Nárok na nemocenské dávky po prerušení živnosti: Komplexný prehľad

Živnostníci a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej ekonomiky. Ich postavenie v systéme sociálneho poistenia má svoje špecifiká, ktoré je dôležité poznať. Tento článok sa zameriava na nárok na nemocenské dávky po prerušení živnosti, a to z pohľadu povinného i dobrovoľného poistenia, ako aj z hľadiska dopadov na prípadnú podporu v nezamestnanosti.

Povinné a dobrovoľné poistenie SZČO

SZČO majú z povinného poistenia nárok na nemocenské dávky (nemocenské, materské, ošetrovné) a obdobie poistenia sa im následne zhodnotí aj pri posudzovaní nároku na dôchodkovú dávku. Na rozdiel od zamestnancov, živnostníci v rámci svojich odvodov do Sociálnej poisťovne neplatia povinne poistné v nezamestnanosti. To znamená, že im v prípade ukončenia živnosti automaticky nevzniká nárok na dávku v nezamestnanosti.

Ak si živnostník chce po ukončení živnosti uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti, musí si poistné na poistenie v nezamestnanosti platiť ako dobrovoľne poistená osoba. Dobrovoľné poistenie vzniká najskôr odo dňa podania prihlášky, nie spätne.

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti sa v roku 2014 platilo mesačne poistné najmenej v sume 8,05 eur a najviac v sume 80,50 eur. Aby živnostníkovi vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, musí získať najmenej dva roky, t. j. 730 dní poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. „Vtedy po splnení podmienky potrebného obdobia poistenia v nezamestnanosti, teda 730 dní v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, živnostníkovi nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká,“ informoval Višváder.

Prerušenie živnosti a povinnosti voči Sociálnej poisťovni

V prípade prerušenia živnosti živnostníkovi (SZČO), ktorý je povinne poistený v Sociálnej poisťovni, zaniká povinnosť platiť poistné na povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie (za predpokladu, že nemá ďalšie iné aktívne oprávnenie na podnikanie alebo na výkon samostatnej zárobkovej činnosti). Pozastavenie živnostenského oprávnenia sa od 1. januára 2011 nepovažuje za zánik povinného poistenia SZČO, ale dochádza k prerušeniu povinného nemocenského a dôchodkového poistenia.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Živnostník je povinný oznámiť prerušenie poistenia pobočke Sociálnej poisťovne do 30 dní od začiatku a skončenia prerušenia na tlačive Registračný list FO - prerušenie (dôvod prerušenia č. 10). V prípade, že SZČO pri pozastavení živnosti ukončí registráciu na daňovom úrade v období do 30. júna 2014, je povinná sa z povinného poistenia v Sociálnej poisťovni odhlásiť do 8 dní odo dňa ukončenia registrácie na tlačive Registračný list FO - odhláška, pričom zároveň oznamuje aj skončenie prerušenia povinného poistenia na tlačive Registračný list FO - skončenie prerušenia.

Registrácia na daňovom úrade je na základe novely zákona o sociálnom poistení rozhodujúca pre trvanie poistenia SZČO a pre trvanie prerušenia poistenia SZČO iba do 30. júna 2014.

Pokračovanie v živnosti po pozastavení

Ak živnostník pokračuje v živnosti po jej pozastavení, jeho povinnosti voči Sociálnej poisťovni sa mu posúdia podľa toho, či jeho príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti k 1. júlu kalendárneho roka, ktorý predchádza dňu, keby obnovil živnosť, bol vyšší ako zákonom stanovená hranica - za rok 2012 to je 4 716 eur, za rok 2013 to je 4 830 eur (v období do 30. júna 2014 za predpokladu, že je neustále registrovaný na daňovom úrade v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods.

Pri pokračovaní v živnosti po jej pozastavení (ak medzitým nedošlo k zániku povinného poistenia a SZČO nebola povinná podať odhlášku) sa na povinné poistenie živnostník opätovne neprihlasuje. Ak trvá živnostníkovi pozastavenie živnosti, t. j. prerušenie poistenia, a za predchádzajúci kalendárny rok má príjem nižší ako zákonom stanovená hranica, k 30. júnu (resp. k 30. septembru, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok) končí mu prerušenie poistenia a poistenie mu zaniká.

