Maximálna výška sankcií za omeškanie v spotrebiteľských zmluvách

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa SR zaviazala plne prispôsobiť systému ochrany spotrebiteľov, ktorý je štandardom pre všetky členské krajiny EÚ. Keďže spotrebitelia sú v súčasnosti najväčšou ekonomickou skupinou, právne predpisy im zaručujú posilnenú úroveň ochrany. Právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je jedným zo základných práv spotrebiteľov.

Nová právna úprava ochrany spotrebiteľa

Návrh zákona prináša novú všeobecnú právnu úpravu v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorá nahradí zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 299/2019 Z. z. o dohľade a pomoci pri riešení neodôvodnenej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu a o zmene zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Uvedené predpisy z oblasti ochrany spotrebiteľa a súvisiace predpisy v platnom právnom poriadku SR sa tak spoja do jedného právneho predpisu. Návrhom zákona sa má odstrániť doterajší trend, ktorý spočíval spravidla v prijímaní osobitných predpisov v reakcii na jednotlivé smernice a nariadenia EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa úzko prepojený na Občiansky zákonník by mal do budúcnosti predstavovať základný právny predpis v oblasti ochrany spotrebiteľa a subsumovať aj budúce legislatívne iniciatívy. Zároveň je potrebné poznamenať, že návrh zákona nemá predstavovať kodifikáciu celého spotrebiteľského práva.

V súčasnosti sú všeobecné inštitúty ochrany spotrebiteľa roztrieštené vo viacerých právnych predpisoch. Orientácia v nich v ich vzájomných súvislostiach a ich následná správna aplikácia je sťažená, a to z pohľadu samotného spotrebiteľa, podnikateľov, ba dokonca aj subjektov pôsobiacich v oblasti ochrany spotrebiteľa, čím sa oslabuje princíp právnej istoty. Návrhom zákona sa odstraňujú duplicity, aplikačné problémy, vnútorné rozpory jednotlivých ustanovení a terminologické odlišnosti. Spotrebiteľské právo sa dynamicky vyvíja, musí neustále reagovať na nové podnety z trhu, obchodné modely či technologický pokrok vrátane digitalizácie.

Primárnym dôvodom revízie súčasnej právnej úpravy je potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019), ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľov (Ú. v.

Prečítajte si tiež: Vývoj maximálnych vymeriavacích základov pre dôchodok

Najvýraznejšími konkrétnymi zmenami, ktoré prináša nová právna úprava, sú zjednotenie používaných termínov v súlade s legislatívou EÚ, aktualizácia informačných požiadaviek pri zmluvách uzatváraných na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka v súvislosti s digitalizáciou a nová úprava informačných povinností prevádzkovateľov online trhov, ktorí budú musieť napríklad vyslovene uviesť, či ponuka pochádza od obchodníka alebo nepodnikateľa, aby kupujúci mali transparentnú informáciu, či pri kúpe budú požívať ochranu priznanú im v právnom postavení spotrebiteľa. Zároveň návrh zákona stanovuje požiadavky na kompatibilitu a interoperabilitu digitálneho obsahu a digitálnej služby. Prostredníctvom novelizácie zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) (článok II) sa v reakcii na vývoj trhu a zmeny európskej spotrebiteľskej legislatívy zavádzajú do právneho poriadku SR definície digitálneho obsahu, digitálnej služby či veci s digitálnymi prvkami.

V súvislosti s nekalými obchodnými praktikami na online trhoch sa zavádzajú požiadavky na informovanie spotrebiteľa o tom, či a akým spôsobom obchodník zabezpečuje autenticitu spotrebiteľských hodnotení produktov, ako aj o hlavných parametroch, ktoré určujú poradie produktov vo výsledku vyhľadávania v online rozhraní a ich vzájomnom význame. Klamlivé obchodné praktiky sa rozširujú o marketing dvojitej kvality. Zároveň sa zavádza, kedy sa takáto praktika nebude považovať za klamlivú. Návrh zákona v porovnaní s doterajšou právnou úpravou podstatným spôsobom nemení povinnosti v súvislosti s označovaním tovaru cenami, ale zavádza sa nová regulácia pri znižovaní cien, aby nedochádzalo k cenovej manipulácii v podobe zavádzania spotrebiteľov o výške skutočnej zľavy.

V rámci revízie právnej úpravy sa osobitne venuje pozornosť aj úplnej implementácii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2017/2394 v platnom znení”), ktoré upravuje požiadavky na výkon dohľadu a efektívnu a plynulú cezhraničnú spoluprácu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Účelom implementácie tohto nariadenia je zabezpečenie jeho riadnej aplikácie, posilnenie efektívnosti a účinnosti dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa, zjednotenie jeho výkonu, aby orgány dohľadu mohli rýchlejšie a účinnejšie spolupracovať na vnútroštátnej úrovni, ale tiež s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov. Konečným cieľom je rýchlejšie, pružnejšie a jednotné presadzovanie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa v rámci celej Európskej únie, čo nie je možné dosiahnuť bez aktívnej participácie všetkých členských štátov.

