Medicína a starostlivosť o životné prostredie: Prepojenie, ktoré ovplyvňuje naše zdravie

Úvod

Medicína a starostlivosť o životné prostredie sú dve oblasti, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať oddelené, no v skutočnosti sú hlboko prepojené. Kvalita nášho životného prostredia má priamy vplyv na naše zdravie a pohodu. Znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, strata biodiverzity a klimatické zmeny predstavujú vážne hrozby pre ľudské zdravie. Na druhej strane, medicína môže prispieť k ochrane životného prostredia prostredníctvom udržateľných postupov a inovácií.

Životné prostredie ako "sestra" a jeho zneužívanie

Svätý František z Assisi vnímal prírodu ako "sestru". Táto "sestra" protestuje proti zlu, ktoré jej spôsobujeme nezodpovedným používaním a zneužívaním dobier, ktoré do nej vložil Boh. Vyrastali sme s myšlienkou, že sme jej vlastníkmi a vládcami, oprávnenými na jej drancovanie.

Násilie, ktoré je v ľudskom srdci zranenom hriechom, sa prejavuje aj v príznakoch choroby, ktorú vnímame v pôde, vo vode, vo vzduchu a v živých bytostiach. Preto medzi najopustenejšími a najviac zneužívanými úbožiakmi je naša sužovaná a devastovaná zem, ktorá „vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach“ (Rim 8, 22). Zabúdame, že aj my sami sme zemou (porov. Gn 2, 7).

Pápeži a ich výzvy k ochrane životného prostredia

Už pred viac ako päťdesiatimi rokmi, keď sa svet potácal nad priepasťou nukleárnej krízy, svätý pápež Ján XXIII. napísal encykliku Pacem in terris, v ktorej sa neobmedzil len na odmietnutie vojny, ale predniesol aj ponuku mieru. Svoje posolstvo adresoval celému „katolíckemu svetu“, ale pridal „aj všetkým ľuďom dobrej vôle“. Teraz, vzhľadom na globálny úpadok životného prostredia, sa chcem obrátiť na každého človeka, ktorý býva na tejto planéte.

Blahoslavený pápež Pavol VI. varoval, že "prostredníctvom neuváženého využívania prírody riskuje, že ju zničí a sám sa stane obeťou podobnej skazy." Hovoril o možnosti, že „pod vplyvom industriálnej spoločnosti…“ Svätý Ján Pavol II. sa zaoberal touto témou s rastúcim záujmom. Vo svojej prvej encyklike poznamenal, že človek akoby „nevidel nijaký iný význam prírodného prostredia ako ten, čo mu slúži na bezprostredný úžitok a spotrebu“. Následne vyzval na globálnu ekologickú konverziu a poukázal na to, že sa venuje málo úsilia „ochrane morálnych podmienok autentickej ,humánnej ekológie‘“. Ničenie životného prostredia človeka je veľmi závažné nielen preto, že Boh zveril svet človeku, ale aj preto, že samotný ľudský život je darom, ktorý musí byť chránený od rozličných foriem rozkladu.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o terminálne chorých

Benedikt XVI. opätovne vyzval „eliminovať štrukturálne príčiny dysfunkcie svetovej ekonomiky a napraviť modely rastu, ktoré, zdá sa, nie sú schopné zaručiť rešpektovanie životného prostredia“. Pripomenul, že svet nemožno analyzovať tak, že izolujeme jeden z jeho aspektov, pretože „kniha prírody je jedna a nedeliteľná“ a jej súčasťou je životné prostredie, život, sexualita, rodina, spoločenské vzťahy a ďalšie aspekty. V dôsledku toho „degradácia prírody je úzko spojená s kultúrou formujúcou ľudské spolužitie“. Pápež Benedikt navrhol, aby sme uznali, že prírodné prostredie je plné rán, ktoré spôsobilo naše nezodpovedné správanie. Aj spoločenské prostredie má svoje zranenia. Všetky sú však v konečnom dôsledku spôsobené tým istým zlom, teda myšlienkou, že neexistujú nepopierateľné pravdy, ktoré riadia náš život, a teda ľudská sloboda nemá hranice. Zabúda sa na to, že „človek nie je len sloboda, ktorá sa vytvára sama od seba. Človek sám seba netvorí. Je duch a vôľa, ale aj príroda“. S otcovskou starostlivosťou nás pozval, aby sme uznali, že stvorenie je ohrozované tam, „kde sme my sami poslednými inštanciami; kde je celok jednoducho naším majetkom a spotrebúvame ho len pre seba.

