
Práceneschopnosť (PN) je situácia, ktorá môže postihnúť každého zamestnanca, vrátane tých, ktorí pracujú na dohodu. V prípade, ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, vzniká otázka, či má nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské dávky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na PN pre dohodárov na Slovensku, s dôrazom na aktuálne zmeny a praktické príklady.
Zamestnanec môže byť uznaný lekárom za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti z dôvodu choroby, úrazu, nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie. Dôležité je, že od 20. marca 2023 bola zrušená vyhláška k izolácii osôb pozitívnych na COVID-19 a karanténe úzkych kontaktov. Osoby s COVID-19 tak už nemajú povinnú päťdňovú domácu izoláciu, ale naďalej zostávajú v starostlivosti svojich ošetrujúcich lekárov, ktorí im nastavujú liečbu a stanovujú práceneschopnosť.
Ak zamestnanec nemôže vykonávať svoju pracovnú činnosť z vyššie uvedených dôvodov, má po splnení zákonom stanovených podmienok nárok na náhradu príjmu a nemocenské.
Zamestnanec, ktorý nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu PN, má nárok na tieto dávky v závislosti od dĺžky trvania dočasnej PN. Vyplácanie týchto dávok upravujú zákon č. 462/2003 Z. z. o vyplácaní náhrady príjmu a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Dôležité: Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre bezplatnú vlakovú dopravu ZŤP
Ak nemocenské poistenie zaniklo, nárok na nemocenské dávky môže vzniknúť aj počas tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je obdobie po zániku nemocenského poistenia, počas ktorého má osoba stále nárok na nemocenské dávky. Ochranná lehota trvá 7 dní odo dňa zániku nemocenského poistenia. Ak však nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa.
Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.
Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Prečítajte si tiež: Porovnanie sociálnych systémov v Európe
Pre zistenie výšky náhrady príjmu zamestnanca počas dočasnej PN, je potrebné poznať jeho denný vymeriavací základ (DVZ). Na výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ) je potrebné v prvom rade správne určiť rozhodujúce obdobie.
Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Pre účely výpočtu náhrady príjmu, resp. nemocenské dávky v roku 2023 platí zákonom určený maximálny DVZ, ktorý je v roku 2023 v sume 79,6274 €. To znamená, že maximálna výška sumy náhrady príjmu, resp. nemocenského je od 1. do 3. dňa najviac suma 19,90685 € na deň (t. j. 25 % zo sumy 79,6274), a od 4. dňa najviac sumu 43,79507 € na deň (t. j. 55 % zo sumy 79,6274).
Pozor: Ak vo vyššie uvedenom rozhodujúcom období nemá zamestnanec vymeriavací základ, DVZ sa určí vo výške, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná PN.
Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.
Prečítajte si tiež: Využitie edukačných materiálov pre seniorov
Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. júna 2022 využíva v praxi. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. januára 2023.
Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.
Dohoda o pracovnej činnosti je druhom dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré upravuje Zákonník práce. Na základe tejto dohody je možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Dôležité je, že pri tomto druhu pracovnej činnosti neplatí tzv. skúšobná doba. Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na dobu určitú, najviac na 12 mesiacov a musí byť uzatvorená písomne.
Vyplácanie nemocenských dávok sa líši v závislosti od toho, či ide o osobu, ktorá pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom alebo príjmom nepravidelným. Len osoby, ktoré pracujú na dohody o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom sú nemocensky poistené. Takýmto osobám v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti vznikne nárok na nemocenské dávky.
V prípade dohodárov, ktorí ešte neplatia poistné na nemocenské poistenie 90 dní (od vzniku poistenia do začiatku práceneschopnosti), sa výška nemocenskej dávky určí inak ako u zamestnancov, ktorí platia poistné aspoň 90 dní. Vypočíta sa z vymeriavacích základov (hrubých príjmov) dosiahnutých u zamestnávateľov v predchádzajúcom kalendárnom roku. Ak poistenec nemal v predchádzajúcom kalendárnom roku vymeriavacie základy (hrubé príjmy), t.j. nebol zamestnaný, prípadne jeho obdobie platenia poistného na nemocenské poistenie v predchádzajúcom kalendárnom roku trvalo menej ako 90 kalendárnych dní, výška nemocenskej dávky sa určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa rovná minimálnemu vymeriavaciemu základu.
Zákon o sociálnom poistení však aj pri dohode o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom vylučuje určité skupiny osôb z nároku na vyplácanie nemocenských dávok (napr. študenti, dôchodcovia).
Dohoda o pracovnej činnosti môže byť uzavretá aj s dôchodcom. Pre túto dohodu budú platiť rovnaké pravidlá ako pri každej inej dohode o pracovnej činnosti. Dôchodcovia aj ich zamestnávatelia sú oslobodení od platenia odvodov na povinné dôchodkové poistenie a zamestnávatelia aj do rezervného fondu solidarity, za predpokladu, že si dôchodcovia toto právo písomne u zamestnávateľa uplatnia. Oslobodenie bude vo výške 200 € mesačne.
Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zdravotným poistením upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Zamestnávateľ je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného najneskôr do ôsmich pracovných dní.