
Zasielateľská zmluva je dôležitý právny inštitút, ktorý upravuje vzťahy medzi zasielateľom a príkazcom v oblasti prepravy vecí. V tomto článku sa zameriame na charakteristiku medzinárodnej zasielateľskej zmluvy, jej náležitosti, práva a povinnosti zúčastnených strán, ako aj na ďalšie dôležité aspekty, ktoré s ňou súvisia.
Zasielateľská zmluva je definovaná ako záväzok zasielateľa voči príkazcovi, že mu pod vlastným menom na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do miesta určenia. Príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. Je dôležité rozlišovať medzi pojmami doprava a preprava. Doprava predstavuje vlastnú prevádzku, t. j. vykonanie premiestňovania veci alebo osôb, zatiaľ čo preprava zahŕňa všetky úkony súvisiace s tým, aby sa tovar či osoby premiestnili pomocou dopravného prostriedku.
Zasielateľská zmluva by mala obsahovať nasledovné náležitosti:
Zasielateľský príkaz obsahuje základné informácie o plánovanej preprave, zvyčajne iba o veľkosti zásielky a o mieste určenia. Môže predstavovať návrh zasielateľskej zmluvy, predložený príkazcom zasielateľovi.
Právne vzťahy založené zasielateľskou zmluvou sa riadia zákonom č. 513/1991 Z.z. (Obchodný zákonník), ktorý upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa tohto zákona, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť medzinárodnej zdravotníckej spolupráce
V režime Občianskeho zákonníka je to zmluva o preprave osôb (§ 760 - 764) a zmluva o preprave nákladu (§ 765 - 771). Uvedená úprava sa aplikuje na občianskoprávne vzťahy, teda najčastejšie vo vzťahu medzi „nepodnikateľmi”, prípadne medzi podnikateľom a nepodnikateľom.
V súvislosti s realizáciou dopravy medzi podnikateľmi sa využívajú nasledovné zmluvné typy:
Pri plnení zasielateľskej zmluvy sú príkazca a zasielateľ povinní úzko spolupracovať.
Zodpovednosť zasielateľa za nesplnenie svojich povinností zo zasielateľskej zmluvy je upravená v Obchodnom zákonníku. Porušenie povinnosti zo strany zasielateľa, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou musí dokázať poškodená strana (príkazca).
Pri škode, ktorá nastala na zásielke počas prepravy dopravným prostriedkom alebo pri manipulácií súvisiacej s prepravou (napr. pri nakládke a vykládke), zodpovedá za škodu dopravca. Zasielateľ je povinný uplatniť nárok na náhradu škody priamo u dopravcu.
Prečítajte si tiež: Medzinárodné jednotky
Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá nastala až v čase, keď povinná strana už bola v omeškaní so splnením svojej povinnosti alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov. Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, pokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené. Ak bude prekážka trvať dlhšie ako jeden mesiac, počítajúc od okamihu dokedy sa mala splniť zmluvná povinnosť dotknutá prekážkou (napr. obstaranie prepravy, uskladnenie tovaru, zaplatenie preddavku na náklady, zaplatenie odmeny), každý z účastníkov zasielateľskej zmluvy je oprávnený od zmluvy odstúpiť, a to i vtedy, ak záväzok bol čiastočne splnený. V prípade odstúpenia od zmluvy má zasielateľ nárok na úhradu už vynaložených nákladov a na primeranú časť odplaty.
Zasielateľ, okrem obstarania prepravy tovaru, zabezpečuje často pre príkazcu ďalšie pomocné a doplňujúce služby, ktoré súvisia s prepravou tovaru. Predpokladom je dohoda o tejto veci s príkazcom, zakotvená priamo v zasielateľskej zmluve alebo mimo nej. Medzi takéto služby patrí napr. skladovanie tovaru, kontrolná činnosť, poisťovanie zásielok, inkasné úkony, účasť na colnom konaní. Niektoré z nich sú upravené osobitnými typmi obchodnej zmluvy (napr. zmluva o skladovaní, zmluva o kontrolnej činnosti, poistná zmluva, zmluva o inkase).
Pokiaľ VZP-ML upravujú tiež pomocné služby, použijú sa bez ohľadu na to, či dohoda o pomocnej službe je zahrnutá do zasielateľskej zmluvy alebo sa nachádza mimo nej. Pomocné služby môže zasielateľ obstarať vo vlastnom mene a na účet príkazcu alebo ich môže zariadiť v mene príkazcu ako jeho zástupca alebo uskutočniť sám.
Tovar sa skladuje podľa výberu zasielateľa v jeho vlastnom sklade alebo v cudzích skladovacích priestoroch. Príkazca má právo prezrieť si skladové priestory sám, alebo si ich môže dať prezrieť. Námietky alebo reklamácie týkajúce sa skladovacích priestorov alebo umiestnenia tovaru musí uplatniť okamžite. Ak príkazca neuplatnil právo na prehliadku, vzdáva sa neskorších námietok voči druhu a spôsobu umiestnenia tovaru, pokiaľ výber priestoru a umiestnenie tovaru zasielateľ uskutočnil s náležitou starostlivosťou.
Ak príkazca počas skladovania s tovarom manipuluje (napr. odber vzoriek), má zasielateľ právo požadovať, aby sa počet, hmotnosť a vlastnosti tovaru zisťovali za jeho prítomnosti. Príkazca zodpovedá za všetky škody, ktoré spôsobí on, jeho zamestnanci alebo ním splnomocnené osoby pri vstupe do skladu zasielateľovi, iným skladovateľom alebo tretím osobám (ukladateľom), resp. na ich majetku.