Tieto príspevky pápežov zhrnujú premýšľanie nespočetného množstva vedcov, filozofov, teológov a spoločenských organizácií, ktoré obohatili myslenie Cirkvi o týchto otázkach. Nemôžeme však ignorovať to, že okrem Katolíckej cirkvi aj iné cirkvi a kresťanské spoločenstvá - ako aj iné náboženstvá - vyjadrili hlbokú starosť a rozvinuli vzácne uvažovanie o týchto témach, ktoré ležia na srdci nám všetkým.

Bartolomej I. a ekologická konverzia

Bartolomej I. zároveň upriamil pozornosť na etické a duchovné korene problémov životného prostredia, ktoré nás pozývajú hľadať riešenia nielen v technike, ale aj v zmene človeka, pretože inak budeme čeliť iba príznakom. Navrhol, aby sme prešli od konzumu k obeti, od chamtivosti k štedrosti, od plytvania k schopnosti podeliť sa - v askéze, ktorá „znamená učiť sa dávať, nielen sa vzdávať. Je to spôsob milovania, postupného prechodu od toho, čo chcem, k tomu, čo potrebuje Boží svet. Je to oslobodenie od strachu, nenásytnosti a závislosti“. My kresťania sme okrem toho povolaní „prijímať svet ako sviatosť spoločenstva, ako spôsob zdieľania s Bohom a s blížnym na globálnej úrovni.

Svätý František z Assisi ako príklad

František je vynikajúcim príkladom starostlivosti o to, čo je slabé, a tiež integrálnej ekológie, prežívanej radostne a autenticky. Je svätým patrónom všetkých, ktorí študujú a pracujú v oblasti ekológie; obľúbili si ho aj mnohí tí, ktorí nie sú kresťania. Prejavoval osobitnú pozornosť voči Božiemu stvoreniu a voči najchudobnejším a opusteným. Miloval a bol milovaný pre svoju radosť, ušľachtilú obetavosť, srdce pre všetkých. Bol to mystik a pútnik, ktorý žil v jednoduchosti a v obdivuhodnej harmónii s Bohom, s ostatnými, s prírodou a so sebou samým.

Jeho svedectvo nám ukazuje aj to, že integrálna ekológia si vyžaduje otvorenosť voči kategóriám, ktoré presahujú jazyk exaktných vied alebo biológie a spájajú nás s podstatou toho, čo je ľudské. Tak ako keď sa zamilujeme do nejakej osoby - zakaždým, keď sa František pozeral na slnko, mesiac či najmenšie zvieratá, jeho reakciou bol spev a do svojich chvál zahŕňal aj všetky ostatné stvorenia. Nadväzoval rozhovor s každým stvorením a kázal ešte aj kvetom - „pozýval ich, aby chválili a milovali Boha ako bytosti obdarované rozumom“. Jeho reakcia bola oveľa viac ako intelektuálne ocenenie alebo ekonomická kalkulácia, pretože preňho každé stvorenie bolo bratom alebo sestrou, ku ktorým ho viazali citové putá. Preto sa cítil povolaný starať sa o všetko, čo existuje. Jeho učeník svätý Bonaventúra rozprával, že „vďaka presvedčeniu, že všetky veci majú spoločný pôvod, cítil ešte väčšiu zbožnosť a nazýval stvorenia, i keď maličké, svojimi bratmi a sestrami“. Týmto presvedčením nemožno pohŕdať ako iracionálnym romantizmom, pretože má vplyv na rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú naše správanie. Ak pristupujeme k prírode a k životnému prostrediu bez toho, aby sme boli otvorení pre úžas a údiv, ak už nehovoríme o svojom vzťahu k svetu jazykom bratstva a krásy, naše postoje budú postojmi vládcu, spotrebiteľa alebo obyčajného využívateľa prírodných zdrojov, ktorý nie je schopný stanoviť hranice svojim okamžitým záujmom. Naopak, ak sa cítime intímne spojení so všetkým, čo existuje, spontánne z toho vyplynie striedmosť a starostlivosť.

