
Majetkovo-právne vzťahy sú základným pilierom súkromného práva. Upravujú vzťahy medzi subjektmi práva v oblasti majetku. Tento článok sa zameriava na definíciu majetkovo-právnych vzťahov, ich historický vývoj v kontexte Slovenskej republiky a súčasnú právnu úpravu, ktorá ich upravuje.
Po vzniku Slovenskej republiky 1. bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej republiky bolo nevyhnutné upraviť právne vzťahy novými zákonmi. Pripravoval sa aj Obchodný zákonník, ktorý bol prijatý zákonom č. 513/1991 Zb. 1. januára 1992.
Pôvodný Občiansky zákonník pochádzal z roku 1964 a niesol vo svojej koncepcii a obsahu pečať vtedajšej doby. Upravoval občianskoprávne vzťahy na báze uspokojovania tzv. ignorovala existencia súkromného vlastníctva a kategória tzv. cudzím veciam. Po roku 1989 sa uprednostnila rozsiahla novelizácia Občianskeho zákonníka. Ustanovenia diskriminačnej povahy v oblasti vlastníckeho práva boli odstránené a do stredobodu záujmu novej úpravy sa dostali všetky subjekty občianskeho práva, t. j. štát.
Občiansky zákonník upravuje občianskoprávne vzťahy na báze uspokojovania tzv. ustanovenia o poskytovaní služieb. V novom zákonníku sa uvažuje o dvoch alternatívach: zakotvení celého záväzkového práva v Občianskom zákonníku alebo ponechaní niektorých zmlúv v Obchodnom zákonníku. Presadzuje sa jednotná úprava záväzkového práva, ako je tomu napr. V súvislosti s úpravou zmluvy o diele je stanovená osobitný oddiel s názvom "Osobitné ustanovenia obchodnej kúpnej zmluvy".
V súvislosti s úpravou zmluvy o diele je dôležitý vzťah súkromnoprávnych otázok pracovného práva a Občianskeho zákonníka. Zákonník práce v § 1 ods. časti neustanovuje inak vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.
Prečítajte si tiež: Rozvod a majetkové vysporiadanie
Zákonník upravoval aj kolízne normy. Je potrebné zachovať najvhodnejšiu formu úpravy kolíznych noriem a bolo by potrebné ju zachovať.
Pri tvorbe nového Občianskeho zákonníka je potrebné zohľadňovať Európske súkromné právo. Ide o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. vrátane podomového predaja a Smernica č. organizujú cestovné kancelárie, či iné subjekty.
Slovenská republika je viazaná viacerými medzinárodnými dohovormi a dohodami, ktoré majú vplyv na úpravu majetkovo-právnych vzťahov. Medzi ne patria:
A.
Slovenská republika sa snaží o modernizáciu úpravy a aplikácie občianskoprávnych predpisov. Je potrebné skúmať, čo v našej úprave nie je dobré, čo nevyhovuje, resp. medzery v právnej úprave. Cieľom je, aby sa právne formy právnych úprav občianskoprávnych vzťahov prispôsobili potrebám slobodného trhu a moderného trhového hospodárstva.
Prečítajte si tiež: Rozvod a majetok: Čo treba vedieť
Slovenská republika zohľadňuje požiadavky, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku z medzinárodných zmlúv, dohovorov a dohôd a odporúčania a stanoviská Rady EÚ.
Občianskoprávne vzťahy upravujú aj osobitné zákony, ako napr. zákonoch. nájmu a podnájmu nebytových priestorov (zákon č. Zb. č. 249/1999 Z. zákon č. 83/199O Zb. zákon č. 207/1996 Z. z. zákon č. 108/2000 Z. z. v zákone č.600/1992 Zb. ustanovenia o zmluvách o cenných papieroch.
Občianskoprávne úpravy smerujú k určitej komercionalizácii občianskeho práva. V styku medzi obchodnoprávnymi partnermi sa objavujú modifikácie podľa konkrétnych predstáv a potrieb zmluvných strán.
