
Medzinárodná zmluva otvorená na podpis predstavuje dôležitý nástroj v medzinárodnom práve a diplomacii. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na definíciu, proces vzniku, schvaľovania a nadobudnutia platnosti medzinárodných zmlúv, s osobitným zameraním na zmluvy otvorené na podpis. Cieľom je objasniť túto oblasť práva pre široké spektrum čitateľov, od študentov po odborníkov.
Proces uzatvárania medzinárodnej zmluvy je komplexný a viacstupňový. Zmluva sa stane záväznou pre štát až po uskutočnení viacerých právnych aktov, ktoré na seba nadväzujú. Všetko začína prípravou textu zmluvy. Ak má dôjsť k uzatvoreniu zmluvy, je nevyhnutné, aby strany dospeli k dohode o tom, že chcú uzavrieť zmluvu a sformulovali text, ktorý by sa mohol stať predmetom zmluvného súhlasu. Text zmluvy vzniká v priebehu rokovaní medzi zmluvnými stranami.
U dvojstranných zmlúv sa konanie začína obvykle tým, že vláda jedného štátu informuje vládu druhého štátu o svojom úmysle uzavrieť s nimi zmluvu určitého obsahu. V neskoršom štádiu konania predkladá štát, ktorý dal ku konaniu popud, druhému štátu viac-menej podrobný návrh textu zmluvy. Ak vláda iného štátu ponuku v zásade prijme, dôjde k vlastnému konaniu o definitívnom obsahu a formulácii zmluvy. Záleží celkom na vôli zmluvných strán, v koľkých a ktorých jazykoch chcú formulovať text zmluvy.
Dvojstranné zmluvy bývajú v dnešnej praxi zapisované v národných jazykoch oboch zmluvných strán. Všetky takéto rôznojazyčné texty bývajú považované za autentické. Mnohostranné zmluvy sa spisujú spravidla vo dvoch alebo viacerých svetových jazykoch. Zmluva sama stanovuje, ktoré z týchto textov sú autentické. Ostatné potom bývajú iba oficiálne preklady.
Medzinárodná zmluva máva spravidla ustálenú štruktúru, ktorá zahŕňa:
Prečítajte si tiež: Budúcnosť medzinárodnej zdravotníckej spolupráce
Zmluva sa spravidla podpisuje na tom mieste, na ktorom sa dohodla. Určenie poradia podpisov dohodnutej zmluvy sa riadi princípom alternátu, čo znamená striedanie podpisov dvoch rovnoprávnych a zvrchovaných partnerov. Dvojstranná zmluva sa vyhotovuje v dvoch exemplároch. Každá strana dostane ten exemplár, na ktorom sa sama podpísala ako prvá. Pokiaľ je zmluva napísaná v národných jazykoch oboch strán, strieda sa rovnakým spôsobom. Každá strana podpisuje na prvom mieste ten exemplár zmluvy, kde znenie v jej jazyku je na prvom mieste.
Prílohy zmluvy bývajú označené rôzne: príloha, záverečný protokol, dodatočné články. Tieto prílohy sa spravidla nepodpisujú a neparafujú. Ich právna povaha záleží od dohody zmluvných strán. Schválením textu zmluvy sa fixuje forma a obsah zmluvy, avšak bez akýchkoľvek právnych dôsledkov. Schválenie textu sa uskutočňuje u dvojstranných a viacstranných zmlúv jednomyseľným súhlasom všetkých účastníkov konania. U mnohostranných zmlúv sa text schvaľuje spravidla kladnými hlasmi 2/3 štátov prítomných na konferencii. Možno však použiť aj iný spôsob prijatia textu.
Autentifikácia je akt konajúcich strán, ktorým sa text zmluvy stáva definitívnym a pôvodným. Overením uznali konajúce strany text zmluvy za správny a nemeniteľný a oficiálny, pretože iba tento overený text bude považovaný za pôvodný. Rozdiel medzi autentifikáciou a obyčajným schválením je v tom, že iba text schválený môže byť pred autetifikáciou ešte menený a hlavne autentifikované môže byť tiež iné znenie, než to, ktoré bolo predtým schválené.
Podpisom - popri funkcii autentifikácie môže mať aj ďalšie právne funkcie. Môže byť prejavom vôle štátov definitívne prijať záväznosť zmluvy.
Podpis plní vždy funkciu autentifikačného aktu. Môže však navyše vyjadrovať i vôľu štátu byť zmluvou viazaný.