Prečítajte si tiež: Paliatívna medicína pre onkologických pacientov

Na druhej strane nám svätý František, verný Svätému písmu, navrhuje, aby sme prírodu chápali ako nádhernú knihu, v ktorej k nám hovorí Boh a odovzdáva nám niečo zo svojej krásy a dobroty: „Lebo z veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ“ (Múd 13, 5) a „jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí“ (Rim 1, 20).

Výzva k zjednoteniu a zmene

Súčasťou naliehavej výzvy chrániť náš spoločný domov je starosť o zjednotenie celej ľudskej rodiny v snahe o udržateľný a integrálny rozvoj, pretože vieme, že veci sa môžu zmeniť. Stvoriteľ nás neopúšťa, nikdy neustupuje zo svojho plánu lásky, neľutuje, že nás stvoril. Ľudstvo má ešte schopnosť spolupracovať na budovaní nášho spoločného domova. Chcem vyjadriť uznanie, povzbudenie a poďakovanie všetkým, ktorí sú aktívni v najrozličnejších oblastiach ľudskej činnosti, aby zaručili ochranu domova, ktorý je nám spoločný. Osobitnú vďaku si zasluhujú najmä tí, ktorí s rozhodnosťou bojujú za vyriešenie dramatických dôsledkov, ktoré prináša zhoršovanie životného prostredia do života najchudobnejších tohto sveta. Mladí od nás žiadajú zmenu.

Naliehavo vyzývam na obnovenie dialógu o svete, v ktorom budujeme budúcnosť planéty. Potrebujeme konfrontáciu, ktorá nás všetkých zjednotí, pretože výzva životného prostredia, ktorá stojí pred nami, a tiež jej ľudské korene, sa týkajú a dotýkajú nás všetkých. Svetové ekologické hnutie už prešlo dlhú a bohatú cestu a vďaka nemu vznikli početné združenia občanov, ktoré prispeli k všeobecnému povedomiu. Žiaľ, mnohé úsilia o hľadanie konkrétnych riešení krízy životného prostredia neraz narážajú nielen na odmietnutie mocných, ale aj na nezáujem ostatných. Postoje, ktoré prekážajú na ceste hľadania riešení aj medzi veriacimi, siahajú od odmietnutia problému až k nezáujmu, k pohodlnej rezignácii alebo k slepej dôvere v technické riešenia. Potrebujeme novú univerzálnu solidaritu.

Aspekty ekologickej krízy

Existujú formy znečistenia, ktoré ľudí každodenne postihujú. Vystavenie sa atmosférickému znečisteniu prináša široké spektrum vplyvov na zdravie, predovšetkým tých najchudobnejších ľudí, a má za následok milióny predčasných úmrtí. Ochorenia vznikajú napríklad v dôsledku vdychovania zvýšeného množstva dymu z palív používaných na varenie alebo vykurovanie. K tomu pristupuje znečistenie, ktoré postihuje všetkých, spôsobené dopravou, priemyselnými splodinami, skládkami látok, ktoré spôsobujú okyslenie pôdy a vody, hnojivami, insekticídmi, fungicídmi, herbicídmi a pesticídmi, ktoré sú všetky toxické.

Treba vziať do úvahy aj znečistenie spôsobené odpadkami vrátane tých, ktoré sú nebezpečné, prítomné v rozličných prostrediach. Produkujú sa stámilióny ton odpadkov za rok, z ktorých mnohé nepodliehajú biologickému rozkladu: odpadky z domácností, podnikov, demolačný odpad, klinický, elektronický alebo priemyselný odpad, vysokotoxický a rádioaktívny odpad. Zdá sa, že zem, náš domov, sa čoraz viac premieňa na obrovskú skládku smetí. Na mnohých miestach planéty starší ľudia s nostalgiou spomínajú na krajinu minulých čias, ktorá je dnes zaplavená odpadkami. Priemyselný odpad, ako aj chemické produkty používané v mestách a na poliach môžu spôsobovať efekt bioakumulácie v organizme obyvateľov hraničných oblastí, ku ktorému dochádza aj vtedy, keď je výskyt niektorých toxických prvkov na danom mieste nízky.

