
Materská a rodičovská dovolenka sú dôležité inštitúty, ktoré umožňujú rodičom starať sa o svoje deti v prvých rokoch ich života. Okrem toho, doba starostlivosti o dieťa má vplyv aj na započítanú prax zamestnanca, čo má význam pre jeho odmeňovanie a iné pracovnoprávne nároky. Tento článok sa venuje podmienkam materskej dovolenky, rodičovského príspevku a započítavaniu praxe, a to aj s ohľadom na špecifické situácie, ktoré môžu nastať.
Započítaná prax je kľúčová pre účely odmeňovania zamestnancov, najmä vo verejnom sektore. Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme definuje započítanú prax ako odbornú prax a prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa. Odborná prax je súhrn znalostí a skúseností získaných pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa.
Dôležité je, že do započítanej praxe sa v súlade s § 6 ods. 4 citovaného zákona započítavajú aj iné zákonom ustanovené doby. Jednou z nich je aj čas starostlivosti o dieťa zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky.
Čas starostlivosti o dieťa sa do započítanej praxe započítava len v prípade, ak sa rodič v tomto čase súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie, čiže len v prípade, ak rodič nebol v čase materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky študentom denného štúdia strednej alebo vysokej školy.
Zamestnankyňa nastúpila k zamestnávateľovi (verejná správa) 1. 9. 2015 ako sekretárka. K uvedenému dňu jej bola započítaná prax 6 rokov a 94 dní. S uvedenou praxou bola zaradená do 8. platovej triedy a 4. platového stupňa. Má dve deti narodené 1. 12. a 11. 10. Otázka znie, či je do počtu odpracovaných rokov pre zaradenie do platového stupňa započítaná aj doba starostlivosti o dieťa na materskej a rodičovskej dovolenke a či je zamestnankyňa správne zaradená do 4. platového stupňa.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku
Do 4. platového stupňa sa zaradí zamestnanec, ktorý získal viac ako 6 rokov až do získania 9 rokov započítanej praxe. Vzhľadom na to, že do započítanej praxe sa započítava aj doba starostlivosti o dieťa (maximálne 3 roky na jedno dieťa), je potrebné túto dobu zohľadniť pri zaradení zamestnankyne do platového stupňa.
V prípade pedagogických zamestnancov je dôležité rozlišovať medzi odbornou praxou (pedagogickou činnosťou) a započítanou praxou. Materská a rodičovská dovolenka je náhradnou dobou, ktorá sa v zmysle zákona zarátava do započítanej praxe, nie však do odbornej praxe. Odborná prax je definovaná ako súhrn znalostí a skúseností získaných pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa.
Príklad: Učiteľka náboženstva a etickej výchovy pracovala od roku 1997 do roku 2002, kedy nastúpila na materskú dovolenku. Teraz pri zápočte rokov zistila, že jej zamestnávateľ jej nezarátal do pedagogickej praxe materskú dovolenku. Hoci predložila znenie zákona § 6 zákona č. 553/2003 Z. z , o započítavaní materskej dovolenky do pedagogickej praxe, zamestnávateľ to odmieta s tvrdením, že jej to nepatrí. V tomto prípade je potrebné trvať na započítaní materskej dovolenky do započítanej praxe, ktorá má vplyv na odmeňovanie.
Otec dieťaťa má nárok na otcovské a materské dávky. Nárok na „otcovské“ vzniká otcovi dieťaťa v rozsahu maximálne dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. To znamená, že nárok na otcovské možno priznať už po narodení dieťaťa a stráviť tak čas s dieťaťom tesne po jeho narodení, najneskôr do šiestich týždňov odo dňa pôrodu. V prípade, ak je dieťa alebo matka s dieťaťom v tomto období hospitalizovaní, toto obdobie sa predlžuje o obdobie hospitalizácie.
Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské, t.j. obdobie poskytovania materského v rozmedzí 28/31/37 týždňov sa skráti o obdobie poskytovania otcovského.
Prečítajte si tiež: Príspevok na rekreáciu
Príklad: Odo dňa narodenia dieťaťa si otec čerpá otcovskú dovolenku v rozsahu 14 dní. Sociálna poisťovňa mu oznámila, že materské mu vyplatí až odo dňa, keď bude dieťa doma z pôrodnice (len vtedy bude „splnená podmienka“ starostlivosti o narodené dieťa). Nárok na dávku „otcovské“ vzniká poistencovi v deň, od ktorého si požiada o jeho priznanie, najskôr odo dňa narodenia dieťaťa, a to aj v prípade, ak je dieťa s matkou v pôrodnici z dôvodu štandardnej popôrodnej starostlivosti.
Okrem materskej a rodičovskej dovolenky je dôležité spomenúť aj ďalšie aspekty pracovného práva, ktoré môžu byť relevantné pre zamestnancov s rodinnými povinnosťami.
Zákonník práce upravuje aj čerpanie dovolenky. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. To znamená, že dovolenka by mala byť čerpaná po častiach, pričom jedna časť by mala byť dva celé týždne v celku. Zvyšné časti dovolenky možno čerpať aj v kratších úsekoch. Zákonník práce priamo neumožňuje, ale ani “nezakazuje”, že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. Výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň; ide predovšetkým o prípady, kedy zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku (tento prípad sa vyskytuje napr. pri zaokrúhľovaní dovolenky pri určení pomernej časti dovolenky alebo dovolenky za odpracované dni) alebo ak zamestnanec (výnimočne) požiadal zamestnávateľ o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol.
Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Aj študent dennej formy zahraničnej vysokej školy má „štatút študenta podľa osobitného predpisu“, a preto by sa mali ustanovenia upravujúce výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov vzťahovať aj na študenta, študujúceho v zahraničí.
Prečítajte si tiež: Dôchodkové nároky pre študentky a absolventky
Základnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je jej písomná forma. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná aj v prípade, ak je tento urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, pričom písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Ak je elektronický dokument opatrený len tzv. obyčajným elektronickým podpisom, je potrebné rozsiahle dokazovanie pri overovaní podpisu a identifikácie podpisujúcej osoby, rovnako tak pri preukazovaní jeho pravosti.
Zamestnanec je povinný preukázať aj úhradu výdavkov oprávnenej osobe na športovú činnosť dieťaťa (napr. PPD, výpis z účtu). Ak ide o rodičov dieťaťa, Zákonník práce neustanovuje poskytnutie príspevku len pre jedného z rodičov, preto po splnení ustanovených podmienok si môžu obidvaja rodičia uplatniť nárok na príspevok na to isté dieťa, ale za iné obdobie vykonávania tej istej športovej činnosti dieťaťa.