
Článok sa zaoberá problematikou uznania už raz uznaného predmetu, pričom analyzuje rôzne aspekty tohto javu v kontexte práva, účtovníctva a správy majetku. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, identifikovať možné riziká a navrhnúť odporúčania pre správnu prax.
Právny rámec pre uznanie raz uznaného predmetu je komplexný a závisí od konkrétnej oblasti práva. V trestnom práve sa napríklad rieši otázka právomoci súdov a orgánov činných v trestnom konaní. Zákon č. 301/2005 Z. z., Trestný poriadok, upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri prejednávaní trestných vecí. Tento zákon definuje právomoc vojenských súdov, Špeciálneho súdu a upravuje príslušnosť súdov vo vzťahu k rôznym trestným činom. Dôležité je ustanovenie § 14 ods. 1, ktoré hovorí o právomoci vojenských súdov a § 17 ods. 2 a 3, ktoré sa týkajú vecí, v ktorých koná samosudca.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súdy poskytujú verejnosť informácií oznamovacím prostriedkom. Podľa § 4 ods. 2 vojaci a príslušníci sborov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) sa v trestnom konaní posudzujú ako osoby s osobitným postavením.
Trestný poriadok upravuje aj procesné aspekty trestného konania, ako sú napríklad práva obvineného, poškodeného a svedka. Obhajcom v trestnom konaní môže byť len advokát (§ 37 ods. 1). Obvinený má právo zvoliť si obhajcu, a ak si ho nezvolí, môže mu byť ustanovený (§ 38 ods. 1).
Dôležitou súčasťou trestného konania je zabezpečenie dôkazov. Podľa § 47 ods. 1, veci, ktoré môžu byť dôležité pre trestné konanie, môžu byť zaistené. O zaistení sa spíše zápisnica a obvinenému sa zakáže s nimi nakladať.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Trestný poriadok stanovuje lehoty pre rôzne úkony v trestnom konaní. Podľa § 71 ods. 1, väzba v prípravnom konaní nesmie trvať dlhšie ako jeden rok. V konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutnú dobu. Dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté podľa § 275 ods. 2, nesmie presiahnuť lehoty uvedené v § 71 ods. 1 až 9.
Zadržanie osoby je upravené v § 75 Trestného poriadku. Na zadržanie treba predchádzajúci súhlas prokurátora. Ak bol zadržaný vojak, oznámi sa to správcovi posádky. O zadržaní sa bezodkladne vyrozumie obhajca, ak si ho zadržaný zvolil, a prokurátor. Prokurátor je povinný zadržanú osobu ihneď prepustiť na slobodu, ak neboli splnené podmienky pre zadržanie, alebo ak dôvody zadržania pominuli.
Domová prehliadka je zásah do súkromia, ktorý je možný len za podmienok stanovených zákonom. Podľa § 82 ods. 1, domovú prehliadku možno vykonať len na základe písomného príkazu sudcu alebo predsedu senátu. Príkaz musí byť odôvodnený. V prípadoch, ktoré nepripúšťajú odklad, môže príkaz vydať aj prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán.
Okrem domovej prehliadky Trestný poriadok upravuje aj ďalšie úkony, ako sú napríklad odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností (§ 88a) a použitie agenta (§ 88b). Použitie agenta je možné len v prípadoch, ak existuje podozrenie, že bol spáchaný úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky, alebo niektorý z trestných činov uvedených v § 158 Trestného zákona.
V oblasti účtovníctva a správy majetku obcí je kľúčové dodržiavanie zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Tieto zákony stanovujú pravidlá pre vedenie účtovníctva, oceňovanie majetku a nakladanie s ním.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre odchod hasiča do dôchodku
Zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite ukladá orgánom verejnej správy povinnosť overovať súlad každej finančnej operácie alebo jej časti základnou finančnou kontrolou. Kontrolovaný subjekt tým, že nezabezpečil overenie súladu finančnej operácie, t. j. odpis pohľadávok pred ich zaúčtovaním, nepostupoval v súlade s § 7 ods. 1 zákona o finančnej kontrole a audite.
Podľa § 6 ods. 3 zákona o majetku obcí, správca majetku je povinný nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce. Tým, že primátor hlavného mesta nepredkladal raz ročne mestskému zastupiteľstvu informáciu o odpustených pohľadávkach, nepostupoval v súlade s § 15 ods. 5 VZN č. 18/2011 o zásadách hospodárenia.
Orgány obce sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať a za tým účelom sú povinné najmä chrániť majetok pred stratou alebo zneužitím a používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi (§ 7 ods. 2 zákona o majetku obcí). Kontrolovaný subjekt tým, že takmer rok od právoplatnosti rozsudku pohľadávku od dlžníka nevymáhal a nevyužil ďalšie právne kroky na včasné uplatňovanie svojich práv pred príslušnými orgánmi, konal v rozpore s ustanovením § 7 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí a tiež v rozpore s čl. 80 ods. 1 Štatútu hlavného mesta.
Účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (§ 3 ods. 1 zákona o účtovníctve). Tým, že kontrolovaný subjekt uhradené pohľadávky viedol v účtovníctve a nezaúčtoval zníženie pohľadávok do obdobia, s ktorým účtovný prípad súvisel, konal v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve.
Oceňovanie majetku sa upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu (§ 26 ods. 4 zákona o účtovníctve). Opravné položky k pohľadávkam sa tvoria najmä k pohľadávkam, pri ktorých je opodstatnené predpokladať, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, k sporným pohľadávkam voči dlžníkom, s ktorými sa vedie spor o ich uznanie (§ 15 ods. 5 Postupov účtovania pre ROPO).
Prečítajte si tiež: Podmienky pre nemocenské dávky
V prípade Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov existuje riziko nezachovania rozhodovacej právomoci štátu pri schválení a zmene výšky odplaty za zabezpečenie núdzových zásob. NKÚ SR upozorňuje na riziko nezachovania rozhodovacej právomoci štátu pri schválení a zmene výšky odplaty za zabezpečenie núdzových zásob z dôvodu, že od výšky odplaty sa odvíja celý finančný systém zabezpečenia správy núdzových zásob na Slovensku.
Hlavné mesto tým, že odúčtovanie pohľadávok v celkovej výške 8,3 mil. eur nebolo schválené mestským zastupiteľstvom nepostupovalo v súlade s § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého je obecnému zastupiteľstvu vyhradené schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce.