Majetková zmluva v Chorvátsku: Podmienky a daňové aspekty

Dovolenková sezóna je v plnom prúde a Chorvátsko patrí medzi najobľúbenejšie destinácie Slovákov. Avšak, pred cestou je dôležité poznať podmienky stornovania dovolenky, odstúpenia od zmluvy a daňové povinnosti.

Zmluvné podmienky pri stornovaní dovolenky

Ak cestovná kancelária nedodrží podmienky zmluvy alebo ich poruší, situáciu by ste nemali riešiť stornom, ale požiadaním o odstúpenie od zmluvy bez následkov. V prípade stornovania dovoleniek sa už roky hovorí o "strate radosti z dovolenky". Podľa asociácie má každá cestovná kancelária cestovné poistenie, čo znamená, že klient v rámci neho môže požiadať o storno pred dovolenkou, ale aj počas nej.

Daňové aspekty pri cezhraničných transakciách

V posledných rokoch sa stretávame v čoraz väčšej miere s tým, že občania SR pracujú v zahraničí alebo zahraniční pracujú na území SR, alebo podnikatelia vykonávajú svoju činnosť aj v zahraničí a zase naopak, a v nemalej miere aj s investovaním kapitálu zahraničných firiem na Slovensku alebo slovenských v zahraničí, pričom nesmieme zabúdať ani na čoraz väčšiu prítomnosť zahraničných športovcov a umelcov na území Slovenska alebo naopak. V takýchto prípadoch nastáva otázka, ako a kde má príjmy dosahované v zahraničí alebo zahraničnými daňovníkmi na našom území zdaniť? Aký právny predpis použiť a či nebudú tieto príjmy dvakrát zdanené?

Daňová povinnosť a medzinárodné zmluvy

Každý štát má suverénne právo stanoviť si podmienky vyberania daní od daňových subjektov, t. j. fyzických a právnických osôb na svojom území bez akéhokoľvek obmedzenia, t. j. bez ohľadu na daňové systémy iných štátov. Týka sa to tak daní z príjmov z podnikateľskej činnosti, investovaného kapitálu a pod., ako aj nepriamych daní. Daňové povinnosti sú teda stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, nad ktorými môžu stáť - majú vyššiu právnu silu, prípadne ich modifikujú vnútroštátne daňové zákony, medzinárodné zmluvy. Nadradenosť medzinárodnej zmluvy nad zákon o dani z príjmov je ustanovená v § 1 ods. 2 ZDP. „Medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (medzinárodná zmluva), má prednosť pred týmto zákonom.“ Nejde len o zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (ďalej len „zmluva o ZDZ“), ale aj o iné zmluvy spĺňajúce podmienky ustanovené v citovanom ustanovení. Medzinárodnou zmluvou je teda zmluva uzatvorená v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (vyhláška MZV č. 15/1988 Zb.), ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, t. j. zmluva V súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR v znení neskorších predpisov medzinárodné zmluvy spadajúce pod článok 7 ods. 4 Ústavy SR (t. j. prezidentské zmluvy), ktoré si vyžadujú pred ratifikáciou súhlas Národnej rady SR v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy SR, musia byť vyhlásené v Zbierke zákonov SR uverejnením ich plného znenia. Uzavretie medzinárodných zmlúv, ktoré pred ratifikáciou nevyžadujú súhlas Národnej rady SR, musí byť oznámené v Zbierke zákonov v súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z. z. V daňovom zákone je nadradenosť medzinárodných zmlúv uvedená priamo v úvodnom ustanovení, a to nielen z dôvodu množstva zmlúv o ZDZ (v súčasnosti je to 57 uzavretých zmlúv o ZDZ), ale aj z princípu, podľa ktorého v SR sú podmienky medzinárodných zmlúv vrátane sadzieb z nich vyplývajúcich uplatňované priamo - nie refundačným systémom, kedy je najskôr uplatnený vnútroštátny predpis a následne zmluva.

