
Vyvlastňovanie pozemkov a stavieb je komplexná právna oblasť, ktorá si vyžaduje dôkladné pochopenie. Tento článok poskytuje rozsiahly prehľad o aktuálnej vyhláške o vyvlastnení pozemku, pričom sa opiera o platné právne predpisy a relevantné dokumenty. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na túto problematiku, a to od historického kontextu až po súčasné právne úpravy.
V minulosti bola problematika vyvlastňovania upravená rôznymi právnymi predpismi. Napríklad, nariadenie vlády republiky Československej zo dňa 21. upravovalo časové rozvrhnutie stavieb zaradených do vykonávacích plánov. Toto nariadenie, vydané so súhlasom prezidenta republiky, zavádzalo evidenčné lístky s cieľom zabezpečiť vykonanie ustanovení týkajúcich sa pozemných novostavieb.
Pre obce, v ktorých sa uskutočňovali pozemné novostavby mimo stavebného obvodu, bolo možné povoliť stavby a vyvlastňovať potrebné pozemky len pre špecifické účely, ako napríklad poľnohospodárstvo, lesníctvo, baníctvo, energetika, doprava, zdravotníctvo alebo cestovný ruch. Krajský národný výbor mal za úlohu zahrnúť do stavebného obvodu nielen zastavané plochy, ale aj stavebné medzery a ďalšie nezastavané plochy, aby sa zabezpečil sústavný a hospodárny stavebný vývoj obce.
Pri rozširovaní stavebného obvodu bolo potrebné dbať na to, aby stavby nerušili diaľkovú cestnú dopravu, nekomplikovali prevádzku železníc alebo letíšť a nebránili odtoku vôd. Do stavebného obvodu nemali byť zahrnuté časti obce, ktorých úpravu nebolo možné riešiť bez podrobných podkladov alebo ktoré boli dotknuté dôležitými verejnými zariadeniami.
Pre dve alebo viac susediacich obcí mohol byť vypracovaný spoločný upravovací náčrt. Miestny národný výbor bol zodpovedný za zadováženie a prípravu podkladov pre tieto náčrty a za rokovania s orgánmi verejnej správy. Návrh upravovacieho náčrtu bol verejne vyložený na 15 dní, počas ktorých mohli úrady a verejnosť podávať námietky a pripomienky. Schválený upravovací náčrt bol následne trvalo vyložený na verejné nahliadnutie a kópia bola odovzdaná katastrálnemu meračskému úradu.
Prečítajte si tiež: Možnosti príspevku na bývanie v SR
V súčasnosti je vyvlastňovanie upravené zákonom č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o vyvlastnení“). Tento zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016 a predstavuje komplexnú právnu úpravu vyvlastnenia, ktorá zohľadňuje hmotnoprávne aj procesnoprávne aspekty.
Zákon o vyvlastnení definuje vyvlastnenie ako inštitút, ktorý zasahuje do vlastníckych práv, a preto je nevyhnutné, aby jeho podmienky boli spravodlivo nastavené. Podmienky vyvlastnenia sú formulované v súlade s Listinou základných práv a slobôd a Ústavou Slovenskej republiky.
Vyvlastnenie je možné uskutočniť len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom. Verejný záujem na vyvlastnení musí byť preukázaný vo vyvlastňovacom konaní. Dôležitou podmienkou je, že vyvlastnenie musí byť vykonané za primeranú náhradu a samotnému vyvlastneniu musí predchádzať dohoda alebo iný spôsob vyporiadania vzťahov.
Pre osobu, v ktorej prospech sa pozemok vyvlastní, zákon používa označenie vyvlastniteľ. Vyvlastniteľ musí prioritne navrhnúť majiteľovi pozemku uzavretie dohody a až po zamietnutí dohody môže dôjsť k vyvlastneniu.
Vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. Podkladom na určenie náhrady je všeobecná hodnota pozemku alebo stavby, určená na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. Súčasťou náhrady sú aj účelne vynaložené náklady, ktoré vzniknú vyvlastnenému v dôsledku vyvlastňovacieho konania.
Prečítajte si tiež: Antidoping na Slovensku
Zákon umožňuje namiesto peňažnej náhrady poskytnúť náhradný pozemok alebo stavbu, ak s tým vyvlastnený súhlasí. Pri poskytnutí náhradnej stavby alebo pozemku sa vyžaduje súhlas vyvlastneného s touto formou náhrady.
Zákon o vyvlastnení upravuje aj vzťah vyvlastnenia k vecnému bremenu. Ak je s vlastníctvom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby spojené vecné bremeno, od ktorého závisí riadne užívanie iného pozemku alebo stavby, poskytne sa oprávnenému z vecného bremena pri jeho obmedzení alebo zrušení náhrada zodpovedajúca všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
V zmysle § 9 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov je oslobodeným príjmom prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu, napríklad podľa § 4 zákona č. 282/2015 Z. z.
Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva. Ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku.
Návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb bol vypracovaný v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR a uznesením vlády SR č. 696 z 4. decembra 2013 k návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2014.
Prečítajte si tiež: Legislatíva v zdravotníctve
Všeobecná úprava vyvlastňovania bola doposiaľ ustanovená v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Predložený návrh zákona upravuje problematiku vyvlastnenia z hmotnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska procesného. Podmienky odňatia alebo obmedzenia vlastníckeho práva vyvlastnením sú formulované v súlade s Listinou základných práv a slobôd a Ústavou SR.