Posilňuje sa preventívne a výchovné pôsobenie dohľadu smerom k dohliadaným osobám, keď sa zavádzajú nové inštitúty smerujúce k zníženiu alebo odpusteniu sankcie za porušenie zákonnej povinnosti, ak dohliadaná osoba prijme zodpovednosť za svoje protiprávne konanie, ukončí porušovanie právnych predpisov, odstráni následky svojho konania a odškodní spotrebiteľov, ktorých práva boli jeho konaním porušené. Súčasne sa v základných predpisoch z oblasti ochrany spotrebiteľa revidujú sankčné ustanovenia tak, aby ukladané sankcie mohli byť spravodlivejšie a proporcionálnejšie. Navrhuje sa ukladať sankcie v závislosti od obratu obchodníka. Navrhovaná zmena bude mať pozitívny vplyv obzvlášť pre malé a stredné podniky.

Článok II návrhu zákona prináša novelizáciu spotrebiteľského práva upraveného v rámci Občianskeho zákonníka. Návrh zákona rovnako ako v prípade samotného zákona o ochrane spotrebiteľa v článku I navrhuje zmeny, ktoré Občiansky zákonník aktualizujú na digitálnu éru. Zmenami sú dotknuté najmä ustanovenia o zodpovednosti za vady. Platný stav pozná úpravu zodpovednosti za vady v Občianskom zákonníku a úpravu reklamačného konania v zákone č. 250/2007 Z. z. Článok XXII prináša niekoľko zmien právnej úpravy alternatívneho riešenia sporov (ďalej len „ARS“), ktoré však zásadným spôsobom nemenia pravidlá fungovania tohto inštitútu. Navrhované zmeny predovšetkým odstraňujú praktické nedostatky súčasnej právnej úpravy. V návrhu zákona sa v reakcii na zmeny v rámci úpravy zodpovednosti za vady zakotvuje možnosť zabezpečenia vyjadrenia odborne spôsobilej osoby ku skutkovým otázkam, ktoré môžu byť zásadné pre vyriešenie sporu, avšak presahujú kompetencie subjektu alternatívneho riešenia sporov.

Prečítajte si tiež: Vymeriavacie základy na poistenie

Návrh zákona má pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane vplyvov na malé a stredné podniky. Uplatňuje sa mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov. Návrh zákona má tiež pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. B. K čl. Úvodný paragraf návrhu zákona v odseku 1 vymedzuje jeho vecnú pôsobnosť. Súkromnoprávna úprava spotrebiteľských zmlúv ostáva naďalej upravená prednostne v Občianskom zákonníku. Pokiaľ ide o vecnú pôsobnosť návrhu zákona, návrh zákona sa vzťahuje na spotrebiteľské právne vzťahy. Návrh zákona je spojením viacerých spotrebiteľských smerníc EÚ, z ktorých každá má samostatne vymedzený rozsah pôsobnosti. Naprieč návrhom zákona sa preto podľa potreby špecifikuje, na ktoré konkrétne spotrebiteľské vzťahy sa vybrané ustanovenia vzťahujú alebo nevzťahujú. Predmetné ustanovenia návrhu zákona vecne sledujú znenie transponovaných smerníc EÚ, aby sa zabezpečila riadna transpozícia práva EÚ a rovnaká úroveň ochrany spotrebiteľov v SR ako v iných členských štátoch EÚ.

Základným východiskom pre určenie, či sa návrh zákona ako celok vzťahuje na konkrétny právny vzťah, je postavenie spotrebiteľa a obchodníka v zmysle ich legálnych definícií. Čl. I návrhu zákona neobsahuje definície pojmov spotrebiteľ a obchodník, avšak prostredníctvom § 1 ods. 1 písm. a) odkazuje na vymedzenie týchto pojmov v § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení novelizačného článku II návrhu zákona. Návrh zákona sa preto neuplatňuje napríklad na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Naopak, návrh zákona sa s výnimkou ustanovení § 5 ods. 1 písm. a) až k) a ods. 2 a 4 bude vzťahovať na poskytovanie sociálnej služby podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

Obchodník bol v doterajšej právnej úprave legálne definovaný ako predávajúci (v zákone o ochrane spotrebiteľa) a súčasne ako dodávateľ (v Občianskom zákonníku). Zavedením nového pojmu sa zabezpečuje terminologická jednotnosť na národnej úrovni a súčasne so slovenským znením právnej úpravy na úrovni Európskej únie. Návrh zákona v písmene a) mení zákonnú definíciu výrobku podľa doterajšej právnej úpravy a zavádza termín „tovar“, ktorý je terminologicky jednotný so slovenským znením právnej úpravy na úrovni Európskej únie. Ide o akúkoľvek hmotnú vec, ktorá vo všeobecnosti v súlade s únijnou legislatívou zahŕňa aj elektrinu, vodu alebo plyn, ak sa predávajú v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve. Keďže prvým definičným kritériom je, že musí ísť o hmotnú hnuteľnú vec, za tovar sa považuje aj vec s digitálnymi prvkami (v zmysle definície v § 119a zavádzanej v čl. II návrhu zákona). V tomto kontexte je zaujímavým prvkom aj tzv. hmotný nosič - nosič, ktorý slúži výlučne ako nosič digitálneho obsahu (CD, DVD, pamäťová karta a iné). Na účely samotného zákona o ochrane spotrebiteľa (čl. I) sa má považovať za tovar, avšak na účely zodpovednosti za vady [v nadväznosti na smernicu (EÚ) 2019/770 a smernicu (EÚ) 2019/771 ; transponované do Občianskeho zákonníka v čl. II návrhu zákona] sa má hmotný nosič spravovať ustanoveniami o digitálnom plnení.