Daňová rezidencia a neobmedzená daňová povinnosť

V daňovom práve prevažnej väčšiny štátov je pri daniach z príjmov vznik daňového vzťahu subjektu k štátu (daňovo-právny vzťah) založený na jednej z dvoch skutočností. Zdržiavanie sa subjektu na území nejakého štátu určitú zákonom stanovenú dobu, čo je najčastejšie pobyt trvajúci na území tohto štátu po dobu dlhšiu ako 183 dní alebo existencia sídla alebo miesta svojho vedenia na území tohto štátu, pokiaľ ide o právnickú osobu alebo existencia bydliska alebo trvalého pobytu, resp. obvyklého zdržiavania sa na území tohto štátu v prípade fyzickej osoby. Pokiaľ je splnené aspoň jedno z týchto kritérií, stáva sa takýto subjekt daňovníkom príslušného štátu a má v tomto štáte neobmedzenú daňovú povinnosť. To znamená, že na území tohto štátu podlieha zdaneniu z celosvetových príjmov, a to tak z príjmov zo zdrojov získaných na území tohto štátu, ako aj v zahraničí. Hovoríme tiež o daňovom rezidentovi.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty majetkového vydierania

Obmedzená daňová povinnosť

Subjekt sa nezdržuje na území príslušného štátu ani tu nemá svoje sídlo alebo bydlisko, ale dosahuje príjmy na území tohto štátu. Ide o tzv. príjmy zo zdrojov na území príslušného štátu. Za príjmy zo zdrojov na území štátu sú považované príjmy obvykle daňovými zákonmi presne vymedzené (napr. úroky z pôžičiek alebo licenčné poplatky). Stanovenie daňovej rezidencie - osobnej príslušnosti k danému územiu, je prvým a rozhodujúcim kritériom pre určenie daňových povinností daňovníkov. ZDP definuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s NDP) v § 2 písm. *) S účinnosťou od 15. 12. 2005 sa zákonom č. 534/2005 Z. z. doplnil nový odkaz za trvalý pobyt, a to odkaz na zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý určuje celosvetový rozsah daňovej povinnosti aj pre cudzincov, ktorí majú podľa citovaného zákona povolenie na trvalý pobyt na území SR. Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s ODP) je podľa § 2 písm.

Konflikt dvojitej rezidencie

Ak je osoba podľa vnútroštátnych daňových predpisov považovaná za rezidenta v dvoch alebo viacerých štátoch, dochádza k tzv. „konfliktu dvojitej rezidencie“. V tomto okamihu vstupujú do riešenia otázky daňovej rezidencie, resp. nerezidencie zmluvy o ZDZ, ktoré obsahujú článok, vo väčšine prípadov článok 4, zaoberajúci sa podmienkami stanovenia rezidencie. Tento článok definuje výraz „rezident zmluvného štátu“ na účely týchto zmlúv s odvolaním sa na vymedzenie podľa vnútroštátnych daňových predpisov zmluvných štátov a obsahuje kritériá pre rozhraničenie dvojitej rezidencie tak pre fyzické, ako aj pre právnické osoby. V prípade, ak žiadny konflikt pri riešení rezidencie daňovníka podľa vnútroštátnych predpisov nevzniká, nie je potrebné na určenie, resp. Odsek 1 vymedzuje definíciu výrazu „rezident zmluvného štátu“. Na účely príslušnej zmluvy o ZDZ „rezident zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušného štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu bydliska (domicilu), trvalého pobytu (rezidencie), miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného kritéria podobného charakteru. Pri rozhraničovaní rezidencie fyzickej osoby nie je nevyhnutné vyčerpať všetky kritériá uvedené v príslušnej zmluve o ZDZ. V prevažnej väčšine prípadov je uvedené kritérium postačujúce na vyriešenie konfliktu dvojitej rezidencie (napr.

