Medzinárodná kúpna zmluva: Definícia, aspekty a právny rámec

Medzinárodná kúpna zmluva je komplexný právny inštitút, ktorý upravuje výmenu tovaru medzi subjektmi z rôznych krajín. Tento článok sa zameriava na definíciu, kľúčové aspekty a právny rámec medzinárodnej kúpnej zmluvy, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku.

Definícia a vymedzenie pojmu kúpna zmluva

Pojem kúpna zmluva je vymedzený v § 409 a 410 Obchodného zákonníka (ObZ). Určenie, ktorý právny predpis sa uplatní v konkrétnom prípade, závisí od subjektov uzatvárajúcich zmluvu a od predmetu zmluvy. V zmysle § 261 ods. 1 a 5 ObZ patrí kúpna zmluva medzi relatívne obchody.

Subjekty kúpnej zmluvy

Účastníkmi kúpnej zmluvy môžu byť subjekty súkromných právnych vzťahov, podnikatelia aj nepodnikatelia. V prípade kúpnej zmluvy uzatváranej podľa ObZ môžu byť účastníkmi aj štát, samosprávna územná jednotka (napr. obec, mesto) alebo štátna príspevková organizácia, aj keď nie sú podnikateľmi v pravom zmysle slova. Dôležité je, že účastníci musia byť podnikatelia.

Zvláštna situácia nastáva v prípade voľby práva podľa § 262 ObZ, kedy subjekty, ktoré by zo zákona uzatvárali zmluvu podľa Občianskeho zákonníka (OZ), sa podriaďujú Obchodnému zákonníku. Občiansky zákonník sa v tomto prípade neuplatní, a to ani podporne.

Predmet kúpnej zmluvy

Predmetom kúpnej zmluvy je tovar, ktorý je definovaný ako hnuteľná vec. Podľa Obchodného zákonníka nemôže byť predmetom kúpnej zmluvy prevoditeľné právo alebo pohľadávka, keďže sa nejedná o hnuteľnú vec. Predmet kúpy podľa ObZ nesmie byť res extra commercium.

Prečítajte si tiež: Budúcnosť medzinárodnej zdravotníckej spolupráce

Druhy tovaru

• Vec určená individuálne (jedinečne): Účastníci s prihliadnutím na osobitné vlastnosti alebo pôvod veci, ju vymedzili spôsobom, na základe ktorého ju nemožno zameniť, resp. nahradiť inou vecou. V tomto prípade je dodanie inej veci považované za nemožné. Každý kus tovaru má svoje špecifické znaky, ktorými sa odlišuje od ostatných tovarov (napr. starožitnosti).
• Vec určená druhovo (podľa druhu): Sú s ohľadom na svoj charakter vecami zastupiteľnými, nahraditeľnými rovnakými vecami toho istého druhu. Všetky vyhotovenia majú rovnaké znaky, všetky hmotné alebo kusové jednotky sú rovnaké (napr. časti tovaru majú rovnaké vlastnosti ako celkový tovar, napr. cukor, bavlna).
• Vec budúca: Veci, ktoré v čase uzavretia kúpnej zmluvy ešte fyzicky neexistujú, majú sa ešte len vyrobiť, urodit' (emptio rei speratae), napr. úroda v budúcom roku, stádo oviec, ktoré sa narodia, etc. Tu sa uplatní zostatková definícia veci budúcej, takže za vec budúcu budeme považovať každú vec, ktorá nie je vecou existujúcou. Ergo neexistuje!

Určenie množstva

Množstvo tovaru musí byť v zmluve presne určené, s možnou toleranciou (možnou odchýlkou). Ak predávajúci nevie, aké bude mať dodávky (napr. z dôvodu ťažby nerastných surovín), množstvo sa môže určiť odhadom.

Cena

Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo aspoň určiteľná. Ak cena nie je dohodnutá, ale vôľa strán smeruje k uzavretiu zmluvy, platí tzv. obvyklá cena.

Nadobudnutie vlastníckeho práva

Dispozitívna úprava: vlast. Osobitosti platia pri prepravovanom tovare. Strany sa môžu dohodnúť o skoršom nadobudnutí vlast. práva.