Za tovar sa považuje aj elektrina, voda alebo plyn, ale len v prípade, ak sa predávajú v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve. Za tovar sa tak nepovažujú elektrina a plyn dodávané napríklad na základe zmluvy o dodávke elektriny, zmluve o združenej dodávke elektriny, zmluvy o dodávke plynu alebo zmluvy o združenej dodávke plynu podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z. z.”), ani voda dodávaná na základe zmluvy o dodávke vody podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z. z.”). V prípade uvedených zmlúv totiž ide o dodávanie elektriny, plynu alebo vody, ktoré nie sú na predaj vo vopred obmedzenom objeme alebo vo vopred určenom množstve. Naopak, tovarom v zmysle definície uvedenej v § 2 písm. a) je napr. plyn predávaný v plynovej fľaši či balená pitná voda v bareloch a pod. Definičné kritérium „predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve” s komoditami elektrina, voda a plyn sa preberá z čl. 2 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v.

Písmeno b) poskytuje legálnu definíciu služby. Za službu sa považujú aj služby poskytované spotrebiteľom podnikateľmi v rámci slobodných povolaní, ako napr. služby advokátov alebo architektov. Zákon sa vzťahuje aj na služby poskytované bezodplatne, ak v jeho jednotlivých ustanoveniach nie je uvedené inak (napr. § 5 ods. 1, § 14 ods. 5 písm. Písmeno c) definuje „produkt“, ktorý predstavuje súhrnné označenie tovarov a služieb, vrátane tých digitálnych, ako aj dodávky tepla, nehnuteľnosti, práv a záväzkov. Produktom je aj elektrina, voda a plyn, ktoré nie sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, t. j. napríklad elektrina a plyn dodávané na základe zmluvy o dodávke elektriny, zmluve o združenej dodávke elektriny, zmluvy o dodávke plynu alebo zmluvy o združenej dodávke plynu podľa zákona č. 251/2012 Z. z. a voda dodávaná na základe zmluvy o dodávke vody podľa zákona č. 442/2002 Z.

Prečítajte si tiež: Mzda a dôchodok

Písmeno d) vymedzuje online trh, ktorým môžu byť rôzne online bazáre či platformy určené nielen pre malých výrobcov nepodnikateľského charakteru. Písmeno f) definuje trvanlivé médium, pričom definícia vychádza z čl. 2 ods. 10 smernice 2011/83/EÚ v platnom znení s doplnením o konkrétne príklady v zmysle odôvodnenia 23 tejto smernice. K výkladu tohto pojmu zaujal stanovisko aj Súdny dvor EÚ (napr. vo veci C-49/11, Content Services alebo vo veci C-375/15, BAWAG). V kontexte legálnej definície pojmu trvanlivé médium je vhodné upozorniť na súbežné používanie pojmu hmotný nosič v návrhu zákona, prvýkrát spomenutého v čl. I § 2 písm. a). Hmotný nosič má predstavovať médium, ktoré je nositeľom digitálneho obsahu ako predmetu právneho vzťahu, teda jeho funkciou je distribúcia digitálneho obsahu. Funkciou trvanlivého média je uchovávať a reprodukovať informácie. Používanie týchto pojmov je podmienené tým, akú funkciu má nosič plniť, hoci môže ísť o tie isté médiá (napr.

Písmená g) až i) súvisia s potrebou transpozície smernice 98/6/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4) v platnom znení (ďalej len „smernica 98/6/ES v platnom znení”). Konečná cena, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, sa nazýva predajnou cenou. Aby spotrebitelia mohli jednoduchšie porovnávať ceny podobných tovarov či tovarov v rôznych baleniach, používa sa tiež označenie jednotkovou cenou, čo je cena za jednu kvantitatívnu jednotku, najčastejšie 1 liter, 1 kilogram, 1 meter, ale môže ísť aj o inú kvantitatívnu jednotku - napr. 1 kus či 1 dávka (napr. pracia dávka pri pracích prostriedkoch). Písmená j) až l) predstavujú transpozíciu čl. 2 písm. d), h) a f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z …

Sankcie za omeškanie so splácaním peňažných prostriedkov

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, upravuje aj oblasť sankcií za omeškanie s plnením peňažného dlhu. Zásadnou zmenou v oblasti sankcií je zavedenie maximálnej výšky sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3a ods. 1 tohto nariadenia, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

Za sankcie sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Ak sankcie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

tags: #maximálna #výška #sankcií #za #omeškanie #spotrebiteľská