
Sociálny fond predstavuje významný nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorého cieľom je zabezpečovať starostlivosť o zamestnancov. Jeho tvorba je pre mnohých zamestnávateľov zákonnou povinnosťou, a preto je dôležité porozumieť podmienkam jeho tvorby, zdrojom financovania a možnostiam využitia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o sociálnom fonde, vychádzajúc zo zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov a súvisiacich právnych predpisov.
Sociálny fond je definovaný ako finančné prostriedky, ktoré sú určené na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Inými slovami, je to nástroj, ktorý zamestnávateľom umožňuje investovať do blaha svojich zamestnancov.
Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzickou osobou s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, a zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. To znamená, že ak zamestnávateľa zamestnáva aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, má povinnosť tvoriť sociálny fond. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na obce, a to vo vzťahu k starostovi počas výkonu jeho funkcie.
Naopak, sociálny fond sa netvorí za osoby, ktoré nie sú zamestnané v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, teda na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce).
Sociálny fond môže byť tvorený z rôznych zdrojov, ktoré možno rozdeliť do troch hlavných kategórií:
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z.
Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.
Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Použitie sociálneho fondu je široké a zahŕňa rôzne oblasti starostlivosti o zamestnancov. Medzi najčastejšie spôsoby použitia patria:
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy, avšak výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov.
Medzi najčastejšie plnenia, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, patria:
Kolektívne vyjednávanie zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe a čerpaní sociálneho fondu. V zmysle § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má tieto postupy možnosť upraviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise v podstate aj samostatne.
Sociálny fond - tvorba aj čerpanie sú súčasťou systému finančného riadenia v zmysle zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Všetky finančné operácie sociálneho fondu podliehajú finančnej kontrole.
Príklad č. 1: Spoločnosť s ručením obmedzeným vznikla v marci 2024 a zamestnala 5 zamestnancov v pracovnom pomere. Táto spoločnosť má povinnosť tvoriť sociálny fond.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Príklad č. 2: Živnostník zamestnáva 3 zamestnancov v pracovnom pomere. V roku 2023 dosiahol zisk. Pri overovaní plnenia podmienok na tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu zistil, že za november 2023 má nedoplatok na poistnom voči Sociálnej poisťovni vo výške 8,20 €. V tomto prípade živnostník nemôže tvoriť sociálny fond vo výške 1 %, pretože nesplnil všetky odvodové povinnosti.
Príklad č. 3: Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, ktorých mesačná hrubá mzda, ktorá je základom pre výpočet mesačného prídelu do sociálneho fondu, je 8 250 €. Piati zamestnanci s priemernou mesačnou mzdou 435 € spĺňajú podmienky na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zamestnávateľovi preukázali mesačné výdavky na dopravu v úhrne 182 €. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu môže byť 41,25 € (8 250 x 0,5 %). Túto sumu zamestnávateľ ako príspevok zo sociálneho fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť rozdelí piatim zamestnancom napr. pomerne.