
Tento článok sa zaoberá definíciou obchodného podielu a jeho zaradením medzi iné majetkové hodnoty, a to najmä v kontexte slovenského právneho poriadku. Skúmame, čo presne obchodný podiel predstavuje, ako sa nadobúda, aké má charakteristiky a aký je jeho vzťah k bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov (BSM). Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po odborníkov v danej oblasti.
Definíciu obchodného podielu nájdeme v Obchodnom zákonníku v ustanovení § 114 ods. 1. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Inými slovami, je to súhrn práv a povinností, ktoré spoločníkovi plynú z jeho účasti v obchodnej spoločnosti. Predstavuje mieru účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní.
Obchodný podiel má dve základné stránky:
S obchodným podielom sú spojené rôzne práva, medzi ktoré patria napríklad:
Obchodný podiel nie je vecou v zmysle Občianskeho zákonníka. Ide o tzv. "inú majetkovú hodnotu" podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odborná literatúra definuje iné majetkové hodnoty ako určité objekty ľudského správania sa, ktoré napriek absencii fyzickej podstaty majú určitú ekonomickú hodnotu.
Prečítajte si tiež: Podnikatelia a paušálne výdavky: Vymáhanie pohľadávok
Do kategórie iných majetkových hodnôt sa zaraďujú najmä: cenné papiere (akcie, dlhopisy, zmenky, skladiskové záložné listy), obchodný podiel, know-how, ale aj výsledky tvorivej ľudskej činnosti.
Obchodný podiel možno nadobudnúť rôznymi spôsobmi:
V rámci disponibility s obchodným podielom môže spoločník napr. obchodný podiel previesť na iného spoločníka alebo na inú osobu (pokiaľ to spoločenská zmluva pripúšťa), rozdeliť, môže byť predmetom záložného práva i dedenia.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je majetkový režim manželov, ktorý je spojený s manželstvom. Upravuje ho Občiansky zákonník v ustanoveniach § 143 a nasl. V BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Otázka, či obchodný podiel nadobudnutý počas manželstva patrí do BSM, bola v minulosti predmetom sporov. V súčasnosti však prevláda názor, že do BSM patrí hodnota obchodného podielu, ak bol nadobudnutý počas manželstva a zo spoločných prostriedkov.
Prečítajte si tiež: Obchodný zástupca a náhrada škody
Ak podiel do BSM patrí, tak o prevode vlastníckeho práva k tomuto podielu rozhodujú obaja manželia, nakoľko sa nejedná o bežnú vec. Súhlas s prevodom teda musí poskytnúť aj manžel, ktorý nie je spoločníkom. Táto povinnosť vyplýva priamo z Občianskeho zákonníka, ust. § 145 ods. 1. Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
Obchodný podiel nadobúda osobitný význam najmä v kontexte zániku manželstva a s tým súvisiaceho zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Tento manžel je následne povinný druhému z manželov, ktorý sa na obchodnej spoločnosti priamo nepodieľa, vyplatiť sumu zodpovedajúcu jednej polovici hodnoty predmetného obchodného podielu.
Vyporiadanie podielu sa v praxi rieši tak, že súd v rámci vyporiadania BSM prikáže obchodný podiel tomu z manželov, ktorý je spoločníkom, pričom druhý manžel má spravidla nárok na finančné vyrovnanie zodpovedajúce polovici jeho hodnoty.
Pri vkladoch do obchodných spoločností dochádza k zmene v osobe vlastníka tohto majetku, vlastnícke právo ku vkladom alebo ich častiam prechádza na spoločnosť. Nejde však o predaj. Spoločníkovi neplynie príjem z predaja tohto majetku. Pri vkladoch do obchodných spoločností teda nemožno použiť ustanovenia zákona o dani z príjmov upravujúce zdaňovanie príjmov z predaja vecí.
Príjem z prevodu obchodného podielu patrí medzi „ostatné príjmy“ a je uvedený v § 8 ods. 1 písm. f) ZDP. Z tohto príjmu sa daň nevyberá zrážkovým spôsobom (nie je uvedený v § 43 ods. 3 ZDP). Daňovník si ho po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) musí uviesť v priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby (konkrétne VIII. oddiel, tabuľka č. 3, riadok č. 6 tlačiva typu B). V súlade s § 8 ods. 7 ZDP sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu. Je to správne, pretože vklad do spoločnosti, resp. nadobudnutie na základe zmluvy o prevode boli vykonané zo zdanených prostriedkov občana.
Prečítajte si tiež: Prehľad judikatúry: Náhrada škody obchodného zástupcu
Záložné právo predstavuje vecné právo k cudzej veci zabezpečujúce pohľadávku a jej príslušenstvo. Predmetom záložného práva, tzv. zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Do kategórie iných majetkových hodnôt sa zaraďuje aj obchodný podiel.