Kritériá pre rozhraničenie rezidencie

Kritérium stáleho bytu (stáleho domova) znamená, že fyzická osoba vlastní alebo má v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre stále použitie. Opakom stáleho bytu je pobyt na určitom mieste, ktorý má krátkodobý alebo má časovo obmedzený charakter. Pri posudzovaní splnenia kritéria stáleho bytu nie je dôležitá jeho forma, t. j. či ide o rodinný dom, bytový, resp. Rozhodujúcou podmienkou pre posúdenie, či byt (domov) spĺňa kritériá stáleho bytu, je určenie jeho stálosti. Stály byt fyzickej osoby je zariadený tak, aby bol tejto osobe prístupný nepretržite v každom čase, nie príležitostne pre účely krátkodobého pobytu, napr. Ak nie je možné rezidenciu osoby rozhraničiť na základe kritéria stáleho bytu (napr. ak má fyzická osoba stály byt v obidvoch zmluvných štátoch), bude považovaná za rezidenta toho zmluvného štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy, t. j. v ktorom štáte má stredisko životných záujmov. Stredisko životných záujmov vyjadruje užšie osobné a hospodárske vzťahy osoby k určitému štátu (napr. rodinné, sociálne a ekonomické vzťahy daňovníka, zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity, miesto podnikania, miesto, z ktorého daňovník spravuje svoj majetok). Keďže žiadny daňový predpis explicitne nevymedzuje formu, akou môže osoba preukázať, že má stredisko životných záujmov v určitom štáte, ako dôkazné prostriedky môžu byť použité napr. ohlásenie skončenia trvalého pobytu, resp. získanie povolenia na stanovený druh pobytu v určitom štáte, udelenie povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov v inom štáte, zmluvy o uzatvorení životných, sociálnych a zdravotných poistení, vyvíjanie rôznych ekonomických aktivít, nadobudnutie nehnuteľností v zahraničí a preukázanie vlastníctva výpisom z katastra nehnuteľností, pracovnoprávny vzťah uzatvorený na dobu neurčitú, resp. iné doklady preukazujúce užšie rodinné a sociálne vzťahy v zmluvnom štáte, majetkové pomery, politické, obchodné a kultúrne aktivity. Daňovník je úspešný podnikateľ v oblasti cestovného ruchu a agroturistiky, ktorý vyvíja svoje obchodné aktivity v rámci celej Európy. Štát, v ktorom sa fyzická osoba obvykle zdržiava, je potrebné posudzovať nielen v spojení so stálym bytom, ktorý má táto osoba umiestnený v určitom zmluvnom štáte, ale s akýmkoľvek iným miestom v tomto štáte, kde sa táto osoba zdržiava. Ak osoba nemá stály byt ani v jednom zo zmluvných štátov (napr. Ak sa osoba obvykle zdržiava v obidvoch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, bude považovaná za rezidenta toho zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Miestom skutočného vedenia sa zvyčajne rozumie miesto, kde sú prijímané rozhodujúce kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia nevyhnutné pre vedenie podnikania osoby. Miestom skutočného vedenia je obvykle miesto, kde prijíma rozhodnutia väčšina nadriadených osôb alebo skupina osôb (napr. predstavenstvo), t. j. miesto, kde sa rozhoduje o aktivitách, ktoré má vykonať spoločnosť ako celok. V praxi môže nastať situácia, že daňovník má viacero miest vedenia. Pri rozhraničovaní rezidencie osôb iných ako fyzických osôb by nemala byť prikladaná dôležitosť výhradne formálnym kritériám, ako je napríklad registrácia spoločnosti v určitom zmluvnom štáte. Po rozhraničení dvojitej rezidencie osoby (či už fyzickej osoby alebo právnickej osoby, resp. Daňovník z Portorika vykonával v SR v zdaňovacom období podnikateľskú činnosť, pričom bol na území SR fyzicky prítomný počas obdobia presahujúceho 300 dní v tomto zdaňovacom období (kalendárnom roku). Daňový poradca vychádzal zo skutočnosti, že daňovník sa v predmetnom zdaňovacom období obvykle zdržiaval na území SR a je teda podľa § 2 písm. Rezidencia osoby sa zvyčajne posudzuje za zdaňovacie obdobie (kalendárny rok), pričom k jej zmene môže dôjsť aj v priebehu zdaňovacieho obdobia. K zmene rezidencie osoby zvyčajne nedochádza, ak táto odchádza do druhého štátu len na určité vymedzené obdobie (napr. na výkon profesionálnej športovej činnosti) s úmyslom vrátiť sa na územie prvého štátu.