Právny rámec medzinárodnej kúpnej zmluvy

Právna úprava kúpnej zmluvy zodpovedá unifikovanej právnej úprave v Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, prijatom na diplomatickej konferencii vo Viedni v roku 1980 (č. 160/1991 Zb.). V dôsledku rozdelenia federácie s platnosťou od 1. januára 1993 došlo k sukcesii oboch republík do tejto zmluvy.

Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru

Úprava kúpnej zmluvy v ObZ zodpovedá unifikovanej právnej úprave v Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, prijatom na diplomatickej konferencii vo Viedni v roku 1980.

Prečítajte si tiež: Medzinárodné jednotky

Obchodný zákonník

Kúpna zmluva je v ObZ upravená ako osobitný typ zmluvy. Časti ustanovené pre tento typ zmluvy v základnom ustanovení §409.

Vznik zmluvy

Zmluva nevznikne, ak by medzi návrhom kúpnej zmluvy a jeho prijatím bol síce súlad, ale by v obsahu zmluvy chýbala niektorá z predpísaných podstatných náležitostí.

Zodpovednosť za vady

Zodpovednosť za vady sa viaže na existenciu zmluvy. Inštitút zodpovednosti za vady nie je považovaný za samostatný druh zodpovednosti. Vadným plnením pôvodný záväzok zo zmluvy nezaniká, avšak dochádza k jeho modifikácii s ohľadom na porušenie zmluvnej povinnosti. Ak kupujúci neodstúpil od zmluvy, dochádza k zmene jeho obsahu. Táto zmena je determinovaná nárokmi, ktoré vyplývajú z vadného plnenia. Záväzok zanikne splnením uvedených nárokov. Má povahu objektívnej zodpovednosti. Nejde o porušenie právnej povinnosti podľa § 420. Plnenie tzv.

Medzinárodné právo a jeho pramene

V medzinárodnom práve je prítomná pluralita tvorby právnych prameňov, ktoré sú podľa právnej sily náležite hierarchizované.

Medzinárodné zmluvy a obyčaje

V medzinárodnom práve verejnom sa stretávame so špecifikom, a to v rámci vzťahu medzi medzinárodným zmluvným (zmluvy, dohovory…) a nepísaným (obyčajovým) právom. Z hľadiska záväznosti sa tieto pramene nachádzajú v rovnocennom postavení, čo otvára priestor pre viaceré právne otázky.

Prečítajte si tiež: Definícia medzinárodnej zdravotnej starostlivosti

Medzinárodná obyčaj definovaná v článku 38 štatútu musí spĺňať dva základné prvky:

1. materiálny (opakujúce sa všeobecné praktizovanie v dostatočne dlho trvajúcom časovom rozmedzí)
2. psychologický (musí existovať všeobecné presvedčenie o jej právnej záväznosti).

V súčasnosti, tým že sa znásobujú rôzne medzištátne zoskupenia, narastá oproti minulosti aj počet vzniknutých medzinárodných obyčají, pričom materiálny komponent je vo veľkej miere ignorovaný, keďže to, či ide o obyčaj častokrát definujú súdy pri rozhodovaní konkrétnych prípadov. Je dôležité odlíšiť medzinárodnu obyčaj ako prameň MPV od obyčaje na úrovni vnútroštátnych právnych poriadkov. V prvom prípade sú subjektami štáty,ktoré sú ňou viazané, a ktoré spôsobujú jej vznik až po samotné kodifikačné zavŕšenie,ktorým sa však jej existencia nekončí!

Neexistencia hierarchizácie vytvára medzi oboma prameňmi istý druh právnej symbiózy, pričom sa tieto stávajú od seba závislé. Úlohou zmluvy totiž nie je spôsobovať zánik obyčaje, ale naopak podporovať posilnenie jej záväznosti.

Konflikt prameňov a ich riešenie

Komplikovanejší prípad však môže nastať v prípade ich vzniknutého konfliktu. Pokiaľ nie sú v pozícii,že si právne odporujú, logicky nedochádza k potrebe tento právny stav riešiť. Lenže ak dôjde k prvej spomínanej situácii, ako budeme môcť určiť, ktorý z prameňov uprednostníme?

1. Lex specialis derogat legi generali: - špeciálny právny predpis ruší všeobecný.
2. Lex posterior derogat lex priori: - skorší právny predpis ruší neskorší, bez ohľadu na to či pôjde o predpis konvenčný (zmluva, dohovor) alebo obyčajový.

