
Odchod zo zamestnania je komplexná udalosť, ktorá zahŕňa administratívne, ale aj emocionálne aspekty. Môže prinášať úľavu, no zároveň aj smútok, úzkosť a neistotu. Či už ide o dobrovoľný odchod alebo prepustenie, je dôležité porozumieť vlastným emóciám a naučiť sa ich zvládať. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty straty zamestnania a ponúka stratégie, ako sa s touto situáciou vyrovnať a úspešne hľadať novú prácu.
Neočakávaná strata zamestnania môže byť silným zásahom do sebavedomia a môže spôsobiť šok alebo hnev. U ľudí s rodinou alebo finančnými záväzkami môže táto udalosť zvýšiť neistotu a strach z finančných problémov. Dôležité je pozrieť sa na situáciu aj z iného uhla pohľadu.
Nedobrovoľné prepustenie môže byť impulzom na prehodnotenie hodnôt, silných stránok a motivácie. Mnohí ľudia práve po prepustení objavili úplne nový kariérny smer. Prepustenie môže byť príležitosťou na dobehnutie zanedbaného oddychu, rodiny, zdravia alebo vzdelania. Navyše, v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa má zamestnanec často nárok na odstupné a podporu v nezamestnanosti.
Niekedy sa človek rozhodne odísť sám - kvôli lepšej ponuke, inému smerovaniu v kariére alebo osobným dôvodom. Aj vtedy však môže cítiť prekvapujúci smútok, najmä kvôli väzbe na kolektív, atmosféru alebo projekt, do ktorého investoval množstvo energie. Dobrovoľný odchod umožňuje naplánovať načasovanie, predprípravu životopisu, rozlúčku s kolegami a dokončenie kľúčových úloh. Najčastejším dôvodom dobrovoľného odchodu je zmena - za vyšším platom, lepšou firemnou kultúrou, flexibilitou alebo možnosťou rastu.
V prípade, že zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu. Táto náhrada je najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. Dôležité je komunikovať so zamestnávateľom písomne a v prípade nedodržania výpovednej doby a zaplatenia peňažnej náhrady zamestnávateľovi, by to bolo len v prípade, že by ste dali výpoveď Vy alebo by ste výpoveď dostali od zamestnávateľa a výpovednú dobu by ste nedodržali. Táto peňažná náhrada je spojená len s výpoveďou.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Ak zamestnávateľ nesúhlasí so skončením pracovného pomeru dohodou, zamestnanec musí podať výpoveď. S výpoveďou je spojené plynutie výpovednej doby, ktorá trvá dva mesiace, ak pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trvá najmenej jeden rok. Počas výpovednej doby má zamestnávateľ časový priestor, aby si za zamestnanca našiel náhradu. Výpovedná doba plynie až od prvého dňa v mesiaci nasledujúcom po doručení výpovede a končí sa posledným dňom príslušného mesiaca.
Ak zamestnávateľ nevyplatí časť mzdy ani 15 dní po jej splatnosti, ide o dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne a musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
Neplatné skončenie pracovného pomeru je stav, kedy síce zdanlivo došlo ku skončeniu pracovného pomeru, avšak tento právny úkon nespĺňa náležitosti podľa zákonníka práce. V prípade, ak sa domnievate, že bol s vami neplatne skončený pracovný pomer, nároky voči zamestnávateľovi si musíte na súde uplatniť do dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru.
Po strate zamestnania je dôležité zaregistrovať sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Maturanti, ktorí skončili štúdium, majú čas prihlásiť sa na úrad práce až po prázdninách. Ak sa absolvent po skončení školy nezamestná, nezačne podnikať alebo zaňho nie je platiteľom poistného štát, musí sa v zdravotnej poisťovni prihlásiť ako samoplatiteľ poistného.
