Stav Tiesne a Právny Úkon: Definícia a Dôsledky

Úvod

V slovenskom právnom systéme, konkrétne v občianskom práve, zohrávajú právne úkony kľúčovú úlohu pri vzniku, zmene a zániku právnych vzťahov. Avšak, nie všetky prejavy vôle sú považované za právne úkony. Medzi subjektívne právne skutočnosti patria aj tzv. faktické úkony, ktoré majú odlišné právne následky. Tento článok sa zameriava na definíciu a rozlíšenie právnych úkonov a faktických úkonov, s dôrazom na situácie, kedy sa právny úkon uskutočnil v stave tiesne.

Definícia Právneho Úkonu

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, ktorý sa subsidiárne aplikuje aj v pracovnom práve, je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Táto definícia je otvorená a zahŕňa široké spektrum úkonov. Dôležité je, že prejav vôle musí smerovať k vyvolaniu právnych následkov.

Široká koncepcia právneho úkonu, ktorej zástancom bol akademik Viktor Knapp, umožňuje pokladať za právne úkony aj také prejavy vôle, ktoré priamo nevedú k vzniku, zmene a zániku práv a povinností, ale ich konkretizujú.

Faktické Úkony

Popri právnych úkonoch existujú aj tzv. faktické úkony, ktoré nie sú považované za právne úkony a nevzťahuje sa na ne úprava platnosti právnych úkonov. Faktické úkony majú právne následky len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Medzi faktické úkony patria napríklad:

• Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce).
• Rozhodnutie o neospravedlnenej absencii zamestnanca (§ 144a ods. 6 Zákonníka práce).
• Upozornenie zamestnávateľa na možnosť výpovede z pracovného pomeru v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny.
• Rozhodnutie o rozvrhnutí pracovného času (§ 85 a nasl. Zákonníka práce).
• Vytvorenie či zničenie veci alebo diela.

Súdy konštantne judikujú, že faktické úkony nie sú právnymi úkonmi a preto nemôžu preskúmavať ich platnosť. Právne následky faktických úkonov nastávajú výhradne tam, kde sú ustanovené ako hmotnoprávna podmienka platnosti právneho úkonu.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o predĺžený rodičovský príspevok

Stav Tiesne a Právny Úkon

Ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkovi, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, od tejto zmluvy odstúpiť. Tieseň je definovaná ako hospodársky alebo sociálny stav, v ktorom sa nachádza určitý subjekt v čase robenia právneho úkonu, ktorý stav naňho pôsobí takým spôsobom a takou intenzitou, že v dôsledku neho urobí právny úkon, ktorý by inak, nebyť tiesne, neurobil. Tento stav musí mať základ v objektívne existujúcich okolnostiach.

Pre úspešné odstúpenie od zmluvy je potrebné kumulatívne splnenie dvoch podmienok:

1. Tieseň: Subjektívny stav osoby, ktorá sa nachádza v ťažkej situácii (hospodárskej, sociálnej, psychickej), ktorá ju núti urobiť právny úkon, ktorý by inak neurobila.
2. Nápadne nevýhodné podmienky: Evidentný nepomer vzájomne poskytnutých plnení alebo očividná nevýhodnosť ďalších podmienok, ktoré sú druhému účastníkovi zmluvy zrejmé.

Odstúpenie od Zmluvy

Odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinný doručením prejavu vôle o odstúpení druhému účastníkovi. Odstúpiť je možné len od platnej zmluvy. V prípade, ak je zmluva neplatná (napr. pre nedostatok spôsobilosti na právne úkony), odstúpenie od zmluvy nie je možné, nakoľko neplatná zmluva je právne neúčinná od počiatku.

Pre odstúpenie od zmluvy uzatvorenej v tiesni je potrebné dodržať nasledovné:

1. Písomná forma: Odstúpenie od zmluvy musí byť písomné, ak aj samotná zmluva vyžadovala písomnú formu (napr. kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti).
2. Doručenie: Odstúpenie od zmluvy musí byť doručené druhému účastníkovi. Odporúča sa doručiť odstúpenie doporučeným listom s doručenkou, aby bolo možné preukázať jeho doručenie.
3. Identifikácia zmluvy: V odstúpení od zmluvy je potrebné presne identifikovať zmluvu, od ktorej sa odstupuje (napr. dátum uzavretia, účastníci, predmet zmluvy).
4. Dôvod odstúpenia: V odstúpení od zmluvy je potrebné uviesť dôvod odstúpenia (t.j. uzavretie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok).

Právo na odstúpenie od zmluvy sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie od momentu, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (t.j. od uzavretia zmluvy).

Prečítajte si tiež: Dôchodkové sporenie – aktuálny stav

Následky Odstúpenia od Zmluvy

Platné odstúpenie od zmluvy má za následok zrušenie zmluvy od počiatku (ex tunc). To znamená, že zmluva sa považuje za nikdy neuzavretú a účastníci sú povinní vrátiť si všetko, čo si na jej základe plnili. V prípade kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti to znamená, že predávajúci je povinný vrátiť kupujúcemu zaplatenú kúpnu cenu a kupujúci je povinný vrátiť predávajúcemu vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

Neplatnosť Právneho Úkonu vs. Odstúpenie od Zmluvy

Je dôležité rozlišovať medzi neplatnosťou právneho úkonu a odstúpením od zmluvy. Odstúpiť je možné len od platnej zmluvy, ktorá bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Ak je zmluva neplatná (napr. pre nedostatok spôsobilosti na právne úkony, pre rozpor s dobrými mravmi), odstúpenie od zmluvy nie je možné. V takom prípade je potrebné domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy na súde.

Konanie v Tiesni a Dobré Mravy

Profesor Švestka uvádza, že ustanovenie § 49 OZ sleduje „cieľ dosiahnuť v zmluvných vzťahoch inak ovládaných zásadou zmluvnej autonómie (voľnosti) potrebnú vyrovnávaciu spravodlivosť (ekvitu).“ Domnieva sa, že obsah hypotéz noriem z § 39 (rozpor s dobrými mravmi) a 49 sa v niektorých situáciách síce môže prekrývať, no nie nevyhnutne vo všetkých. Nemožno vylúčiť situáciu, že v konkrétnom prípade môže byť podľa jeho okolností zmluva uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok kvalifikovaná aj ako neplatná podľa § 39, tj. ako zmluva odporujúca dobrým mravom.

Prečítajte si tiež: Zdravotné postihnutie a jeho definícia

tags: #stav #tiesne #právny #úkon #definícia