Prečítajte si tiež: Indikácie pre rehabilitáciu

Tieto problémy sú vnútorne spojené s kultúrou vyhadzovania, ktorá dolieha na vylúčených ľudí, ako aj na veci, ktoré sa rýchlo menia na odpadky. Uvedomme si napríklad, že väčšina papiera, ktorý sa vyrába, sa vyhadzuje, a nerecykluje. Zdráhame sa uznať, že fungovanie prirodzených ekosystémov je ukážkové: rastliny syntetizujú živiny, ktoré živia bylinožravce; tými sa zasa živia mäsožravce, ktoré poskytujú dôležité množstvo organického odpadu, ktorý dáva priestor novej generácii rastlín. Naopak, priemyselný systém na konci výrobného a spotrebného cyklu nevyvinul schopnosť absorbovať a znova využiť odpadky a zvyšky. Nepodarilo sa ešte vytvoriť cirkulačný model výroby, ktorý by zaručil zdroje pre všetky budúce generácie a ktorý by vyžadoval maximálne obmedziť používanie neobnoviteľných zdrojov, znížiť spotrebu, maximalizovať efektívnosť využívania, opätovne používať a recyklovať. Vyrovnať sa s touto otázkou by predstavovalo spôsob, ako odporovať kultúre vyhadzovania, ktorá v konečnom dôsledku škodí celej planéte.

Klíma je spoločným dobrom všetkých a pre všetkých. Na globálnej úrovni je to komplexný systém vzťahujúci sa na mnohé nevyhnutné podmienky pre ľudský život. Existuje konzistentný vedecký konsenzus, ktorý hovorí, že prežívame znepokojujúce otepľovanie klimatického systému. Za posledné desaťročia bolo otepľovanie sprevádzané neustálym zvyšovaním hladiny morí a okrem toho je ťažké nedávať ho do súvislosti so zvyšovaním počtu extrémnych meteorologických javov, nehovoriac o tom, že ku každému jednotlivému javu nemožno priradiť vedecky opísateľnú príčinu. Ľudstvo je povolané uvedomiť si nevyhnutnosť zmien v životnom štýle, vo výrobe a spotrebe, aby bolo možné bojovať s otepľovaním alebo aspoň s ľudskými príčinami, ktoré ho spôsobujú a zosilňujú. Je pravda, že existujú aj iné faktory (ako sopečná činnosť, zmeny obežnej dráhy a zemskej osi, solárny cyklus), ale mnohé vedecké štúdie naznačujú, že väčšia časť globálneho otepľovania za posledné desaťročia je spôsobená veľkou koncentráciou skleníkových plynov (oxid uhličitý, metán, oxid dusný a iné) uvoľňovaných predovšetkým v dôsledku ľudskej činnosti. Koncentrácia týchto plynov v atmosfére bráni tepelnému žiareniu, ktoré produkuje slnko a odráža sa od zeme, aby odišlo do vesmíru. Tento problém sa prejavuje predovšetkým v dôsledku rozvojového modelu, ktorý je založený na intenzívnom využívaní fosílnych palív, ktoré sú jadrom svetového energetického systému. K tomu pristupuje rastúca prax spojená so zmenou využívania pôdy, predovšetkým odlesňovanie na poľnohospodárske účely.

Otepľovanie má vplyv na uhlíkový cyklus. Vytvára začarovaný kruh, ktorý ešte viac zhoršuje situáciu a ktorý ovplyvní dostupnosť nevyhnutných zdrojov, ako je pitná voda, energia a poľnohospodárska produkcia v najteplejších oblastiach. Okrem toho vedie k vyhynutiu veľkej časti biodiverzity planéty. Topia sa ľadovce, oneskoruje sa nástup dažďov a rozširuje sa plocha, na ktorej nie je možné pestovať plodiny. Už sme zaznamenali dramatický nárast migrácie, ktorá má za následok utrpenie mnohých ľudí. Závislosť rozvinutých krajín na spotrebe energie má za následok využívanie rezerv, ktoré sa nachádzajú v chudobnejších krajinách. Chudobné krajiny sú zasiahnuté dôsledkami otepľovania, pretože nemajú ekonomické prostriedky na prispôsobenie sa zmenám klímy alebo na ochranu pred katastrofami.