Vplyv zmlúv na vznik obyčajového práva

Je zjavné, že štáty sa za účelom efektívnej ochrany snažia regulovať svoje medzinárodné vzťahy s ostatnými štátmi, a to za pomoci uzatvárania početných medzinárodných zmlúv. Tieto zmluvy majú vplyv nielen na štáty, ktoré pôsobia ako členovia vzniknutých spoločenstiev, ale aj na tzv. tretie štáty, ktoré stoja mimo týchto závazkov. Tu si treba uvedomiť, že tak ako samotné správanie štátov, tak aj jednotlivo uzatvárané zmluvy vytvárajú podhubie pre vznik medzinárodných obyčají, ktoré napriek ich kodifikácií nestrácajú svoj pôvodný charakter, ale existujú upravené v konkrétnych zmluvách, čo koniec koncov potvrdil aj Medzinárodný súdny dvor v rozhodnutí v rámci tzv. North Sea Continental Shelf Case.

Ustanovenia niektorých zmlúv sú spôsobilé podporovať vznik všeobecného obyčajového práva. Tento jav pomenúva J.M.Ruda, ako "principle in the draft article". Navyše Richard Baxter (americký profesor práva), zužuje túto teóriu na bilaterálne alebo multilaterálne zmluvy, pretože v prípade jednostranných zmlúv nemôže dôjsť k vzniku obyčaje z logického dôvodu, a to že na tento proces je potrebná dostačujúca väčšina subjektov MPV-štátov.

Dvojitý efekt (double effect)

Baxter sa vo svojej publikácii "Treaties and custom" venuje aj tzv. dvojitému efektu (double effect), ktorý predstavuje právny stav, kedy ustanovenie medzinárodnej zmluvy obsahuje novovzniknutý obyčajový predpis. Týmto spôsobom sa viditeľne môže zvyšovať intenzita záväznosti medzinárodného práva, nakoľko v prípade zániku zmluvného záväzku ( slabšia časová existencia) kodifikované obyčajové právo nezaniká, ale pôsobí ďalej a subjekty ho tak musia naďalej rešpektovať.

Príklad z praxe: Outer Space Treaty (1967)

Ako prípad si môžeme uviesť tzv. Outer Space Treaty (1967), ktorá zakazuje, aby sa Mesiac a iné podobné kozmické telesá stali objektom vlastníckeho práva, či už vyhlásením suverenity alebo okupáciou. Toto ustanovenie nadobudlo charakter právnej obyčaje a podnietilo následne vznik stavu, kedy rovnaký záväzok bol upravovaný dvomi pôvodne odlišnými predpismi. Rovnako nás tento stav núti zamyslieť sa, či klasická teória kompozitnej štruktúry platí aj v súčasnosti, keďže na spomínanom príklade môžeme vidieť, že jej materiálny komponent (dostatočná doba jej praktizovania) je aj naďalej nevyhnutná.

Vznik medzinárodných obyčají

Je potrebné dodať, že aktuálne množstvo medzinárodných obyčají vzniká na základe arbitrárneho rozhodnutia Medzinárodného súdneho tribunálu v konkrétnych prípadoch. Americký sudca Gerard Fitzmaurice vyslovil názor, že medzinárodná obyčaj môže vzniknúť spôsobom, kedy isté štáty právnym spôsobom upravia svoje vzťahy tak, že ich akceptujú aj štáty ostatné. Takto sa teda daný zmluvný predpis môže stať platným pre všetkých, čoho ukážkovým príkladom je Bruselský dohovor upravujúci problematiku štátneho vlastníctva lodí, ktorý napriek svojej slabej reštriktívnej sile, bol nakoniec prijatý takmer každým štátom.

Ďalej tvrdí, že na to, aby zmluva mohla naozaj obsahovať ustanovenia obyčajového charakteru,nie je potrebné, aby ho výslovne prijali všetky subjekty, ale dôležité je to, aby tieto subjekty výslovne nevyjadrili svoj nesúhlas vo vzťahu k jeho právnej relevancii. Fitzmaurice tvrdí, že dôleźitým aspektom pre vznik obyčajového práva je postačujúco vyvíjaný nátlak zo strany štátnych spoločenstiev smerujúci k univerzalizácii konkrétneho ustanovenia.

