Medzivládna zmluva SR Paríž: Rámec pre cezhraničnú spoluprácu so zameraním na Maďarsko

Článok sa zaoberá významom medzivládnych zmlúv pre cezhraničnú spoluprácu, pričom sa zameriava na slovensko-maďarský kontext v rámci Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci podpísanej v Paríži.

Úvod

Medzivládne zmluvy zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní rámca pre medzinárodnú spoluprácu v rôznych oblastiach. V kontexte cezhraničnej spolupráce, najmä medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, majú tieto zmluvy zásadný význam pre rozvoj vzájomných vzťahov a riešenie spoločných výziev.

Zmiešaná komisia SR-Maďarsko

Na základe Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, podpísanej dňa 23. apríla 2001 v Budapešti, bola vytvorená Medzivládna slovensko - maďarská zmiešaná komisia pre cezhraničnú spoluprácu. Táto komisia sa riadi Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, podpísanou 19. marca 1995 v Paríži, ako aj Protokolom medzi Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí Maďarskej republiky, podpísaným 24. novembra 1998 v Bratislave.

Ciele a úlohy komisie

Zmiešaná komisia má za cieľ stanovovať smerovanie a formy rozvoja cezhraničnej spolupráce a zároveň koordinovať programy cezhraničnej spolupráce. Zameriava sa na vytváranie podmienok pre rozvoj kontaktov a spolupráce medzi obyvateľmi, územnými celkami a ich príslušnými orgánmi a miestnymi samosprávami obidvoch krajín, a to v súlade s politikou a legislatívou Európskej únie v tejto oblasti. Osobitná pozornosť sa venuje rozvoju spolupráce a kontaktov mladej generácie.

Návrhy a odporúčania

Komisia vypracúva návrhy na vytváranie právnych, ekonomických, finančných a obchodných podmienok v záujme obojstranne výhodného rozvoja podnikania, hospodárskych a iných aktivít v rámci cezhraničnej spolupráce medzi územnými celkami alebo orgánmi. Tieto návrhy predkladá kompetentným orgánom Slovenskej republiky a Maďarskej republiky na preskúmanie a rozhodnutie. Okrem toho, komisia vypracúva odporúčania súvisiace s rozhodnutiami pripravovanými spoločnými koordinačnými orgánmi na regionálnej a miestnej úrovni v záujme ich rozvoja.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Podpora aktivít a informovanosť

Zmiešaná komisia aktívne podporuje aktivity v záujme posilňovania dobrých susedských vzťahov a ich rozvoj medzi územnými celkami alebo orgánmi a nimi zriadenými inštitúciami. Dôležitou úlohou je aj informovanie územných samospráv, miestnych orgánov štátnej správy a ďalších účastníkov spolupráce o možnostiach cezhraničnej spolupráce a napomáhanie ich úspešnej realizácii. Komisia podporuje všetky iniciatívy účastníkov spolupráce, ktoré slúžia pre realizáciu cieľov určených v dohode.

Plánovanie a organizácia spolupráce

Účastníci spolupráce v rozsahu svojej pôsobnosti samostatne plánujú a organizujú spoluprácu a v záujme jej realizácie budujú a udržiavajú medzi sebou priame kontakty a uzatvárajú dohody v súlade s ich vnútroštátnym právnym poriadkom.

Analýza a iniciatívy

Zmiešaná komisia sleduje spoločensko-ekonomickú situáciu a rozvoj spolupráce prihraničných oblastí. Na základe informácií účastníkov spolupráce analyzuje realizáciu rozvojových programov a hľadá možnosti využívania národných a medzinárodných zdrojov na realizáciu rozvojových programov a iniciuje vypracovanie návrhov na ich využitie s ohľadom na príslušné podmienky ich časovej realizácie.

Štruktúra a fungovanie komisie

Zmiešaná komisia sa skladá z dvoch národných zastúpení, slovenského a maďarského, ktoré sú vytvorené na princípe parity. Pre riešenie konkrétnych problémov v jednotlivých oblastiach cezhraničnej spolupráce má komisia právo vytvárať pracovné skupiny. Zloženie komisie je v kompetencii zúčastnených strán v súlade s ich vnútorným právnym poriadkom.

Predsedníctvo a zastupovanie

Komisii spolupredsedajú predsedovia oboch národných zastúpení, ktorí ju reprezentujú v rozsahu jej kompetencií. Predsedovia národných zastúpení vymenúvajú v súlade s vnútorným právnym poriadkom svojho štátu podpredsedu, vedúcich jednotlivých pracovných skupín, členov komisie a tajomníka. Tajomník nie je členom národného zastúpenia. O personálnych zmenách v zložení komisie sa predsedovia navzájom priebežne informujú.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Pracovné skupiny a tajomníci

Pracovné skupiny vyvíjajú činnosť v súlade s rozhodnutiami o ich založení a pravidelne informujú o svojej činnosti príslušného predsedu národného zastúpenia komisie, vlastné ministerstvo zahraničných vecí, resp. o nich podávajú informácie na zasadnutiach komisie. Tajomníci komisie na základe pokynov predsedu ich národného zastúpenia zabezpečujú organizáciu prác príslušného národného zastúpenia komisie, pripravujú materiály na zasadnutia komisie a vykonávajú iné organizačné úlohy, súvisiace s činnosťou komisie. Tajomníci oboch národných zastúpení sú vo vzájomnom stálom kontakte a v prípade potreby sa stretávajú v období medzi zasadnutiami komisie.

