Príspevok na bývanie: Podmienky a možnosti v Slovenskej republike

Slovenská republika poskytuje občanom v rôznych životných situáciách systém sociálnej pomoci, ktorý zahŕňa rôzne dávky a príspevky. Osobitný príspevok je jedným z týchto príspevkov, zameraný na podporu osôb v hmotnej núdzi. Tento článok sa zameriava na osobitný príspevok, jeho účel a podmienky nároku.

Systém pomoci v hmotnej núdzi

Štát poskytuje dávky v hmotnej núdzi prostredníctvom Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a v niektorých prípadoch aj prostredníctvom obce, v ktorej občan žije (jednorazové dávky). Cieľom týchto dávok je zabezpečiť základné životné podmienky pre osoby, ktoré sa ocitli v ťažkej finančnej situácii. Systém je založený na princípe, že dávky v hmotnej núdzi by mali byť poslednou možnosťou po vyčerpaní všetkých ostatných dostupných zdrojov. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.

Hmotná núdza: Definícia a podmienky

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje len do výšky nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do výšky životného minima. Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti.

Kto má nárok na pomoc v hmotnej núdzi?

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi sa posudzuje individuálne, pričom sa berie do úvahy príjem a majetok všetkých členov domácnosti. Domácnosť tvoria osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne. Patria sem:

  • tzv. nezaopatrené deti, teda deti do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak študujú v dennej forme štúdia na strednej alebo vysokej škole alebo nemôžu študovať a pracovať pre chorobu alebo úraz. Dieťa, ktoré môže požiadať o invalidný dôchodok (od 18 rokov veku) alebo ukončilo vysokoškolské štúdium druhého stupňa, nie je nezaopatreným dieťaťom.
  • deti do 25 rokov veku, ktoré už neštudujú, ale vôbec nemajú príjem alebo je ich príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy.
  • deti nad 25 rokov veku žijúce s rodičmi v domácnosti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia.

Ak človek nežije s manželom alebo manželkou, ani s deťmi, ktoré spĺňajú vyššie uvedené podmienky, bude na účely hmotnej núdze posudzovaný samostatne.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy na byt

Životné minimum

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Za životné minimum osoby alebo osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma:

  • 268,88 € mesačne - jedna dospelá osoba
  • 187,57 € mesačne - ďalšia spoločne posudzovaná dospelá osoba,
  • 122,77 € mesačne - dieťa.

Jednotlivec je teda v hmotnej núdzi, ak má mesačný príjem nižší ako 268,88 €, manželia sú v hmotnej núdzi, ak ich spoločný mesačný príjem nedosahuje sumu 456,45 €. V prípade, že majú deti, ich životné minimum sa zvyšuje o 122,77 € mesačne na každé dieťa. Uvedené sumy životného minima však slúžia iba na posúdenie toho, či je určitá osoba v stave hmotnej núdze, človek teda nemá nárok na to, aby mu boli vyplácané príspevky vo výške životného minima.

Ako sa posudzujú príjmy a majetok?

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjmom je čistá mzda, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, sirotský dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, nemocenské alebo materské, tie sa však na účely posúdenia toho, či je človek v hmotnej núdzi nezapočítavajú celé, ale iba 75% z nich. Za príjem sa nepovažujú napríklad prídavky na deti a príplatky k nim, príspevok na starostlivosť o dieťa a príspevky do výšky 12 násobku životného minima poskytnuté nadáciami a neziskovými organizáciami.

Dôležitý je príjem členov domácnosti v mesiaci, kedy bola podaná žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a potom počas celého obdobia, kedy je pomoc poskytovaná. Majetok je čokoľvek, čo členovia domácnosti vlastnia a čo môžu využiť na zvýšenie svojich príjmov, napríklad to predať alebo prenajať, ak to povaha týchto vecí pripúšťa, teda ak od členov domácnosti možno spravodlivo žiadať, aby tieto veci použili na zvýšenie svojich príjmov.

Formy pomoci v hmotnej núdzi

Domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi, poskytuje štát pomoc vo forme dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorými sú ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie a príspevok na nezaopatrené dieťa. Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí tak, že sa spočíta výška dávky a príspevkov, na ktoré má domácnosť nárok a od tejto sumy sa odpočíta príjem členov domácnosti. Vyplatí sa až výsledná čiastka.