Konflikt medzi zmluvou a obyčajou

Avšak oproti spomínanej možnosti koexistencie dvoch hlavných prameňov MPV je takisto nemenej zaujímavým aj jav, pri ktorom sa tieto pramene dostávajú do vzájomného konfliktu. V takom prípade je na mieste položiť si otázku, ktorý z týchto prameňov by mal byť v obdobnej situácii uprednostnený? Je možné, aby toto ich právne rovnocenné postavenie existovalo za každých okoľností?

Prípad North Sea Continental Shelf Case nedávno predostrel problém týkajúci sa záväzného charakteru pozitívneho práva (zmluvného), konkrétne poukazujúc na čl. 6 Ženevskej dohody o pobrežných vodách a priľahlom pásme, ktorého podpísanie odmietlo Nemecko uplatnením si inštitútu tzv. výhrady. Dôvod prečo tak urobilo, bol ten, že nechcelo akceptovať princíp rovnomerného rozloženia štátnych hraníc v pobrežných vodách, pretože sa pre tento štát nejavil ako výhodný. Podobná situácia sa vyskytuje v súvislosti s čl. 12 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktorý uvádza, že čl.1 až 3 tejto zmluvy majú generálny charakter, pričom jej ostatné ustanovenia majú len partikulárnu záväznosť, teda štáty sa môžu samostatne rozhodnúť, či túto záväznosť príjmu.

Vplyv obyčajového práva na zmluvy

Ak som doteraz spomínal vplyv zmluvy na vznik a existenciu obyčajového práva, je potrebné zdôrazniť, že tento proces platí aj opačne. Nemeckí právni odborníci Hall a Oppenheim tvrdili, že sú to práve zmluvy, ktorých existencia závisí od o obyčajového práva, a že medzinárodné obyčaje sú schopné deklarovať alebo rušiť platnosť medzinárodných zmlúv, zatiaľ čo ich vlastná platnosť ostáva nedotknuteľná.

Ako príklad uvediem čl. 2 ods.6 Charty OSN,v ktorom sa uvádza povinnosť štátov, ktoré nie sú členmi organizácie "konať podľa týchto zásad, pokiaľ je to potrebné pre udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti“. Ide tzv. extenzívnu záväznosť, pretože, ustanovenie Charty nie je v tomto prípade záväzné iba pre zmluvné strany, ale rozširuje rozsah svojej obligatórnosti aj na tretie (nečlenské) štáty. Ostatné články sa teda svojou záväznosťou dostávajú do nižšej pozície oproti čl.2 ods.6,ktorý je akýmsi morálnym víťazom tohto formálneho konfliktu.

Ďalšie teórie

Popri tejto anulačno/deklaratórnej teórii existujú ďalšie dve konkurenčné teórie vypracované francúzskym právnym odborníkom Reném Jeanom Dupuy, ktorý vo svojej publikácii „Coutume sage et coutume sauvage“ podrobne opisuje ich význam. Dupuy popri prvej teórii uvádza aj tzv. separačnú, ktorá sa priestorovo vzťahuje na konkrétnu regionálnu oblasť, na ktorej území pôsobia isté špecifické skupiny aplikujúce odlišné právne mechanizmy. Ide o tzv. priestorovú limitáciu zo strany medzinárodnej obyčaje a Georges Scelle ( FR) tvrdil, že spomínané skupiny disponujú v rámci tohto určovacieho procesu tzv. dôkazným bremenom vo vzťahu k všeobecne záväzným obyčajovým ustanoveniam a v prípade ich vzájomného konfliktu sú to práve tie druhé, ktoré prevažujú.Táto teória je spojená s existenciou tretej - revolučnej teórie, ktorá sa vzťahuje vo fáze,kedy sa už existujúce medzinárodné právo stane objektom pochybností, pričom tieto revolučné normy majú za následok jeho reparáciu tým,že prepisujú už staré neúčinné pravidlá.