Podpora pre živnostníkov v nezamestnanosti

Na získanie podpory v nezamestnanosti musíte byť pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní (dva roky) v posledných štyroch rokoch. Ak ste v tom čase boli zamestnaný a podnikať začali neskôr, počítajú sa vám to tejto doby aj obdobia poistenia nezamestnanosti zamestnanca. Rovnako sa vám do obdobia poistenia v nezamestnanosti započítava aj obdobie rodičovskej dovolenky, materskej dovolenky, dočasnej práceneschopnosti či poberania ošetrovného.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Pri evidovaní sa na úrade práce môžete priamo vo formulári Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplniť aj žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni. Takto podanú žiadosť o dávku v nezamestnanosti úrad práce elektronicky doručí Sociálnej poisťovni na spracovanie a vy ju už navštevovať nemusíte. Žiadosť môžete úradu práce doručiť osobne alebo elektronicky s elektronickým občianskym preukazom prostredníctvom elektronickej schránky na portáli www.slovensko.sk.

V prípade, že na žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nevyplníte žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti, môžete o ňu naďalej požiadať priamo Sociálnu poisťovňu. Urobíte tak podaním Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, ktorú doručíte Sociálnej poisťovni osobne, poštou alebo elektronicky s elektronickým občianskym preukazom prostredníctvom elektronickej schránky na portáli www.slovensko.sk.

Výška podpory v nezamestnanosti pre živnostníkov

Výška dávky v nezamestnanosti sa odvíja od výšky vymeriavacích základov, z ktorých ste si platili poistenie v nezamestnanosti, ktoré je pre SZČO dobrovoľné. Pokiaľ si platíte len minimálne poistné na poistenie v nezamestnanosti (z minimálneho vymeriavacieho základu), očakávajte len nízku podporu v nezamestnanosti SZČO. Prí výpočte výšky dávky v nezamestnanosti sa zohľadňuje ale aj poistenie v nezamestnanosti, ktoré ste si prípadne platili ako zamestnanec.

Presne povedané, výška dávky v nezamestnanosti pripadajúca na jeden deň nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti sa vypočíta takto = súčet vymeriavacích základov, z ktorých ste zaplatili poistné na poistenie v nezamestnanosti v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.

Vo všeobecnosti je rozhodujúcim obdobím obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor a výsledná suma dávky v nezamestnanosti za celý kalendárny mesiac sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Minimálna výška dávky v nezamestnanosti nie je určená, ale naopak jej maximálna výška určená je prostredníctvom maximálneho denného vymeriavacieho základu a mení sa v polovici roka:

• Maximálny denný vymeriavací základ pre určenie dávky v nezamestnanosti v období od 1. januára do 30. júna = 24 x priemerná mesačná mzda z predminulého roka, čiže za dva roky dozadu / 365 dní.
• Maximálny denný vymeriavací základ pre určenie dávky v nezamestnanosti v období od 1. júla do 31. decembra = 24 x priemerná mesačná mzda z minulého roka, čiže za rok dozadu / 365 dní.

Preto je v období od 1. júla 2024 do 30. júna 2025 maximálna suma dávky v nezamestnanosti za kalendárny mesiac s 30 dňami 1 410,50 eura (24 x priemerná mzda 1 430 eur za rok 2023 / 365 dní po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor = 94,0274 eura; 50 % z 94,0274 eura x 30 dní po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor = 1 410,50 eura).

Dávku v nezamestnanosti môžete poberať najdlhšie šesť mesiacov (tzv. podporné obdobie) odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak však budete dovtedy vyradený z tejto evidencie aj skôr, nárok na dávku v nezamestnanosti vám zanikne týmto dňom. V takomto prípade však existuje možnosť písomne požiadať o jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Podmienkou je, že ste dávku v nezamestnanosti poberali najmenej tri mesiace.

Dobre si to však premyslite, pretože jednorazovým vyplatením 50 % zostávajúcej dávky v nezamestnanosti vám zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v prípade, že budete v období najviac dvoch nasledujúcich rokov opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.

Počas poberania podpory v nezamestnanosti musíte mať prerušenú alebo ukončenú živnosť a preto počas tohto obdobia povinné sociálne poistenie a zdravotné poistenie ako SZČO neplatíte. Ak ste však boli zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v priebehu mesiaca, musíte za príslušnú časť mesiaca povinné sociálne poistenie a zdravotné poistenie ešte zaplatiť.

