektivitu realizácie dopravných projektov. Vláda Slovenskej republiky sa snaží tento proces zefektívniť a urýchliť prostredníctvom legislatívnych zmien a mimoriadnych opatrení.
Súčasný stav prípravy a realizácie rozsiahlych stavieb, ako sú diaľnice, je komplikovaný a predlžovaný zdĺhavým majetkovoprávnym vysporiadaním, povoľovacími procesmi a verejným obstarávaním. Tieto prekážky bránia v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby alebo ich rekonštrukcie. Zdĺhavé vyvlastňovacie konania, stavebné a kolaudačné konania, ako aj verejné obstarávanie, konania na katastrálnych úradoch a na súdoch, sú hlavnými faktormi, ktoré prispievajú k spomaleniu celého procesu.
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky predložilo návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a výstavbu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktorý má za cieľ zjednodušiť a urýchliť procesy súvisiace s prípravou a realizáciou veľkých investičných projektov. Tento návrh zákona vychádza z programového vyhlásenia vlády a uznesení vlády SR č. 583/2021 a 675/2023.
Návrh zákona má niekoľko kľúčových cieľov:
Návrh zákona obsahuje niekoľko opatrení, ktoré majú prispieť k zjednodušeniu a urýchleniu procesov:
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca majetkovoprávnym vysporiadaním
Návrh zákona upravuje aj oblasť povoľovania hlavných koridorov siete TEN-T, teda také, ktoré majú medzinárodný či nadnárodný význam - diaľnice a železničné trate. Projekty TEN-T sú v prílohe č. 1 definované širšie, než sú minimálne požiadavky smernice, čo umožňuje členským štátom EÚ. Tieto projekty budú mať prednosť vo všetkých relevantných procesoch, čo zabezpečí dodržanie štvorročnej lehoty pre schválenie.
Tento návrh zákona sa delí niektoré aspekty so zákonom č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách, ale rozširuje rozsah na širšie spektrum projektov v rôznych oblastiach, ktoré môžu byť realizované len verejnými investormi.
Slovenská dopravná infraštruktúra čelí mnohým výzvam, vrátane nedostavanej základnej diaľničnej siete, chýbajúcich úsekov diaľnic D1, D3 a R4, a nevyhovujúceho stavu mnohých ciest prvej triedy a regionálnych ciest. Zanedbané investície z minulosti sa prejavujú aj na úrovni železničnej infraštruktúry.
Celý proces od začiatku prípravy po dokončenie výstavby diaľnice trvá na Slovensku priemerne až štrnásť rokov. Výstavba samotná trvá tri až tri a pol roka, ale príprava, vrátane procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie, územného konania, stavebného povolenia a majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov, zaberie enormný čas.
Vláda sa snaží urýchliť prípravu a výstavbu diaľnic prostredníctvom legislatívnych krokov, ako je zákon o urýchlení prípravy a výstavby niektorých úsekov diaľnic, ktorý dopomohol k skráteniu doby prípravy o 18 mesiacov. Nový zákonom o strategických investíciách by tiež mohol prispieť k zrýchleniu prípravy a výstavby diaľnic alebo iných veľkých stavieb.
Prečítajte si tiež: Právna pomoc a dlhy v Nitre
Sú potrebné aj zmeny vo verejnom obstarávaní, lebo je neakceptovateľné, aby obstarávanie trvalo niekoľko rokov, ako to bolo v prípade výstavby obchvatu Tvrdošína na R3 na Orave či modernizácie železničnej trate na Záhorí.
Motoristi často nadávajú nielen na dlhú prípravu výstavby diaľnic a chýbajúce úseky, ale aj na cesty prvej triedy pre nevyhovujúci stav mnohých z nich. To majú postupne čiastočne zlepšiť pokračujúce veľké opravy týchto ciest po celom Slovensku. V rokoch 2020 až 2023 sa investovalo 200 miliónov eur do veľkoplošných opráv ciest I. triedy.
Napriek pokračovaniu modernizácie a obnovy železničných tratí je stále potrebné doháňať zameškané a odložené investície aj v tejto oblasti. Investičný dlh už len na odloženej údržbe je 900 miliónov eur.
Vláda SR predložila verejnosti Program pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 - 2014, ktorý stanovuje harmonogram odovzdávania rozostavaných úsekov i začínania nových stavieb v období do konca roku 2014 a pomenúva možnosti financovania samotnej výstavby.
Hlavnou prioritou vlády SR v rokoch 2011 až 2014 bolo postupne spájať 8 z 10 najväčších slovenských miest diaľnicou D1, a to budovaním zostávajúcich náročných úsekov medzi Žilinou a Prešovom. Ďalšie priority sú popísané v 4. kapitole tohto materiálu. Bude sa uplatňovať transparentný a efektívny spôsob verejného obstarávania.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad povinností opatrovníka
Vláda SR použije na financovanie výstavby i primeranej údržby diaľnic všetky dostupné finančné zdroje, ktoré umožnia realizáciu kvalitných a bezpečných ciest. Zdroje štátneho rozpočtu budú doplnené o prostriedky z fondov EÚ a súkromného partnerstva (PPP).
Prioritou vlády je tiež obnova a rozvoj zanedbaných ciest I. triedy, ktoré spomaľujú dopravu, poškodzujú vozidlá a prispievajú aj k dopravným nehodám.
Vláda plánuje diaľnice a rýchlostné cesty s ohľadom na životné prostredie. Územie pre dopravné koridory bolo schválené vládou SR uznesením č. 1033/2001 a jej záväzná časť bola vyhlásená Nariadením vlády SR č. 528/2002.
OPD predstavuje programový dokument SR pre čerpanie pomoci z fondov Európskej únie v sektore dopravy na roky 2007 - 2013. Prioritné osi OPD sú zamerané na rozvoj dopravnej infraštruktúry a podporu ekologicky priaznivých foriem dopravy.
K objektivizácii priorít výstavby konkrétnych úsekov diaľnic a rýchlostných ciest prispieva aj sledovanie tzv. intenzít dopravy. Slovenská správa ciest realizovala v roku 2010 celoplošné sčítanie dopravy, ktoré potvrdilo, že na väčšine úsekov ciest I. triedy sú intenzity dopravy vyššie ako predpokladali pôvodné prognózy.
tags: #majetkovo #právne #vysporiadanie #diaľnic #proces