Majetok, Vlastné imanie a Záväzky: Kľúčové Pojmy pre Finančné Zdravie Podniku

Súvaha, základný pilier účtovnej závierky, poskytuje komplexný pohľad na finančnú pozíciu podniku k určitému dátumu. Jej základnými zložkami sú majetok, vlastné imanie a záväzky. Pochopenie týchto pojmov je nevyhnutné pre správne riadenie a hodnotenie finančnej stability spoločnosti.

Súvaha: Statický Obraz Finančnej Pozície

Súvaha, známa aj ako bilancia, je účtovný výkaz, ktorý zobrazuje stav majetku, záväzkov a vlastného imania k určitému dátumu. Predstavuje tak statickú "fotografiu" finančnej pozície podniku a je úzko prepojená s výkazom ziskov a strát (výkonnosť) a výkazom peňažných tokov (likvidita).

Základná rovnosť súvahy znie:

Majetok = Záväzky + Vlastné imanie

Táto rovnica vyjadruje, že majetok podniku je financovaný buď z vlastných zdrojov (vlastné imanie), alebo z cudzích zdrojov (záväzky).

Majetok: Zdroje Kontrolované Podnikom

Majetok predstavuje zdroje kontrolované podnikom v dôsledku minulých udalostí, od ktorých sa očakávajú budúce ekonomické prínosy. Môže ísť o hmotný majetok (napr. budovy, stroje), nehmotný majetok (napr. patenty, licencie) alebo finančný majetok (napr. peniaze, pohľadávky).

Prečítajte si tiež: Hmotná núdza a majetkové pomery

Odpisovanie Majetku

Odpisovanie je systematické rozloženie odpisovateľnej hodnoty majetku počas doby jeho použiteľnosti. Existujú rôzne metódy odpisovania, napríklad lineárne odpisovanie, výkonové odpisovanie alebo zrýchlené odpisovanie.

Goodwill

Goodwill vzniká pri akvizícii, keď kúpna cena prevyšuje reálnu hodnotu čistých identifikovateľných aktív.

Záväzky: Súčasné Povinnosti Podniku

Záväzky sú súčasné povinnosti podniku vyplývajúce z minulých udalostí, ktorých splnenie povedie k odtoku ekonomických úžitkov. Môže ísť o záväzky voči dodávateľom, zamestnancom, bankám alebo štátu.

Rezervy

Rezervy sa uznávajú, ak existuje súčasná povinnosť, pravdepodobný odtok ekonomických úžitkov a spoľahlivý odhad.

Vlastné imanie: Reziduálny Podiel na Majetku

Vlastné imanie (Equity) je v súvahe rozdiel medzi celkovým majetkom (Aktívami) a celkovými záväzkami (dlhmi). Je to reziduálny podiel na aktívach po odpočítaní záväzkov. Inými slovami, predstavuje "čistú hodnotu" firmy.

Prečítajte si tiež: Majetok a účtovníctvo podnikov

Zložky Vlastného Imania

Vlastné imanie sa skladá z niekoľkých položiek, ktoré môžeme zatriediť do šiestich rovnorodých skupín:

  • Základné imanie (411): Peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti pri jej založení. Základné imanie sa povinne tvorí v spoločnosti s ručením obmedzeným vo výške 5 000 eur a v akciovej spoločnosti vo výške 25 000 eur. Jeho výška sa povinne zapisuje do obchodného registra. Pri zvyšovaní základného imania novými vkladmi spoločníkov sa zvyšuje celková hodnota vlastného imania. Presun položky vlastného imania do základného imania skôr potvrdzuje stabilitu vlastného imania.

    Vklad spoločníka môže byť peňažný alebo nepeňažný. Najjednoduchší je vklad peňažných prostriedkov. Pri nepeňažnom vklade je potrebné mať stanovenie hodnoty nepeňažného vkladu znaleckým posudkom. Je prípustné pri splnení podmienok podľa § 59b Obchodného zákonníka, aby znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Hodnota nepeňažného vkladu, o ktorú nastane zvýšenie základného imania, je ustanovená v § 59 ods. Predmetom účtovníctva a dňom, kedy vzniká účtovný prípad, je nárok Spoločnosti na zvýšenie základného imania, t. j. rozhodnutia valného zhromaždenia alebo jediného spoločníka Spoločnosti.

  • Kapitálové fondy (412, 413, 417, 418): Tvoria ich rôzne zdroje plynúce do obchodnej spoločnosti. Patrí sem napríklad emisné ážio ako rozdiel medzi sumou platenou za akcie a menovitou hodnotou týchto akcií alebo rozdiel pri zvyšovaní základného imania upísaním nových akcií alebo vkladov. Podstatnú časť kapitálových fondov častokrát tvoria vklady spoločníkov do podnikania, ktorými sa nezvyšuje základné imanie a dary poskytnuté spoločníkmi v prospech spoločnosti.

  • Fondy zo zisku (421, 422, 423, 427): Tvoria sa zo zisku obchodnej spoločnosti. Môže ísť o povinne tvorené fondy vyplývajúce z Obchodného zákonníka. Takýmto fondom je zákonný rezervný fond, ktorý sa povinne tvorí v spoločnosti s ručením obmedzeným (najmenej 10 % základného imania) a v akciovej spoločnosti (najmenej 20 % základného imania) a slúži na krytie strát spoločnosti. Okrem povinne tvoreného zákonného rezervného fondu môže obchodná spoločnosť tvoriť aj iné fondy zo zisku.

    Prečítajte si tiež: Dedenie majetku po moslimovi

  • Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (414, 415, 416): Osobitná súčasť vlastného imania. Vznikajú zo špecifických situácií ako napríklad zlúčenie, splynutie, rozdelenie obchodnej spoločnosti, ale tiež napríklad aj z dôvodu zmeny reálnej hodnoty niektorých cenných papierov a podielov a podobne.

  • Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení (431): Vypočíta sa ako rozdiel výnosov a nákladov. Ak boli výnosy vyššie ako náklady, výsledkom hospodárenia je zisk. Ak boli náklady vyššie ako výnosy, výsledkom hospodárenia je strata.

  • Výsledok hospodárenia minulých rokov (428, 429): O rozdelení zisku alebo usporiadaní straty rozhoduje najvyšší orgán obchodnej spoločnosti.

Výpočet Vlastného Imania

Výšku vlastného imania obchodnej spoločnosti je možné zistiť niekoľkými spôsobmi. V každom prípade je však východiskovým zdrojom účtovníctvo spoločnosti. Podľa zákona o účtovníctve ho vypočítame ako rozdiel majetku a záväzkov:

Vlastné imanie = Majetok - Záväzky

Záporné Vlastné imanie

Vlastné imanie môže dosiahnuť záporné hodnoty, ak niektorá z jeho zložiek vykazuje vysokú zápornú hodnotu, ktorá prevyšuje kladnú hodnotu všetkých ostatných zložiek vlastného imania spolu. Príčinou záporného vlastného imania môže byť výsledok hospodárenia - strata, ktorá sa ako súčasť vlastného imania vykazuje so záporným znamienkom, a teda ho znižuje. V prípade, že obchodná spoločnosť dosiahne za jeden alebo niekoľko rokov kumulatívne vysokú stratu, ktorá prevýši kladné hodnoty všetkých ostatných zložiek vlastného imania spolu a táto strata nebude nijakým spôsobom uhradená, vlastné imanie spoločnosti dosiahne záporné hodnoty.

Ako Predchádzať Zápornému Vlastnému Imaniu

Aby obchodná spoločnosť zápornému vlastnému imaniu predišla, musí sa zaoberať jeho príčinou. Väčšinou je ňou aktuálna vysoká strata alebo vysoká strata naakumulovaná za niekoľko predchádzajúcich rokov.

Na krytie strát by sa mal používať zákonný rezervný fond (ak ho spoločnosť bola povinná vytvoriť alebo ho vytvorila dobrovoľne), ktorý je určený práve na tento účel. V prípade, že na krytie vysokej straty zákonný rezervný fond nepostačuje, je možné na jeho úhradu použiť aj iné fondy vlastného imania. Ak má obchodná spoločnosť z predchádzajúcich období nerozdelený zisk, môže ho tiež použiť na usporiadanie vzniknutej straty. Ďalšími možnosťami je napríklad predpísanie úhrady straty priamo spoločníkom alebo o neuhradenú stratu znížiť základné imanie. Nesmie sa však znížiť pod minimálnu hranicu stanovenú Obchodným zákonníkom.

Dôsledky Záporného Vlastného Imania

Záporné vlastné imanie môže byť pre firmu existenčným problémom. Pre samotnú spoločnosť je záporné vlastné imanie pre vysokú stratu problémom už len z toho dôvodu, že firma nedosahuje účel, pre ktorý bola založená - dosahovanie zisku. Záporné vlastné imanie znamená aj to, že celý majetok je financovaný len z cudzích zdrojov tvorených rôznymi druhmi záväzkov. To je vysokým rizikom aj pre samotných veriteľov spoločnosti, že ich pohľadávky nebudú uspokojené.

Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je obchodná spoločnosť so záporným vlastným imaním a aspoň dvoma veriteľmi povinná podať sama na seba návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o tejto skutočnosti.

Spoločnosť v Kríze

Spoločnosť nemusí mať problém až vtedy, keď bude mať záporné vlastné imanie, ale aj vtedy, ak je pomer jej vlastného imania a záväzkov príliš nízky. Od roku 2016 totiž novelou Obchodného zákonníka nadobudli účinnosť nové ustanovenia o spoločnosti v kríze. Na niektoré aspekty financovania obchodnej spoločnosti v kríze sa vzťahujú osobitné pravidlá. Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku a rovnako aj vtedy, ak jej úpadok hrozí.

Úpadok spoločnosti definuje § 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ako stav, kedy je spoločnosť predlžená alebo platobne neschopná. Spoločnosť je predlžená vtedy, ak má viac ako jedného veriteľa (má záväzky aspoň voči dvom subjektom) a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu majetku (má záporné vlastné imanie). Spoločnosť je platobne neschopná vtedy, ak nie je schopná plniť 30 dní v lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

Hroziaci úpadok definuje § 67a Obchodného zákonníka ako nízky pomer vlastného imania a záväzkov. Od roku 2018 platí pre posúdenie hroziaceho úpadku pomer 8 ku 100.

Na spoločnosť, ktorá je v kríze z dôvodu nízkeho pomeru vlastného imania a záväzkov, ale aj na tú, ktorá je v kríze z dôvodu predlženia alebo platobnej neschopnosti, sa vzťahujú osobitné pravidlá fungovania upravené v § 67a až § 67i Obchodného zákonníka. Týkajú sa zákazu vrátenia tzv. „plnení nahrádzajúcich vlastné zdroje“ a zabezpečenia tzv. „záväzkov nahradzujúcich vlastné zdroje“. Osobitné pravidlá fungovania spoločnosti v kríze majú za cieľ chrániť bežných veriteľov tým, že plnenia napríklad od spoločníkov, členov štatutárnych alebo dozorných orgánov a iných osôb zúčastnených na riadení spoločnosti, ktoré poskytnú spoločnosti v kríze, budú uspokojené až po uspokojení nárokov bežných veriteľov.

tags: #majetok #vlastné #imanie #záväzky #definícia