Nemocenské dávky počas dočasnej PN živnostníka v roku 2024

Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok. Právo na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Podmienky nároku na nemocenské

Medzi základné podmienky patrí, že živnostník musí byť nemocensky poistený a mať zaplatené poistné včas a v správnej výške. Ak ste si nemocenské poistenie hradili, pri chorobe alebo liečbe úrazu môžete požiadať o podporu. Platí to aj pre ošetrovné, tehotenské alebo materské. V prípade, že si nemocenské poistenie platíte dobrovoľne ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO, je podmienkou nároku na nemocenské, ošetrovné, tehotenské a materské to, aby ste v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku boli nemocensky poistený aspoň 270 dní. Ak ste povinne nemocensky poistenou SZČO, tak uvedená podmienka mať najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku musí byť splnená len v prípade tehotenského a materského. U povinne nemocensky poistenej SZČO tak v prípade nároku na nemocenské a ošetrovné doba nemocenského poistenia nie je rozhodujúca.

Či už ste dobrovoľne alebo povinne nemocensky poistená SZČO, tak do spomínaného najmenej 270-dňového obdobia nemocenského poistenia sa započítavajú všetky nemocenské poistenia, teda aj tie, ktoré ste mali napríklad ako zamestnanec pred tým, než ste sa stali SZČO. Okrem toho musíte mať poistné na nemocenské poistenie zaplatené včas a v správnej výške, ale toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie nižšia ako 5 eur.

Dôležité je spomenúť tzv. ochrannú lehotu. Ochranná lehota je dôležitým záchranným mechanizmom, o ktorom by mal vedieť každý. Skončenie pracovného pomeru nemusí automaticky znamenať stratu nároku na finančnú podporu v chorobe. Zapamätajte si štandardnú 7-dňovú lehotu a to, že vďaka nej vám môže byť priznaná Nemocenská dávka aj vtedy, keď to najmenej čakáte. Ak vaše posledné nemocenské poistenie (napr. ako zamestnanec) trvalo menej ako 7 dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo vaše posledné nemocenské poistenie.

Výpočet nemocenského

Výška nemocenského sa vypočíta z denného vymeriavacieho základu (DVZ). Sociálna poisťovňa určí aj rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, ktoré použije pri výpočte dávky.

• v 1. - 3. dni dočasnej PN sa nemocenská dávka neposkytuje,
• od 4. dňa dočasnej PN sa poskytuje nemocenské vo výške 55 % DVZ.

Ak nemocenské poistenie živnostníka trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky (t. j. dočasná PN), rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky - t. j. od 1. januára do 31. decembra. Ak nemocenské poistenie netrvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie sa neurčí.

Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2024 je 85,7425 eur. Maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň teda predstavuje:

• v 1. - 3. dni dočasnej PN 0 eur (25 % z 85,7425 eur),
• od 4. dňa dočasnej PN 47,16 eur (55 % z 85,7425 eur).

Ako požiadať o nemocenské počas dočasnej PN v roku 2024

Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:

• elektronicky - v elektronickej forme sú lekári povinní vystavovať/ukončovať PN od 1.1.2024,
• papierovo - v papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch.

V oboch prípadoch, lekár odošle I. diel tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ elektronicky do Sociálnej poisťovne. Toto sa automaticky považuje za žiadosť o dávku. Následne, živnostník povinne vyplní a podpíše časť „Vyhlásenie poistenca“ v II. diele tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Tento diel tlačiva živnostník zašle na pobočku Sociálnej poisťovne. Počas trvania PN lekár zasiela pobočke Sociálnej poisťovne „Hlásenie o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Po ukončení PN lekár elektronicky ukončí PN a zašle IV. diel tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ Sociálnej poisťovni. Ak dočasnú PN lekár ukončí, živnostník podpíše IV. diel tlačiva a opäť zašle na pobočku Sociálnej poisťovne.

Sociálna poisťovňa poskytuje poistencom prístup k informáciám (napr. o dávkach, platbách poistenia) v elektronických službách - tzv. Elektronický účet poistenca.