Prečítajte si tiež: Medzinárodné jednotky
Medzinárodný akt ratifikácie, pristúpenie, prijatie alebo schválenie sa uskutočňuje tým spôsobom, že príslušné ratifikačné listiny alebo listiny o pristúpení, prijatí alebo schválení sa vzájomne vymenia medzi zmluvnými štátmi, alebo sa uložia u depozitára, alebo sa to oznámi zmluvným štátom a depozitárovi.
U dvojstranných zmlúv sa uskutočňuje výmena týchto inštrumentov. Ide tu o obdobu alternátu pri podpise zmluvy. O výmene ratifikačných listím sa obvykle spíše zvláštny protokol, ktorý podpisujú obe strany.
Depozitár je ten, kto je zmluvnými stranami poverený chrániť pôvodný text, originál zmluvy a konať rôzne úkony, dôležité pre právny život zmluvy. Depozitárom môže byť jeden alebo viac štátov, MO, alebo hlavný výkonný funkcionár tejto organizácie. Depozitárom býva ustanovený štát, na ktorého území bola zmluva dohodnutá, alebo MO, na ktorej pôde došlo k uzatvoreniu zmluvy. Funkcie depozitára zmluvy sú medzinárodnej povahy a depozitár musí pri ich uskutočňovaní postupovať nestranne.
Dňa 23. mája 1969 bol vo Viedni prijatý Viedenský dohovor o zmluvnom práve. S dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky. Listina o prístupe Československej socialistickej republiky k Viedenskému dohovoru o zmluvnom práve bola uložená u generálneho tajomníka OSN 29. júla 1987 s výhradou, že Československá socialistická republika sa necíti viazaná ustanovením článku 66 dohovoru a vyhlasuje v súlade so zásadou suverénnej rovnosti štátov, že v každom prípade je na predloženie sporu Medzinárodnému súdnemu dvoru alebo na zmierovacie konanie potrebný súhlas všetkých strán sporu. Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 84 ods. 1 dňom 27. januára 1980. Pre Československú socialistickú republiku nadobudol platnosť v súlade so svojím článkom 84 ods. 2 dňom 28. augusta 1987.
Súhlas štátu s tým, že bude viazaný zmluvou, môže byť vyjadrený podpisom, výmenou listín tvoriacich zmluvu, ratifikáciou zmluvy, jej prijatím, schválením alebo prístupom k nej alebo iným dohodnutým spôsobom.
Prečítajte si tiež: Definícia medzinárodnej zdravotnej starostlivosti
Štát môže pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení zmluvy alebo pri prístupe k nej urobiť výhradu, ledaže:
Slovenská republika od svojho vzniku dňa 1. januára 1993 aktívne budovala vlastnú zmluvnú základňu. Do roku 2005 Slovenská republika podpísala 1024 dvojstranných zmlúv, z toho 42 v roku 2005 a uzavrela 248 mnohostranných zmlúv, z toho 19 v roku 2005. Budovanie efektívnej a komplexnej zmluvnej základne zodpovedá záujmu Slovenskej republiky o posilňovanie jej pozície v medzinárodných vzťahoch.
V súlade so záväzkami vyplývajúcimi pre Slovenskú republiku z predvstupového procesu do EÚ bol do konca roku 2005 ukončený proces modifikácie resp. revízie medzinárodných zmlúv uzavretých ešte bývalou ČSFR. Cieľom bolo zosúladenie zmluvnej základne s právom a legislatívou EÚ. Zmluvy, ktoré vyhoveli zásadám spoločnej obchodnej politiky EÚ, zostali v platnosti a riadne sa vykonávali. Platnosť väčšiny zmlúv, ktoré boli v rozpore so spoločnou obchodnou politikou EÚ bola do konca roku 2005 ukončená buď vzájomnou dohodou alebo jednostranným vypovedaním.
Interpretačná doložka je štandardnou súčasťou medzinárodných zmlúv. Jeho cieľom je vyjasniť ustanovenia dohôd. Prezidentka chce interpretačným vyhlásením upokojiť verejnosť a zmenšiť obavy z prítomnosti amerických vojsk, základní, či jadrových zbraní na našom území. Slovenská vláda už americkú stranu informovala, že podpis zmluvy bude obsahovať aj interpretačnú doložku. Odborníci na medzinárodné právo upozorňujú, že americká strana ju nemusí prijímať ani odmietať. Ide totiž o jednostranné vyhlásenie, ktoré síce bude pre slovenskú jurisdikciu záväzné, no pre americkú stranu nie. V prípade nejakého sporu teda nebude náš výklad záväzný a v prvom rade budú súdy prihliadať na samotný text zmluvy.
tags: #medzinarodna #zmluva #otvorena #na #podpis #definicia