Vnútroúniový a vonkajší obchod

Po vstupe SR do EÚ sa zahraničný obchod medzi členskými krajinami EÚ nazýva vnútroúniový obchod. Namiesto pojmu vývoz sa používa odoslanie (dodanie) a namiesto pojmu dovoz sa používa prijatie (nadobudnutie). Vnútroúniový obchod sa vykazuje prostredníctvom systému INTRASTAT. Jednotlivé členské krajiny EÚ vykazujú vo svojich oficiálnych štatistikách dvojstranný obchod s ostatnými členskými krajinami EÚ ako zahraničný obchod. Zahraničný obchod s tretími krajinami sa nazýva Vonkajší obchod.

Medzinárodný obchod

Medzinárodný obchod zahŕňa zahraničný obchod niekoľkých krajín. Týka sa výmeny tovaru jednej krajiny alebo skupiny krajín s ostatnými krajinami sveta.

Formy medzinárodného obchodu

• hmotný tovar (statky)
• nehmotný tovar - služby
• práva

Vplyv na ekonomiku

• Rozvíja konkurenciu v národnej ekonomike.

Právna úprava

Právna úprava zahraničného obchodu je zložitá.

Typy medzinárodných dohôd

1. Dvojstranná obchodná zmluva medzi vládou SR a vládou Holandského kráľovstva o medzinárodnej cestnej doprave.
2. Obchodné dohody: konkretizujú podmienky vzájomnej výmeny tovarov medzi štátmi.
3. Medzinárodné zmluvy.

Subjekty a ich činnosti

1. Vývozcovia (exportéri) - zabezpečujú tovary.
2. Dovozcovia (importéri) - používatelia tovaru z dovozu.

Fázy obchodnej operácie

1. Export (vývoz):
   • Predbežná kalkulácia - predbežné stanovenie ceny. V cene sú zahrnuté aj vynaložené náklady na prepravu tovaru, poistné atď.
   • Ponuka - je kladnou odpoveďou vývozcu na dopyt.
   • Prijatie a potvrdenie objednávky - Vývozca dostane od dovozcu objednávku. Mala by obsahovať všetky skutočnosti, na ktorých sa partneri dohodli. Vývozca objednávku posúdi a v prípade kladného stanoviska potvrdí objednávku.
   • Uzatvorenie kúpnej zmluvy - V kúpnej zmluve uvedie vývozca všetky podmienky, na ktorých sa s partnerom dohodli. Kúpna zmluva musí byť vyhotovená v súlade s náležitosťami objednávky.
   • Dodanie tovaru, vystavenie a dodanie dokladov - Vývozca odosiela tovar a podľa dohodnutých dodacích podmienok plní ďalšie záväzky (zabezpečí dopravu, poistenie, colné konanie a i) a vyhotoví potrebné doklady (prepravné, o poistení, osvedčenie o kvalite, faktúru a i.).
   • Prijatie platby - zaplatenie faktúry.
2. Import (dovoz):
   • Rozbor potreby dovozu - Dovozca zisťuje, či sa potrebný tovar nachádza vo vyhovujúcej kvalite a cene na domácom trhu.
   • Zaslanie dopytu zahraničným dodávateľom - Dopyt je nezáväzný, cieľom je získať informácie o možnostiach a podmienkach dodávok. Odpoveďou na dopyt je ponuka zo strany dodávateľov. V ponuke by malo byť uvedené, či ide o záväznú alebo nezáväznú ponuku.
   • Vyhodnotenie ponúk - Porovnanie ponúk, vypracovanie predbežnej dovoznej kalkulácie.
   • Uzatvorenie kúpnej zmluvy - Predávajúci môže bez výhrad potvrdiť objednávku na formulári dovozcu a považuje sa to za uzatvorenie kúpnej zmluvy.
   • Prevzatie dodávky - dodávka sa uskutočňuje podľa dohodnutých dodacích podmienok. Po prekročení tovaru cez colnú hranicu vystaví dovozca doklady pre colné konanie (JCD). Platí to pre dovoz z tretích krajín.
   • Výsledná kalkulácia - Jej cieľom je zistiť skutočné náklady a porovnať ich s plánovanými (s predbežnou kalkuláciou).

Formy zahraničnoobchodných operácií

1. Export (vývoz) znamená predaj tovaru do zahraničia.
2. Import (dovoz) znamená nákup tovaru v zahraničí.
3. Reexport (vývoz dovozu) predstavuje dovoznú a následne vývoznú zahraničnoobchodnú operáciu.