Prečítajte si tiež: Nová Vyhláška o Vyvlastnení

Ako požiadať o pomoc v hmotnej núdzi

Ak sa občan nachádza v hmotnej núdzi, prvým krokom je podať žiadosť na ÚPSVaR vo svojom mieste trvalého pobytu. Žiadosť je možné si vytlačiť a vyplniť, alebo si ju vyzdvihnúť priamo na úrade. Ak občan potrebuje pri vyplnení žiadosti pomoc, pracovníci úradu sú pripravení mu asistovať. Žiadosť je možné zaslať elektronicky pomocou formulára zverejneného na portáli slovensko.sk alebo je možné podať listinne - poštou alebo osobne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Žiadosť nie je spoplatnená. Pre zaslanie žiadosti je potrebný elektronický občiansky preukaz s čipom (eID).

Postup pri žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi:

  1. Vytlačte a vyplňte si Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi (alebo si zoberte kópiu na miestnom ÚPSVaR).
  2. Podajte žiadosť na ÚPSVaR vo vašom mieste trvalého pobytu.
  3. Ak ste si pri vyplnení žiadosti nevedeli s niečím poradiť, pracovníci úradu vám radi pomôžu.
  4. Počkajte na vyjadrenie úradu. Toto môže prebehnúť okamžite, pri náročnejších prípadoch to môže trvať až 60 dní.
  5. Dávku v hmotnej núdzi vám bude vyplácať na účet alebo na adresu, ktorú ste uviedli vo vašej žiadosti.

Po podaní žiadosti nasleduje obdobie čakania na vyjadrenie úradu, ktoré môže trvať od okamihu podania až do 60 dní v náročnejších prípadoch. Dávka v hmotnej núdzi sa následne vypláca na účet alebo na adresu uvedenú v žiadosti. Je dôležité si uvedomiť, že spracovanie dávok v hmotnej núdzi, najmä na začiatku poberania, môže trvať dlhšie. Preto sa niekedy stáva, že dávky sú doplatené jednorazovo spätne za niekoľko mesiacov. Aby však ľudia mali aspoň časť dávok aj počas obdobia, keď niektoré údaje sú dané iba približne, úrad práce môže poskytovať preddavky na dávky.

Osobitný príspevok: Podpora pre osoby v hmotnej núdzi

Osobitný príspevok je jednou z foriem pomoci v hmotnej núdzi, ktorá sa poskytuje príjemcovi, ktorému sa poskytuje alebo poskytovala pomoc v hmotnej núdzi. Cieľom osobitného príspevku je zvýšiť motiváciu občanov v hmotnej núdzi k aktívnemu hľadaniu zamestnania a k zlepšeniu ich finančnej situácie.

Podmienky nároku na osobitný príspevok

Nárok na osobitný príspevok sa uplatňuje na ÚPSVaR doručením zmluvy, ktorej obsahom je vznik právneho vzťahu - pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu dohodnutého najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a dohodnutom príjme najmenej vo výške minimálnej mzdy zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu týždenného pracovného času, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z.

Podľa § 16 Zákona 417/2013 Z. z. Osobitný príspevok patrí fyzickej osobe počas trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu vo výške 63,07 eura mesačne ďalších 6 kalendárnych mesiacov. Osobitný príspevok patrí fyzickej osobe aj vtedy, ak v období 12 kalendárnych mesiacov od vzniku nároku na osobitný príspevok skončí pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah a opätovne vznikne pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah. Osobitný príspevok patrí v rozsahu a vo výške, v ktorom by patril, ak by pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah neskončil.

Prečítajte si tiež: Ako sa započítava vojenská služba do dôchodku

Osobitný príspevok nepatrí fyzickej osobe odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom mala uplynúť výpovedná doba, ak pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah neskončil z dôvodu ochrannej doby podľa osobitných predpisov. Nárok na osobitný príspevok môže vzniknúť fyzickej osobe až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí osobitného príspevku z dôvodu, že príjemca nesplnil povinnosť podľa § 28 ods. 2 písm. a) a úrad zistil, že príjemca neplní podmienku podľa odseku 1 písm. a).

Zánik nároku na osobitný príspevok

Nárok na osobitný príspevok zaniká, ak sa členovi domácnosti prestane poskytovať pomoc v hmotnej núdzi. Nárok na osobitný príspevok môže fyzickej osobe vzniknúť až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí osobitného príspevku z dôvodu, že príjemca nesplnil povinnosť podľa § 28 ods. 2 písm. a) a úrad zistil, že príjemca neplní podmienku podľa odseku 1 písm.

Osobitný príspevok pre umelcov

Inštitút osobitného príspevku pre spevákov, hráčov na dychovom nástroji a tanečných umelcov, ktorí vykonávali profesiu v inštitúciách zriadených Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, príp. zriadených podľa osobitného zákona, zaviedla novela zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2002.

S účinnosťou od 1. júla 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.103/2014“), ktorý Národná rada SR schválila dňa 25. marca 2014. Zákon č. 103/2014 nanovo upravil podmienky priznania osobitného príspevku; divadelní alebo hudobní umelci musia pre získanie osobitného príspevku odpracovať namiesto doterajších 30 rokov len 25 rokov.