Voda ako životne dôležitý zdroj

Ďalším problémom je prístup k pitnej vode. Kvalitná pitná voda je nevyhnutná pre ľudský život a pre podporu suchozemských a vodných ekosystémov. Pitná a čistá voda je základné ľudské právo, pretože je nevyhnutná pre prežitie, a preto je podmienkou pre uplatňovanie všetkých ostatných ľudských práv. Tento svet má voči chudobným vážny sociálny dlh, ktorí nemajú prístup k pitnej vode, pretože to znamená uprieť im právo na život zakorenené v ich neodňateľnej dôstojnosti.

Nedostatok vody je už dnes jednou z hlavných príčin ochorení. Mnohé ochorenia sú spôsobené mikroorganizmami a chemickými látkami, ktoré sa nachádzajú vo vode. Množstvo chudobných ľudí žije v oblastiach, ktoré sú osobitne postihnuté nedostatkom vody, a často je to dôsledok chaosu štátnych orgánov a nedostatku pozornosti voči ich potrebám. Niekedy sa tento problém zhoršuje komerčným využívaním a plytvaním vodou. Problém nedostatku vody sa týka predovšetkým Afriky, kde veľká časť obyvateľstva nemá prístup k bezpečnej pitnej vode.

Okrem domáceho používania sa voda používa aj v poľnohospodárstve a priemysle. Ľudské aktivity, ako napríklad odlesňovanie, erózia pôdy, poľnohospodárstvo bez vhodných techník a znečisťovanie vody, ovplyvňujú dostupnosť vody pre všetkých. Investície do infraštruktúry a technológií na zlepšenie hospodárenia s vodou sú nevyhnutné, ale musia zohľadňovať potreby miestnych komunít a ekosystémov.

Strata biodiverzity

Strata biodiverzity je ďalším vážnym problémom, ktorý ohrozuje ľudské zdravie a blahobyt. Biodiverzita, teda rozmanitosť života na Zemi, je základom pre fungovanie ekosystémov, ktoré nám poskytujú životne dôležité služby, ako je čistenie vzduchu a vody, opeľovanie plodín a regulácia klímy.

Ľudská činnosť, ako je ničenie biotopov, nadmerný lov a rybolov, znečisťovanie a klimatické zmeny, vedie k alarmujúcemu úbytku druhov a ekosystémov. Tento úbytok má priamy vplyv na naše zdravie, pretože biodiverzita je zdrojom liekov, potravy a iných dôležitých zdrojov. Strata biodiverzity tiež zvyšuje riziko vzniku a šírenia infekčných chorôb.

Ochrana biodiverzity je preto nevyhnutná pre ochranu ľudského zdravia a blahobytu. Je potrebné prijať opatrenia na ochranu biotopov, zníženie znečisťovania a zmiernenie dopadov klimatických zmien.

Nerovnosť a environmentálna spravodlivosť

Environmentálne problémy nepostihujú všetkých rovnako. Chudobné a marginalizované komunity sú často neúmerne postihnuté znečistením, nedostatkom zdrojov a prírodnými katastrofami. Táto nerovnosť je známa ako environmentálna nespravodlivosť.

Environmentálna spravodlivosť vyžaduje, aby všetci ľudia mali rovnaký prístup k zdravému životnému prostrediu a aby neboli neúmerne zaťažení environmentálnymi rizikami. Je potrebné prijať opatrenia na zníženie environmentálnej nerovnosti a zabezpečenie toho, aby boli environmentálne politiky spravodlivé a inkluzívne.

Medicína a udržateľnosť

Medicína môže zohrávať dôležitú úlohu v ochrane životného prostredia prostredníctvom udržateľných postupov a inovácií. Zdravotnícke zariadenia môžu znížiť svoju environmentálnu stopu znížením spotreby energie a vody, minimalizáciou odpadu a používaním ekologických materiálov.

Farmaceutický priemysel môže vyvíjať a vyrábať lieky udržateľnejším spôsobom, znižovaním znečistenia a spotreby zdrojov. Lekári a zdravotnícki pracovníci môžu vzdelávať pacientov o environmentálnych rizikách pre zdravie a podporovať zdravé a udržateľné životné štýly.

tags: #medicína #a #starostlivosť #o #životné #prostredie