Prečítajte si tiež: Definícia medzinárodnej zdravotnej starostlivosti
Ak zasielateľ má odôvodnené pochybnosti v tom, či jeho nároky voči príkazcovi sú zabezpečené hodnotou skladovaného tovaru, je oprávnený stanoviť príkazcovi primeranú lehotu, v ktorej musí zabezpečiť nároky zasielateľa iným spôsobom.
Peňažný záväzok - faktúru je príkazca povinný uhradiť na svoje nebezpečenstvo a náklady na podnikateľský (bežný) účet zasielateľa u banky uvedenej vo faktúre alebo zasielateľskej zmluve. Peňažný záväzok príkazcu platený prostredníctvom banky, je splnený pripísaním platenej sumy na účet zasielateľa v jeho banke. Ak peňažný záväzok platí príkazca prostredníctvom pošty, je splnený vyplatením sumy zasielateľovi.
Strany môžu v zasielateľskej zmluve dohodnúť na zabezpečenie zmluvných povinností zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje paušalizovanú náhradu škody. Na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká nárok pri porušení zmluvnej povinnosti, ktorú zabezpečuje, a to bez ohľadu na to, či oprávnenej strane vznikla škoda alebo nie.
Na zabezpečenie všetkých svojich nárokov voči príkazcovi má zasielateľ zádržné právo k zásielke, dokiaľ je zásielka u zasielateľa. Zádržné právo sa realizuje svojmocným zadržaním veci. Zasielateľ je povinný o zadržaní veci bezodkladne, najneskôr do troch dní, upovedomiť príkazcu. Zasielateľ musí zadržanú zásielku opatrovať, chrániť pred poškodením, zničením alebo stratou. Príkazca je povinný uhradiť náklady na opatrovanie a ochranu zásielky.
Na riadne splnenie záväzkov účastníkov zasielateľskej zmluvy sa vyžaduje, aby záväzok bol splnený v mieste sídla zasielateľa resp. v mieste jeho prevádzkarne.
Od zasielateľskej zmluvy možno odstúpiť len v prípadoch ustanovených zasielateľskou zmluvou, týmito VZP-ML, Obchodným zákonníkom (§ 344 - 354) alebo iným zákonom. Jednostranné odstúpenie od zasielateľskej zmluvy bez právneho dôvodu sa nepripúšťa.
Práva vzniknuté zo škody na dopravovaných veciach a z oneskoreného doručenia zásielky voči zasielateľovi a voči dopravcovi sa premlčujú po uplynutí jedného roka. Pri právach vzniknutých z celkového zničenia alebo straty zásielky plynie premlčacia doba odo dňa, keď zásielka mala byť doručená príjemcovi, pri ostatných právach, keď zásielka bola doručená.
V prípade sporov medzi tuzemskými účastníkmi zasielateľskej zmluvy, ak k dohode nedôjde, každá zo strán je oprávnená predložiť spor na rozhodnutie ad hoc rozhodcovi Ing. Milošovi Valachovi, alebo ad hoc rozhodcovi Zuzane Valachovej alebo vybranej právnickej osobe ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo v zmysle rozhodcovskej doložky k zmluve. V prípade sporov medzi účastníkmi medzinárodnej zasielateľskej zmluvy, budú sa spory rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom alebo ad hoc rozhodcom Zuzanou Valachovou.
Všeobecné zasielateľské podmienky (VZP) upravujú podrobnosti zasielateľskej zmluvy a vzťahy medzi zasielateľom a príkazcom. VZP-ML platia pre obchodné vzťahy príkazcov a zasielateľov v oblasti vnútroštátneho a medzinárodného zasielateľstva za predpokladu, že sa stanú súčasťou zasielateľskej zmluvy, alebo inej formy objednania prepravy.
Zasielateľom sa rozumie podnikateľ, ktorý je držiteľom príslušných živnostenských oprávnení na podnikanie v zmysle živnostenského zákona. Pri vykonávaní tejto činnosti sa v zasielateľskej zmluve zaväzuje svojmu zákazníkovi - príkazcovi, že mu vo vlastnom mene a na jeho účet obstará prepravu vecí (tovaru) z určitého miesta do určitého iného miesta (§ 601 ods.1 OBZ). Zasielateľ sa môže zaviazať aj na obstaranie, zariadenie, resp. uskutočnenie pomocných služieb súvisiacich s prepravou, ak tieto činnosti patria k predmetu jeho podnikania.
Práva a povinnosti zasielateľa vznikajú predovšetkým na základe platnej zasielateľskej zmluvy. Uzavieranie a vznik zasielateľskej zmluvy upravujú ustanovenia § 43-51 OZ a § 269-275 OBZ. Pre vznik zasielateľskej zmluvy sa vyžaduje včasné a bezvýhradné prijatie návrhu zmluvy. Prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, ktorý treba prijať, aby vznikla zmluva. Za návrh zmluvy sa považuje tiež návrh označený ako „zasielateľský príkaz“, objednávka zasielateľských služieb“. Návrh zmluvy musí byť určitý a adresný.
Podľa týchto VZP-ML sa pre platnosť zasielateľskej zmluvy vyžaduje písomná forma, pokiaľ sa strany nedohodli inak. Písomnú formu treba zachovať u obchodných úkonov vytvárajúcich zmluvu, t.j. u návrhu zmluvy i jeho prijatí. Za písomnú formu sa považuje napísanie zmluvy na listine, ktorá tvorí jednotný technický celok, prejavy strán výmenou listín, korešpondencie, telegrafické a ďalekopisné správy , telefax, prejavy elektronickými prostriedkami.
tags: #medzinarodna #zasielatelska #zmluva #charakteristika