Všeobecné obchodné podmienky (VOP)

Všeobecné obchodné podmienky (VOP) sú často súčasťou zmluvy a upravujú (právne) predmety dôležité v každej zmluve, ako sú platobné podmienky a záväzky. Ak ako podnikateľ nakupujete tovar a/alebo služby, môžete mať aj súbor všeobecných nákupných podmienok.

Použitie VOP

Všeobecné obchodné podmienky často obsahujú štandardné dojednania, ktoré je možné opätovne použiť pri každej zmluve. V samotnej zmluve sa strany dohodnú na tom, čo presne od seba očakávajú: na základných dohodách. Všeobecné podmienky stanovujú predpoklady. Všeobecné obchodné podmienky sú určené na opakované použitie. Používate ich, ak pravidelne uzatvárate alebo môžete uzatvárať rovnaký typ zmluvy.

Nákupné podmienky

Nákupné podmienky sú podmienky, ktoré sa vzťahujú na nákup tovaru a služieb. Ak pôsobíte na maloobchodnom trhu, nákup bude na dennom poriadku. V prípade konfliktu s dodávateľom sa možno budete chcieť spoľahnúť na vaše všeobecné nákupné podmienky.

Platnosť VOP

V prvom rade musia byť vyhlásené za platné všeobecné obchodné podmienky. Môžete napríklad zahrnúť nasledujúcu vetu: „Všeobecné podmienky nákupu [názov spoločnosti] sa vzťahujú na všetky naše zmluvy“. Za druhé, vaša obchodná strana musí akceptovať vaše všeobecné nákupné podmienky. Ideálna situácia je, že sa to robí písomne, ale nie je to nevyhnutné na to, aby boli podmienky uplatniteľné.

Informačná povinnosť

Užívateľ všeobecných nákupných podmienok, tj. Vy ako kupujúci, má informačnú povinnosť (časť 6: 233 písm. B holandského občianskeho zákonníka). Táto povinnosť je splnená, ak boli všeobecné nákupné podmienky odovzdané dodávateľovi pred alebo pri uzavretí zmluvy. V takom prípade postačí uviesť, že podmienky sú k dispozícii na nahliadnutie v kancelárii užívateľa alebo v ním označenej obchodnej komore alebo že boli uložené v súdnom registri a že budú zaslané na požiadanie. Toto vyhlásenie musí byť urobené pred uzavretím zmluvy. Doručenie môže prebiehať aj elektronicky. V tomto prípade platia rovnaké požiadavky ako pri fyzickom odovzdaní. V takom prípade musia byť nákupné podmienky dostupné pred alebo v čase uzatvorenia zmluvy tak, aby ich dodávateľ mohol uložiť a boli dostupné pre budúce použitie. Ak je toto nie je rozumne možné, musí byť dodávateľ pred uzavretím zmluvy informovaný, kde je možné podmienky elektronicky konzultovať a že budú na požiadanie zaslané elektronicky alebo iným spôsobom. Ak povinnosť poskytnúť informácie nebola splnená, možno sa nebudete môcť odvolať na klauzulu vo všeobecných zmluvných podmienkach. Doložka je potom neplatná. Veľká protistrana sa nemôže dovolávať neplatnosti z dôvodu porušenia povinnosti poskytnúť informácie. Druhá strana sa však môže spoliehať na rozumnosť a férovosť.

Konflikt VOP ("bitka foriem")

Ak prehlásite za platné vaše všeobecné nákupné podmienky, môže sa stať, že dodávateľ odmietne uplatniteľnosť vašich podmienok a prehlási za platné svoje vlastné všeobecné dodacie podmienky. Táto situácia sa v právnom žargóne nazýva „bitka foriem“. V Holandsku je hlavným pravidlom, že platia podmienky uvedené ako prvé. Podmienky môžu byť vyhlásené za platné už v čase podania žiadosti o ponuku. Ak dodávateľ počas ponuky výslovne neodmietne vaše podmienky, platia vaše všeobecné nákupné podmienky. Ak ich výslovne neodmietnete, vznikne aj tak dohoda, na ktorú sa vzťahujú všeobecné obchodné podmienky dodávateľa! Je preto dôležité, aby ste dodávateľovi oznámili, že chcete súhlasiť len vtedy, ak platia vaše všeobecné nákupné podmienky.

