Započítanie dedičských podielov na dedičstvo: Komplexný prehľad

Dedičské konanie je proces, ktorý sprevádza prechod majetku a záväzkov zosnulej osoby (poručiteľa) na jej dedičov. Jedným z dôležitých aspektov tohto procesu je započítanie dedičských podielov, ktoré má za cieľ spravodlivo rozdeliť majetok medzi dedičov, berúc do úvahy dary a iné bezodplatné plnenia, ktoré dedičia od poručiteľa obdržali za jeho života. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na započítanie dedičských podielov, jeho právny základ, princípy a praktické aplikácie.

Úvod do problematiky započítania dedičských podielov

Započítanie dedičských podielov, známe aj ako kolácia, je inštitút dedičského práva, ktorého cieľom je dosiahnuť spravodlivé rozvrhnutie majetkového prínosu pochádzajúceho od poručiteľa do majetku dedičov. Cieľom je odstrániť alebo aspoň zmenšiť majetkové disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ majú pôvod v majetkových zdrojoch plynúcich od poručiteľa. Tento účel (cieľ) sa dosahuje vyrovnaním rozdielov, ku ktorým medzi dedičmi došlo v dôsledku právneho úkonu poručiteľa, ktorým za svojho života obdaroval niektorého z viacerých (budúcich) dedičov. Pri započítaní ide o modifikáciu zákonného dedičského podielu obdarovaného dediča.

Právny základ započítania dedičských podielov

Právny základ pre započítanie dedičských podielov je zakotvený v Občianskom zákonníku. Konkrétne, ustanovenie § 484 Občianskeho zákonníka upravuje započítanie pri dedení zo zákona.

Dedenie zo zákona vs. zo závetu

Povinnosť uskutočniť započítanie je rozdielne upravená pri dedení zo zákona a zo závetu.

• Dedenie zo zákona: Pri dedení zo zákona sa započítanie musí vykonať obligatórne a voči všetkým dedičom. To znamená, že súd je povinný započítať dedičovi do jeho dedičského podielu to, čo za života poručiteľa od neho bezodplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.
• Dedenie zo závetu: Pri dedení zo závetu sa započítanie vykoná len za predpokladu, že na to dal poručiteľ výslovný príkaz, alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti neopomenuteľnému dedičovi neodôvodnene zvýhodnený.

Obvyklé darovanie vs. bezodplatné plnenie

Dôležité je rozlišovať medzi obvyklým darovaním a inými bezodplatnými plneniami. Pri dedení zo zákona sa do dedičského podielu nezapočítava to, čo dedič od poručiteľa bezplatne dostal, pokiaľ ide o obvyklé darovanie. Zo strany darcu môže ísť napríklad o také predmety darovania, ktoré svojou povahou a výškou ceny prekračovali obvyklé darovanie zodpovedajúce jeho zárobkovým a majetkovým pomerom.

Prečítajte si tiež: Započítanie pri dedičských podieloch: Ako na to

Princípy započítania dedičských podielov

Započítanie sa prejaví na dedičskom podiele obdarovaného jeho zmenšením oproti podielu, na ktorý by mal nárok, keby obdarovaný nebol. Cieľom je zabrániť zvýhodneniu toho z dedičov, ktorý od poručiteľa nadobudol majetok bezodplatne za jeho života.

Hodnota daru v čase darovania

Pre posúdenie výšky bezplatného plnenia je vždy rozhodujúca jeho hodnota v čase, keď k darovaniu došlo. Už zo samej podstaty matematického výpočtu, ktorým sa realizuje započítanie v zmysle § 484 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že význam tu má nielen správne určenie celkovej ceny poručiteľovho majetku v čase jeho smrti, ale tiež správne určenie hodnoty daru (zápočtu). Hodnota daru v čase jeho nadobudnutia (najmä v prípade nehnuteľností) nemusí byť totožná s hodnotou daru v čase smrti poručiteľa; rozhodujúcou však je všeobecná cena darovanej veci v čase darovania, teda nie v čase smrti poručiteľa alebo prejednania dedičstva.

Neodôvodnené zvýhodnenie neopomenuteľného dediča

Na posúdenie toho, či bol obdarovaný dedič oproti neopomenuteľnému dedičovi neodôvodnene zvýhodnený, zákon neustanovuje hľadiská. V Občianskom zákonníku ani v inom predpise nie je pojem „neodôvodnené zvýhodnenie“ ustanovený. Vymedzenie tohto pojmu bude závislé v každom konkrétnom prípade od úvahy súdu.

