Započítanie daňovej straty zahraničnej pobočky: Kľúčové podmienky a nevyhnutné aspekty, ktoré musíte poznať! - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

15. February 2026

Ústava Slovenskej republiky garantuje zamestnancom právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky. Z ústavy vychádza Zákonník práce, ktorý upravuje podmienky individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov. Cieľom každého podnikania, vrátane zahraničných firiem, je predovšetkým tvorba zisku, ktorý však v každej krajine podlieha zdaneniu. Tento článok sa zameriava na započítanie daňovej straty zahraničnej pobočky, podmienky a s tým súvisiace aspekty v kontexte slovenského daňového systému.

Daňová strata a jej úspora

Snaha o daňovú úsporu je prirodzená, pretože úspora na daniach umožňuje investovanie a ďalší rozvoj podnikania. Daňovú úsporu možno dosiahnuť presunom zisku medzi prepojenými osobami v rámci jurisdikcie jedného štátu alebo presunom zisku medzi prepojenými osobami cez hranice, t. j. z jedného štátu do iného štátu. Na druhej strane, záujmom každého štátu je vybrať čo najvyššiu sumu dane, t. j. získať právo na zdanenie čo najväčšieho počtu subjektov (podnikateľov). Toto právo na zdanenie závisí v prvom rade od toho, či štát používa systém zdaňovania podľa rezidencie alebo podľa zdroja, či kombináciu oboch systémov.

V daňovom systéme založenom na princípe zdaňovania podľa rezidencie sa zahŕňajú do základu dane všetky príjmy alebo ich časť vrátane príjmov zo zdrojov v zahraničí každej osoby (právnickej alebo fyzickej), ktorá sa podľa danej jurisdikcie považuje za rezidenta.

Zdaňovanie zahraničných osôb na Slovensku

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 595/2003 Z. z.“) za daňovníka označuje každú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, a to bez ohľadu na jej trvalý pobyt alebo sídlo. Aby zahraničné fyzické osoby alebo zahraničné právnické osoby neboli zdaňované v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. z činnosti vykonávanej v zahraničí alebo z nakladania s majetkom v zahraničí, bolo potrebné stanoviť neobmedzenú daňovú povinnosť a obmedzenú daňovú povinnosť.

Neobmedzená daňová povinnosť znamená zdanenie „celosvetových“ príjmov daňovníka, pričom toto zdanenie sa uskutoční na území Slovenskej republiky - daň sa odvádza do štátneho rozpočtu SR. Neobmedzenú daňovú povinnosť majú fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo ak sa na tomto území zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku (v tomto prípade nie je potrebné skúmať, kde majú trvalý pobyt).
Daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou sú fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré nie sú považované za daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, t. j. nemajú na území SR trvalý pobyt alebo sídlo. Predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident) je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí, t. j. celosvetový príjem.

Keďže predmetom dane nerezidenta je iba príjem (výnos) plynúci zo zdroja na území Slovenskej republiky, bolo potrebné tento zdroj osobitne zadefinovať. Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. taxatívne vymedzuje príjmy, ktoré sa považujú za príjmy plynúce zo zdroja v SR.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky

Podnikaním podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky upravuje prvá časť hlava II Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.). Podľa Obchodného zákonníka platia pre podnikanie zahraničných osôb v tuzemsku v zásade rovnaké podmienky, aké sú právnymi predpismi ustanovené pre podnikanie slovenských fyzických a právnických osôb.

Podľa Obchodného zákonníka podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Podnikom sa na účely Obchodného zákonníka rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. Druhou možnou a tiež častejšie používanou formou podnikania zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky je v zmysle § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka podnikanie tejto osoby prostredníctvom organizačnej zložky jej podniku umiestnenej na našom území.

Podmienkou na začatie podnikania zahraničnej osoby (s výnimkou určených fyzických osôb) na našom území je v zmysle § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka zápis podniku tejto osoby, prípadne organizačnej zložky jej podniku do obchodného registra. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa povinnosť zápisu zahraničnej osoby do obchodného registra nevzťahuje na zahraničné fyzické osoby s bydliskom v členskom štáte Európskej únie alebo v členskom štáte OECD, ktoré chcú podnikať na Slovensku.

Stála prevádzkareň a jej význam

V zmysle Modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia sa medzi zmluvnými štátmi uplatňuje princíp, že zisky podniku rezidenta jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Stála prevádzkareň, cez ktorú vykonáva podnikateľskú činnosť, môže vzniknúť tak fyzickej osobe, ako aj právnickej osobe.

Hlavným zmyslom pojmu stála prevádzkareň je určiť právo zmluvného štátu zdaňovať zisky podniku iného zmluvného štátu. Existujú tri základné podmienky pre vznik stálej prevádzkarne:

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

existenciu „miesta podnikania“,
toto miesto podnikania musí byť „pevné“,
musí byť vykonávané podnikanie podniku cez toto pevné miesto.

Stála prevádzkareň vzniká v momente, kedy podnik začne vykonávať svoju činnosť prostredníctvom trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činnosti. Stála prevádzkareň prestáva existovať likvidáciou trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činnosti alebo zastavením všetkých činností realizovaných prostredníctvom tohto miesta alebo zariadenia.