Preukazovanie rezidencie

Vo všeobecnosti spôsob a forma preukazovania rezidencie osoby na daňové účely nie je taxatívne vymedzená v žiadnom vnútroštátnom daňovom predpise SR, preto je možné použiť akúkoľvek formu a spôsob preukázania. V prípade pochybností je však za najpreukaznejší doklad považované potvrdenie o rezidencii tejto osoby vydané správcom dane (resp. Občan SR s trvalým pobytom na území SR pracoval na riadnu pracovnú zmluvu na dobu neurčitú v ČR počas celého roku 2007 (a stále pracuje). V ČR platí daň z príjmu, poistenia zdravotné a dôchodkové. Má v ČR prenajatý byt, na území SR sa nezdržuje a nemá príjmy na území SR. V súlade s § 2 písm. d) bod 1 ZDP fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava, je daňovníkom s NDP, ktorej predmetom dane je podľa § 2 písm. Čiže pri posudzovaní rozsahu daňových povinností osôb na území SR sa postupuje podľa ZDP a ak osoba spĺňa kritériá vymedzené v ustanovení v § 2 písm. Ak je osoba považovaná za rezidenta SR podľa ZDP a súčasne je podľa vnútroštátnych daňových predpisov iného štátu považovaná za rezidenta aj v tomto inom štáte, dochádza ku vzniku dvojitej rezidencie, t. j. osoba podlieha neobmedzenej daňovej povinnosti v dvoch, resp. Ak konflikt dvojitej rezidencie osoby skutočne vznikne, potom zmluvný štát, ktorého rezidentom bude osoba po uplatnení rozhraničovacích kritérií vymedzených v príslušnej zmluve o ZDZ, bude považovaný za štát, v ktorom predmetná osoba podlieha neobmedzenej daňovej povinnosti nielen na účely tejto zmluvy, ale aj na účely ZDP, t. j. Ak rezident SR deklaruje, že je považovaný za rezidenta aj v inom zmluvnom štáte podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto zmluvného štátu, následkom čoho dochádza ku vzniku dvojitej rezidencie, z dôvodu aj jeho právnej istoty predloží správcovi dane doklady preukazujúce tieto skutočnosti (napr. potvrdenie o rezidencii na území iného zmluvného štátu podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto štátu vydané zahraničným správcom dane). V prípade, ak daňovníka vyzve na podanie daňového priznania z dôvodu jeho trvalého pobytu na území SR, daňovník môže ešte dodatočne predložiť doklady preukazujúce túto skutočnosť, t. j. skutočnosť, že spĺňa podmienky pre daňovú rezidenciu v inom štáte, a preto nebol povinný na našom území podávať daňové priznanie, pretože na ňom nedosahoval žiadne príjmy. Ak správca dane akceptuje splnenie podmienok pre rezidenciu na území iného štátu, nebude daňovníkovi vyrubovať ani žiadne sankcie v súlade s ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. Ak vychádzame z predloženej otázky, je zrejmé, že daňovník spĺňa podmienky daňovej rezidencie na území ČR a keďže nedosahuje na území SR žiadne príjmy, nie je povinný podať daňové priznanie na území SR. Z vyššie uvedeného však odporúčame, aby skutočnosti preukazujúce jeho daňovú príslušnosť k územiu ČR a nie k SR napriek jeho trvalému pobytu na území SR správcovi dane predložil ešte pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, resp. Napriek skutočnosti, či má alebo nemá podať daňové priznanie na území SR, z dôvodu, že daňovník pracoval u českého zamestnávateľa na území ČR, tento mu mohol vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň, ktoré zamestnancovi (daňovníkovi) zrážal v priebehu zdaňovacieho obdobia roka 2007, resp.

Modelová zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia

Modelová zmluva v úvodnej časti určuje rozsah svojej pôsobnosti a definuje niektoré výrazy. Hlavná časť upravuje, do akej miery môže každý z dvoch zmluvných štátov zdaňovať príjmy a majetok a akým spôsobom sa vylúči medzinárodné dvojité zdanenie príjmov. Najobsiahlejšou a najpodstatnejšou časťou modelovej zmluvy sú články 6 až 21, ktoré sa zaoberajú zdanením príjmov. Uvedené delenie je však potrebné prispôsobiť konkrétnej zmluve, pretože niektoré články sa od takéhoto všeobecného určenia práva štátu zdroja alebo rezidencie na zdanenie môžu líšiť. Napr. v prípade licenčných poplatkov je vo väčšine zmlúv o ZDZ, ktoré má SR uzavreté, určené právo na zdanenie týchto príjmov krajine zdroja bez akýchkoľvek obmedzení, resp. príjmy z investovaného kapitálu (nákup akcií, poskytnutých úverov, predaj licencií a pod. V článku 4 je určená rezidencia daňovníka. Tak ako už bolo vyššie uvedené, článok je dôležitý z pohľadu rozriešenia otázok rezidencie či nerezidencie daňovníka k príslušnému územiu, k danému štátu, čo má význam pre určenie rozsahu daňovej povinnosti daňovníka na tomto území. V súlade s týmto princípom bude pridelené právo na obmedzené alebo neobmedzené zdanenie príjmov štátu zdroja príjmo…

Prečítajte si tiež: Majetkové hodnoty v podnikaní

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

tags: #majetková #zmluva #Chorvátsko #podmienky