Viedenský dohovor o predaji

Vyššie uvedené nemusí platiť, ak existuje medzinárodná kúpna zmluva. V takom prípade sa súd bude musieť pozrieť na Viedenský dohovor o predaji. V tomto dohovore sa uplatňuje „pravidlo knock -out“. Hlavným pravidlom je, že dôjde k uzavretiu zmluvy a ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú dohodnuté, sú súčasťou zmluvy. Ustanovenia oboch všeobecných podmienok, ktoré sú v rozpore, sa nestávajú súčasťou zmluvy.

Zmluvná sloboda a obmedzenia

Zmluvné právo sa riadi zásadou zmluvnej slobody. To znamená, že sa môžete nielen slobodne rozhodnúť, s ktorým dodávateľom uzatvoríte zmluvu, ale aj to, na čom sa s danou stranou presne dohodnete. Nie všetko však môže byť stanovené v podmienkach bez obmedzenia. Zákon tiež stanovuje, že a kedy môžu byť všeobecné podmienky „neplatné“. Týmto spôsobom sa spotrebiteľom ponúka dodatočná ochrana. Toto sa nazýva reflexná akcia. Zvyčajne ide o malé protistrany. Ide napríklad o fyzické osoby konajúce pri výkone povolania alebo podnikania, ako je miestny pekár. Či sa takáto strana môže spoľahnúť na ochranné pravidlá, závisí od konkrétnych okolností. Druhá strana je často stranou, ktorá predáva/doručuje alebo poskytuje služby pravidelne. Ak obchodujete so „slabšou stranou“, možno uzavrieť samostatné dohody. Zákon má aj obmedzenia zmluvnej slobody, ktoré platia pre každého. Napríklad dohody medzi stranami nesmú byť v rozpore so zákonom alebo verejným poriadkom, inak sú neplatné. To platí tak pre dojednania v samotnej zmluve, ako aj pre ustanovenia vo všeobecných obchodných podmienkach. Kvôli vyššie uvedenej zmluvnej slobode a pravidlu, že uzavreté dohody sa musia plniť, sa musí vyššie uvedený štandard uplatňovať zdržanlivo. Ak je použitie predmetnej podmienky neprijateľné, možno ju zrušiť.

Úpravy a vylúčenia

Vo všeobecných podmienkach môžete predvídať akúkoľvek situáciu, v ktorej sa môžete ocitnúť. Ak ustanovenie nie je v konkrétnom prípade uplatniteľné, strany sa môžu dohodnúť, že toto ustanovenie - a akékoľvek iné ustanovenia - budú vylúčené. V samotnej zmluve je tiež možné vykonať iné alebo konkrétnejšie úpravy ako vo všeobecných zmluvných podmienkach.

Dôležité ustanovenia vo VOP

V prvom rade je užitočné zahrnúť zoznam definícií do všeobecných nákupných podmienok. Zodpovednosť je predmetom, ktorý je potrebné náležite upraviť. V zásade chcete, aby sa na každú zmluvu vzťahoval rovnaký systém zodpovednosti. Chcete čo najviac vylúčiť vlastnú zodpovednosť. Ustanovenie o duševnom vlastníctve by malo byť tiež zahrnuté v niektorých všeobecných zmluvných podmienkach. Ak často poverujete architektov návrhmi stavebných výkresov a/alebo dodávateľmi na dodanie určitých prác, budete chcieť, aby konečné výsledky boli vašim vlastníctvom. Autorské právo na kresby má v zásade architekt ako výrobca. Pri vyjednávaní s druhou stranou alebo pri skutočnom nákupe sa často zdieľajú (obchodné) citlivé informácie. Ak sa vaša zmluvná strana nachádza v Holandsku a dodanie tovaru a služieb sa uskutočňuje aj v Holandsku, ustanovenie o rozhodnom práve pre zmluvu sa môže zdať menej dôležité. Aby sa však predišlo nepredvídaným situáciám, je vhodné vždy zahrnúť do vašich všeobecných obchodných podmienok, ktoré zákony vyhlásite za použiteľné.

#

tags: #medzinarodna #kupna #zmluva #definicia