Zasadnutia a rozhodovanie

Komisia zasadá podľa potreby, ale najmenej dvakrát ročne, striedavo na území Slovenskej republiky a Maďarskej republiky. Zasadnutia sú iniciované po vzájomnej dohode predsedov oboch národných zastúpení. Na zasadnutí sa prerokúvajú vopred dohodnuté otázky, ktoré sú obsiahnuté v programe rokovania. Uznesenia, odporúčania a návrhy komisie sú prijímané na princípe konsenzu.

Protokol a financovanie

Zo zasadnutí komisie sa vypracuje protokol, ktorý obsahuje miesto, dátum rokovania, stručné zhrnutie bodov rokovania a prijaté uznesenia. Prílohu protokolu tvorí prezenčná listina. Protokol podpisujú spolupredsedovia komisie a vyhotovuje sa v slovenskom a v maďarskom jazyku. Finančné náklady spojené s realizáciou zasadnutí komisie hradí to národné zastúpenie, na území ktorého sa zasadnutie uskutočňuje.

Štatút a jeho zmeny

Zmiešaná komisia vypracúva a schvaľuje zmeny a dodatky k svojmu štatútu po vzájomnej dohode písomnou formou, v totožnom znení v slovenskom a maďarskom jazyku. Pôvodný štatút bol schválený na ustanovujúcom zasadnutí dňa 22. novembra 2004 a nadobudol účinnosť dňom jeho podpísania oboma predsedami komisie.

Medzinárodné záväzky a spolupráca SR

Slovenská republika je aktívna v medzinárodnej spolupráci a je členom viacerých medzinárodných organizácií, ktoré sa zameriavajú na rôzne oblasti, ako napríklad:

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

• BI ECPGR (Bioversity International / European Cooperative Programme for Plant Genetic Resources) - Európsky program spolupráce pre genetické zdroje rastlín, ktorý sa zaoberá ochranou genetických zdrojov pre výživu a poľnohospodárstvo.
• EFI EUFORGEN (European Forest Genetic Resources Programme) - Európsky program pre lesné genetické zdroje, ktorý podporuje plnenie medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z rezolúcií Konferencií ministrov o ochrane lesov v Európe.
• EPPO (European and Mediterranean Plant Protection Organization) - Európska a stredomorská organizácia pre ochranu rastlín, ktorej poslaním je chrániť rastliny rozvíjaním medzinárodných stratégií proti zavlečeniu a šíreniu škodcov.
• EuFMD (European Commission for the Control of Foot-and-Mouth Disease) - Európska komisia pre kontrolu slintačky a krívačky, ktorá sa zaoberá kontrolou a eradikáciou tejto choroby.
• FOREST EUROPE - medzivládny proces, ktorého cieľom je podpora trvalo udržateľného obhospodarovania lesov v Európe.
• ISTA (International Seed Testing Association) - Medzinárodná asociácia pre testovanie osív, ktorá zabezpečuje jednotnosť pri hodnotení kvality semien po celom svete.
• OIEOIE (World Organisation for Animal Health) - Svetová organizácia pre zdravie zvierat, ktorá je zodpovedná za zlepšovanie zdravia a welfare zvierat na celom svete.
• OIV (International Organisation of Vine and Wine) - Medzinárodná organizácia pre vinič a víno, ktorá sa zaoberá vedeckými, technickými a hospodárskymi problémami týkajúcimi sa sektoru vinohradníctva a vinárstva.
• UNCCD (United Nations Convention to Combat Desertification) - Dohovor OSN pre boj s dezertifikáciou a degradáciou krajiny, ktorý upravuje problematiku udržateľného manažmentu krajiny a pôdy.
• OECD (Organization for Economic Cooperation and Development) - medzivládna organizácia združujúca 34 najvyspelejších štátov sveta. Slovensko je členom od 14. decembra 2000.

Zmluvná základňa Slovenskej republiky

Slovenská republika od svojho vzniku aktívne budovala vlastnú zmluvnú základňu. Do roku 2004 uzavrela 154 dvojstranných zmlúv a 229 mnohostranných zmlúv. Tieto medzinárodné zmluvy zodpovedajú zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky. Prijatie Slovenska do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie malo svoj odraz v modifikácii zmluvnej základne. V rámci negociačnej kapitoly č. 26 "Vonkajšie vzťahy" bolo cieľom zosúladenie medzinárodnej zmluvnej základne SR so zmluvnou základňou Európskej únie a Európskych spoločenstiev.

Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia

Slovenská republika má 52 platných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Tieto zmluvy upravujú zdaňovanie príjmov a majetku osôb, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom zo zmluvných štátov a zároveň dosahujú príjmy alebo majú majetok v druhom zmluvnom štáte. Cieľom týchto zmlúv je zabrániť tomu, aby boli tieto príjmy a majetok zdaňované dvakrát, a tým podporiť medzinárodný obchod a investície.

tags: #medzivladna #zmluva #SR #Paríž