V budúcom Občianskom zákonníku by mala byť upravená jednotne zodpovednosť výrobcu za škodu spôsobenú vadným výrobkom (product liability). Je potrebné upraviť aj zodpovednosť za škodu spôsobenú atómovou prevádzkou alebo nezákonným rozhodnutím.
Republika má snahu dostať sa perspektívne do Európskej únie. Zohľadnia sa požiadavky zakotvené v tzv. integráciu do vnútorného trhu únie. Bude potrebné napr. prispôsobiť viacerým smerniciam, ktoré sa dotýkajú tejto oblasti.
Prečítajte si tiež: Rozvod a majetok: Čo potrebujete vedieť
Cieľom je, aby bol Občiansky zákonník zrozumiteľný. Záväzkové právo by malo byť zaradené až ako 8. ustanoveniach o dedičskom práve.
Je dôležité, aby Občiansky zákonník zabezpečil ochranu práv slabšieho účastníka občianskoprávneho vzťahu.
Občiansky zákonník musí zabezpečiť ochranu osobnosti a ochranu intímnej sféry jednotlivca.
Je potrebné, aby Občiansky zákonník upravoval súkromnoprávne vzťahy a špecifické vzťahy budú upravené v osobitných predpisoch.
Je dôležité, aby Občiansky zákonník nepodliehal častým zmenám. Je potrebné vytvárať slobodný trh postupne meniť.
Je potrebné zabezpečiť dobrovoľné plnenie povinností z občianskoprávnych vzťahov prostriedkami zameranými na prevenciu a dobrými mravmi.
B.
Občiansky zákonník by mal obsahovať všeobecné ustanovenia, ktoré sa použijú aj pre ostatné občianskoprávne vzťahy vznikajúce na základe iných predpisov.
Je potrebné zakotviť zásady výkonu občianskych práv a zneužívania výkonu práva na ujmu verejného záujmu a záujmu jednotlivca.
Je potrebné zakotviť a vymedziť pojem podnikateľ, ako označenie obchodník.
Pri zastupovaní opatrovníkom sa upraví súdny dozor nad jeho činnosťou.
Je potrebné zakotviť aj pojem vec a vymedziť aj druhy vecí. Zásadne sa veci budú deliť na hnuteľné a nehnuteľné.
Je potrebné upraviť, ako sa menia sa a zanikajú práva a právne vzťahy.
Je potrebné upraviť jednostranných a viacstranných právnych úkonov.
Vývoj manželského majetkového práva v Česku a na Slovensku začiatkom 20. storočia ovplyvnil vznik samostatnej Československej republiky v roku 1918. Na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi platilo uhorské právo a na území Česka a Moravy rakúske právo. Rakúske manželské majetkové právo bolo založené na zmluvnej voľnosti manželov, ktorá sa prejavovala pri usporiadaní majetkových vzťahov, avšak aj nerovnosťou medzi mužom a ženou.
Dôležitou súčasťou prípravy líniových stavieb je zabezpečenie právneho vzťahu stavebníka k pozemkom potrebným na ich realizáciu. Základným aktom je prevod vlastníctva kúpnou zmluvou, ktorý umožňuje trvalý záber stavby alebo nájom pozemkov pre dočasný záber stavby. V niektorých prípadoch však nie je možné uzavrieť kúpnu zmluvu okamžite. V takýchto prípadoch je vhodné zabezpečiť práva stavebníka k príslušnému pozemku uzavretím tzv. zmluvy o budúcej zmluve.
Popri „klasických právnych úkonoch“ sa v pracovnom práve stretávame aj s tzv. „faktickými úkonmi“. Faktické úkony nie sú považované za právne úkony ale za iné subjektívne právne skutočnosti, na ktoré sa úprava právnych úkonov nevzťahuje. Zaradenie úkonu medzi faktické úkony má teda významné následky - neaplikuje sa naň napr.
Koncept faktických úkonov v pracovnom práve bol vytvorený rozhodovacou praxou súdov. Súdy postupne za faktické úkony uznali napr. rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce), rozhodnutie o neospravedlnenej absencii zamestnanca (§ 144a ods. 6 Zákonníka práce), či rozhodnutie o rozvrhnutí pracovného času (§ 85 a nasl. pracovného času).