Výplata nemocenských dávok živnostníka počas dočasnej PN v roku 2024

Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni (t. j. vrátane víkendov a sviatkov). Nemocenská dávka sa vypláca mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, za ktorý nemocenská dávka patrí (t. j. najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca). Sociálna poisťovňa oznamuje poberateľovi dávky, že mu bola dávka vyplatená, a to prostredníctvom jeho Elektronického účtu poistenca.

Príjemca dávky oznamuje Sociálnej poisťovni všetky zmeny, ktoré majú vplyv na nárok na dávku, jej výšku alebo výplatu. Rovnako oznamuje aj akékoľvek ďalšie zmeny (napr. zmenu mena, priezviska, adresy, spôsobu výplaty dávky a pod.).

Povinnosti živnostníka počas PN

Počas PN má živnostník v niektorých prípadoch i naďalej povinnosť platiť zdravotné odvody. Počas PN neplatí, resp. neplatí, resp. neplatí, resp. žiadne odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne za dni kalendárneho mesiaca, v ktorých bol uznaný za dočasne práceneschopného. Naopak, za dni kalendárneho mesiaca, kedy nebol uznaný za dočasne PN, t. j. od 1. do 30., resp. 31. dňa v mesiaci, je povinný odvody zaplatiť.

Zánik povinnosti platiť sociálne poistenie

Iná situácia nastáva, ak SZČO zanikne povinnosť platiť sociálne poistenie z dôvodu dosahovania nízkeho príjmu z podnikania. Podľa ZSP v takomto prípade sociálne poistenie SZČO neplatí i napriek tomu, že v podnikaní naďalej pokračuje. V takomto prípade sa zmena poistenia vykoná od 1. júla kalendárneho roka, ak SZČO podala daňové priznanie v lehote do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, alebo od 1. októbra kalendárneho roka, ak SZČO podala daňové priznanie v predĺženej lehote.

Hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie.

Príklad z praxe

SZČO podniká od 13. 2. 2007. Za rok 2009 jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ZDP nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 ZSP, teda nepresiahol sumu 3 834,96 € (319,58 x 12). Dňa 1. 7. 2010 zaniklo tejto SZČO povinné sociálne poistenie podľa § 21 ZSP. Na tieto účely sa podľa ZSP vždy posudzuje hrubý príjem, nie základ dane (príjmy - výdavky). V takomto prípade bola SZČO povinná odhlásiť sa prostredníctvom tlačiva RLFO (odhláška) z povinného poistenia SZČO v lehote do 8 dní od zániku poistenia, teda do 8. 7.

Povinnosť platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie od 1. 7. 2010 podľa ZZP nezaniká. SZČO ich platí z vymeriavacieho základu dosiahnutého v roku 2009, minimálne však v sume 44,73 € (z vymeriavacieho základu 319,57 €). Poistné za celý rok 2010 SZČO zaplatí podľa ZZP až zo skutočného vymeriavacieho základu za rok 2010, pri vykonaní RZZP za rok 2010 v roku 2011.

Ak chce byť osoba aj po skončení podnikania zabezpečená dávkamisociálneho poistenia, môže využiť inštitút dobrovoľného poistenia tak, že sa prostredníctvom RLFO (prihláška) prihlási ako dobrovoľný platiteľ poistného buď na všetky druhy dobrovoľného poistenia, alebo len napríklad na dobrovoľné dôchodkové poistenie, alebo len na dobrovoľné nemocenské poistenie, prípadne na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné

Zákon o sociálnom poistení pozná aj inštitút vylúčenia povinnosti platiť poistné. Povinne poistenej SZČO, ktorá je súčasne dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, sa vylúčenie povinnosti platiť poistné viaže súčasne na povinné poistenie SZČO aj na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Príklad z praxe

SZČO od 1. mája 2026 je uznaná práceneschopnou od 11. mája 2026 do 21. mája 2026. Počas 11 dní práceneschopnosti má SZČO vylúčenú povinnosť platiť poistné a teda za mesiac máj 2026 platí poistné iba za 20 dní, počas ktorých bola práceschopná. VZ na platenie poistného sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa v danom mesiaci platí poistné. SZČO odvedie za máj 2026 poistné v príslušných percentuálnych sadzbách z alikvotného VZ vo výške 774 eur.

tags: #nárok #na #nemocenské #po #prerušení #živnosti