Súdna prax ustálila, že pri skúmaní neodôvodnenosti zvýhodnenia obdarovaného dediča, treba prihliadať na dôvody, ktoré poručiteľa viedli k poskytnutiu daru, na dôsledky, ktoré darovanie pre obdarovaného dediča malo, na ďalšie okolnosti, ktoré darovanie podmieňovali alebo sprevádzali, na mieru zvýhodnenia majetkových pomerov poručiteľa, obdarovaného, pohnútka, ktorá viedla k darovaniu, vplyv darovaných vecí na majetkovú situáciu obdarovaného, dôvod, prečo poručiteľ, hoci mohol, nedal pokyn na započítanie takéhoto daru, či poručiteľ daroval niečo aj iným dedičom a pod.

Praktické aplikácie započítania dedičských podielov

V praxi ide často o prípady, kedy sa poručiteľ rozhodne darovať nehnuteľnosť jednému z detí. Niekedy sa to poručiteľ a obdarovaný budúci dedič snažia „maskovať“ tak, že uzavrú fiktívnu kúpnu zmluvu s kúpnou cenou za 1 euro, či podobnou, hodnote veci neprimeranou, cenou. V takom prípade sa však môže jednať o simulovaný právny úkon, ktorý neplatí a platí úkon, ktorý sa snažili zakryť, teda darovacia zmluva.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Príklady započítania

• Príklad 1: Dedičstvo 100 000 € na bankovom účte, predmetom darovania sestre pred úmrtím poručiteľa bola suma 50 000 €, potom hodnota dedičstva je potom 150 000 €, delené napr. 3 dediči = 50 000 €. V takomto prípade sa sestre započíta finančný dar na jej dedičský podiel a môže sa stať, že z dedičstva nedostane nič.
• Príklad 2: Ak poručiteľ v závete zanechal dvom potomkom finančný obnos pre každého vo výške 5 000 eur, pred časom každému z nich daroval majetok vo výške približne 15 000 eur a dom v ktorom býval a chatu zdedila jeho súčasná manželka, ide o majetok v hodnote asi 150 000 eur. V takomto prípade, ak by potomkovia závet napadli a súd by vyhlásil závet otca v tejto časti za neplatný, mohli by zdediť väčší majetok.

Postup v dedičskom konaní

Ak máte vedomosť o tom, že Vaši rodičia darovali Vašej sestre určitú finančnú sumu, je potrebné to nahlásiť do dedičského konania. V dedičskom konaní je potrebné žiadať, aby finančný dar, ktorý nadobudla sestra, bol započítaný na jej dedičský podiel.

Dedenie zo závetu a jeho špecifiká

Ak poručiteľ zanechal platný závet, podiely závetných dedičov sú určené priamo v závete, ak nie, platí že sú rovnaké. Ak závet neobsiahol celé dedičstvo po poručiteľovi, tak ostatná časť dedičstva sa delí medzi zákonných dedičov, kde veľkosť dedičských podielov je daná zákonom. Ak zákonnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa - neopomenuteľní dedičia, títo majú právo požadovať svoj zákonný podiel, teda namietnuť relatívnu neplatnosť závetu v časti, kde neboli rešpektované ich práva.

Kto má nárok na dedičstvo zo závetu?

Či má závetný dedič nárok na dedičstvo, ktoré nie je zahrnuté v závete, závisí od toho, kto je závetným dedičom. Ak je to tretia osoba bez príbuzenského vzťahu, napríklad priateľ poručiteľa, tak nemá nárok žiadať dedičstvo nezahrnuté v závete, pretože mu chýba dedičský titul. Môže dostať len to, čo mu bolo závetom odkázané.

Možnosti opomenutého dediča

Ak poručiteľ opomenie jedného z neopomenuteľných dedičov, závet sa nestáva automatický neplatným. Opomenutý dedič má možnosť namietať absolútnu neplatnosť závetu ako celku, o čom by rozhodol súd v osobitnom konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu. V tomto prípade by bolo dedičské konanie až do rozhodnutia súdu prerušené. Dedič môže namietať napríklad že vlastnoručný závet nebol spísaný vlastnou rukou poručiteľa.

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

tags: #započítanie #dedičských #podielov #na #dedičstvo