Podmienky pre uznanie nezamestnanosti sú, že človek musí byť schopný pracovať, musí mať záujem pracovať a snaží sa nájsť si prácu.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje odborné poradenské služby, ktoré sú zamerané na podporu zamestnateľnosti klienta a na rozvoj zručností pre riadenie vlastnej profesijnej dráhy. Základným cieľom individuálneho poradenstva je pripraviť klienta na kontakt s trhom práce. Skupinové poradenstvo je určené predovšetkým znevýhodneným skupinám.
Nezamestnanosť prináša zredukovanie finančných možností, zníženie životného štandardu, množstvo nevyplneného času, zúženie sociálnych vzťahov a absenciu plánovania budúcnosti. Ďalšie aspekty nezamestnanosti sú vyradenie zo zaužívaného rytmu, strata rolových funkcii, stigmatizácia a marginalizácia vylúčením zo spoločenského pracovného procesu, zníženie sociálnych interakčných príležitostí, zneistenie životnej perspektívy a sociálnej identity a minimálny finančný rozpočet.
Základnými cieľmi psychologického intervenčného programu pre nezamestnaných sú redukcia stresu, podnietenie aktivity k väčšej flexibilite, získanie sebaistoty a osvojenie si sociálnych zručností. Pri poradenstve u nezamestnaných by sme sa mali zamerať na spôsoby vyrovnávania sa, adekvátne vysvetlenie príčiny nezamestnanosti, miesto práce v hodnotovom systéme, individuálne plnenie požiadaviek trhu práce na kvalifikáciu a hľadanie ďalších nedostatkov v oblasti psychologických a sociálnych schopností a ich rozvoj.
Medzinárodná organizácia práce je špecializovaná agentúra Organizácie spojených národov zaoberajúca sa prácou. Má 183 členských štátov. Hlavným predstaviteľom Medzinárodnej organizácie práce je Guy Ryder a hlavné sídlo je v Ženeve.
Najvyšším orgánom Medzinárodnej organizácie práce je generálna konferencia. Ďalším orgánom je správna rada, ktorej hlavnými právomocami sú potvrdzovanie rozpočtu, schvaľovanie dohovorov a odporúčaní.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Základnou činnosťou Medzinárodnej organizácie práce je formulovanie, prijímanie, presadzovanie a aplikovanie medzinárodných pracovných noriem.
Predchodkyňou Medzinárodnej organizácie práce bola Medzinárodná asociácia pre pracovnú legislatívu, ktorá bola založená v Basileji vo Švajčiarsku v roku 1901. Založenie Medzinárodnej organizácie práce sa datuje do roku 1919 po skončení prvej svetovej vojny. Ústava bola v roku 1944 doplnená Filadefskou deklaráciou, ktorá formulovala všeobecné ciele a zásady.
Veľkú časť úspechu tvorí pozitívne myslenie. Pripomínajte si, že ste úspešne prešli výberovým konaním a váš nový zamestnávateľ prejavil dôveru vo vaše schopnosti a znalosti.
Snažte sa vyhýbať akýmkoľvek činnostiam, ktoré priamo nesúvisia s vašou pracovnou náplňou a rešpektujte stanovené pravidlá.
Pre úspešné zapracovanie sa v novej práci je potrebné nájsť kompromis medzi požiadavkami firmy a vašimi možnosťami.
Dobré vzťahy na pracovisku prispievajú nielen k osobnej pohode, ale pomáhajú aj pri napredovaní v pracovnom živote.
O možnostiach zvýšenia platu po troch mesiacoch by ste sa mali ideálne informovať už na pohovore.
Vysoký podiel z nezamestnaných mladých tvoria absolventi s nedostatkom praxe a s chýbajúcimi pracovnými návykmi. Firmy pri pohovoroch s nimi narážajú v nemalej miere aj na ich nereálne požiadavky (nielen ohľadom platu) či slabé jazykové znalosti.
V prípade Slovenska nemožno zabúdať na pretrvávajúce slabé prepojenie medzi vzdelávacím systémom a trhom práce.