Zákon č. 103/2014 rozšíril počet inštitúcií, z ktorých uvedený okruh zamestnancov môže o príspevok žiadať; zadefinované je to v § 12 ods. 2 písm. a) „oprávnená osoba bola zamestnancom štátneho divadla, štátnej hudobnej inštitúcie, divadla v pôsobnosti samosprávneho kraja, hudobnej inštitúcie samosprávneho kraja alebo právnickej osoby podľa § 5 ods. 1 písm. q) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

Oprávnená osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 12 ods. 2 zákona č. 103/2014 si môže uplatniť nárok na osobitný príspevok na ministerstve kultúry do jedného roka od skončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa uvedeného v § 12 ods. 2 písm. a). Ak štátne divadlo alebo štátna hudobná inštitúcia zanikli do 30. júna 2014 (ako napr. Vojenský umelecký súbor) alebo ide o právnickú osobu podľa osobitného predpisu § 5 ods. 1 písm. q) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, lehota jedného roka plynie osobám, ktoré boli zamestnancami týchto právnických osôb, a ktoré by inak v období od 01. 01. 2004 do 30. 06. 2014 splnili podmienky na osobitný príspevok od 01. 07. 2014, čiže si žiadosť o priznanie osobitného príspevku môžu podať ministerstvu kultúry do 30. 06.

Po priznaní osobitného príspevku treba každoročne k 31. 12. predložiť doklad o poberaní starobného dôchodku.

Ďalšie formy pomoci v hmotnej núdzi

Okrem osobitného príspevku existujú aj ďalšie formy pomoci v hmotnej núdzi:

  • Dávka v hmotnej núdzi: Je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Výška dávky závisí od zloženia domácnosti.
  • Ochranný príspevok: Je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemôže pracovať.

Zníženie dávky v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, a to od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k nesplneniu tejto povinnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.

Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie

Úrad môže poskytnúť príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca.

Záver

Systém sociálnej pomoci na Slovensku poskytuje rôzne formy podpory pre občanov v ťažkých životných situáciách. Osobitný príspevok je jedným z nástrojov, ktorý má motivovať k hľadaniu zamestnania a zlepšeniu finančnej situácie. Je dôležité poznať podmienky nároku na tento príspevok a v prípade potreby sa obrátiť na príslušný ÚPSVaR.

Dodatok: Zmeny v rodinných prídavkoch a daňových bonusoch v Rakúsku

Pre Slovákov pracujúcich v Rakúsku je dôležité sledovať zmeny v rodinných prídavkoch a daňových bonusoch. Rakúsko zavádza úpravy týchto dávok v závislosti od životnej úrovne krajiny, v ktorej dieťa žije. Tieto zmeny sa dotýkajú nielen rodinných prídavkov, ale aj daňových bonusov.

Nový Kinderzuschlag v Rakúsku od júla 2025

Rakúsko pokračuje v rozširovaní sociálnych opatrení zameraných na boj proti chudobe detí. Od 1. júla 2025 vstupuje do platnosti nová úprava príspevku známeho ako Kinderzuschlag für Geringverdiener (Príplatok k prídavkom na deti pre nízkopríjmové skupiny). Ide o dodatočný finančný príspevok, ktorý sa vypláca nad rámec bežných rodinných prídavkov (Familienbeihilfe). Výška príspevku je fixne stanovená na 60 EUR mesačne na každé dieťa. Slováci pracujúci v Rakúsku majú na tento príspevok nárok rovnako ako domáci.

Zmeny v daňovom bonuse na dieťa od januára 2025

Slovenských rodičov čaká od 1. januára 2025 nová realita. V rámci konsolidácie verejných financií vláda schválila zásadné škrty v daňovom bonuse na dieťa. Doteraz si mohli rodičia pracujúci v zahraničí (napr. v Rakúsku, Česku) uplatniť daňový bonus aj na Slovensku. Ak pracujete pre zahraničného zamestnávateľa a tam odvádzate dane, nespĺňate podmienku 90 % príjmov zo SR. Výnimka platí pre vyslaných zamestnancov.

Paušálne výdavky v Rakúsku

Rakúsko v rámci balíka opatrení na podporu strednej vrstvy a boja proti byrokracii zavádza v rokoch 2025 a 2026 zásadné zmeny v oblasti paušálnych výdavkov. Paušálne zdanenie je obľúbené u podnikateľov, ktorí nechcú viesť zložité účtovníctvo a preukazovať každý jeden bloček. Tento model je určený pre najmenšie firmy a živnostníkov.

tags: #mensia #obecna #sluzba #prispevok #60 #eur