Účel vyvlastnenia je viazaný na osobitné zákony z dôvodu, že účel vyvlastnenia vo verejnom záujme ako aj ďalšie hmotnoprávne podmienky vyvlastnenia, sú zakotvené v jednotlivých osobitných zákonoch, ktoré komplexne upravujú problematiku osobitných druhov stavieb vrátane vyvlastnenia na konkrétne účely, ktoré tvoria predmet ich úpravy (napr. cesty, železnice, letiská, banské stavby a dobývacie priestory, stavby pre obranu štátu, vodné stavby, protipovodňové úpravy a pod.).
Základné podmienky vyvlastnenia sú zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky a následne v Občianskom zákonníku. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva možno prikročiť iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Návrh zákona ustanovuje, so zdôraznením výnimočnosti tohto inštitútu, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom; za iný spôsob možno považovať napr. zrušenie spoluvlastníctva, využitie predkupného práva, usporiadanie vzťahov súdnou cestou. Nevyhnutnou podmienkou vyvlastnenia je teda, aby sa ten, kto má záujem na získaní vlastníckeho alebo iného práva k pozemku alebo stavbe vopred pokúsil o dohodu s vlastníkom pozemku alebo stavby alebo sa iným spôsobom pokúsil získať toto právo k pozemku alebo stavbe, ktorých použitie je nevyhnutné pre realizáciu stavby alebo opatrenia vo verejnom záujme.
Ďalšou podmienkou je, že vyvlastniť možno len v takej miere, ako je to nevyhnutne potrebné pre zákonom ustanovený účel. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 27.02.1997 pod sp. zn. PL. ÚS 7/96 uviedol: „všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. S primeranosťou vyvlastnenia sa úzko spája aj problematika využiteľnosti zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby.
V návrhu zákona bolo potrebné ustanoviť, že je akceptovateľný aj znalecký posudok, vypracovaný podľa štandardov, aj bez vykonania obhliadky nehnuteľností, pretože prax ukázala aj exponovanú neochotu potenciálneho vyvlastňovaného, ktorý neumožnil vykonať znalcovi obhliadku, najmä stavby.
Požiadavka primeranej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie je podmienkou, ktorá je zakotvená tak v Listine základných práv a slobôd ako aj v Ústave Slovenskej republiky, a táto odlišuje vyvlastnenie od iných zásahov do vlastníckeho práva. Podľa návrhu zákona, má vyvlastnený nárok na peňažnú náhradu alebo náhradný pozemok alebo stavbu.
Z aplikačnej praxe vyvstala opodstatnená požiadavka riešiť osobitným spôsobom poskytovanie náhrad v prípade vyvlastňovania na účely stavieb ciest, dráh, letísk a verejných prístavov podľa osobitných zákonov, kedy bude možné náhradu za vyvlastnenie nehnuteľnosti pre daný účel poskytnúť výlučne formou peňažných prostriedkov. Dôvodom je skutočnosť, že proces majetkoprávneho vysporiadania nehnuteľností predstavuje v procese výstavby týchto stavieb jeden z najvýznamnejších, ako aj časovo najnáročnejších procesov.
Podkladom pre určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo stavby alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určená znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu, a to vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z.
Účinne podávať námietky voči výške náhrady za vyvlastnenie určenej znaleckým posudkom môžu účastníci konania uplatniť najneskôr do ústneho pojednávania na prerokovanie návrhu. Návrh zákona príkladmo ustanovuje, čo je možné považovať za účelne vynaložené náklady vzniknuté v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, sú to najmä náklady na presťahovanie hnuteľného majetku vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti alebo poľnohospodárskych kultúr z vyvlastňovanej nehnuteľnosti, náklady spojené so zmenou trvalého bydliska, zmenou sídla alebo miesta podnikania, náklady spojené s prekládkou technickej infraštruktúry, súdne a správne poplatky.
Náhrada za obmedzenie alebo zrušenie práv zodpovedajúcich vecným bremenám sa definuje ako náhrada zodpovedajúca nákladom, ktoré bude treba vynaložiť na zabezpečenie riadneho užívania pozemku. Povinnosť poskytnúť náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva má vyvlastniteľ, teda osoba, v prospech ktorej sa pozemok alebo stavba vyvlastňuje; náhrada za vyvlastnenie je obligatórnou náležitosťou rozhodnutia o vyvlastnení, v ktorom je vyvlastňovací orgán povinný uviesť výšku náhrady, spôsob jej úhrady a lehotu v ktorej bude náhrada vyplatená.
Ak sa poskytuje náhrada za vyvlastnenie stavby na bývanie obstaraním bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou, je vyvlastniteľ povinný náhradu poskytnúť najneskôr v lehote dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.
Návrh zákona ďalej rieši vzniknutú situáciu tak, že súčasťou návrhu na vyvlastnenie, ktorú predkladá vyvlastniteľ vyvlastňovaciemu orgánu je aj prehľad práv tretích osôb, pričom v prípade, že vyvlastniteľ k návrhu pripojí dohodu vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu vecné práva, ktoré vyvlastnením zanikajú (ak ju má k dispozícii), vyvlastňovací orgán uspokojí prihlásené pohľadávky tretích osôb podľa tejto dohody.
Ak súčasťou návrhu vyvlastniteľa nie je dohoda vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu vecné práva, a ktoré vyvlastnením zanikajú, vyvlastňovací orgán uspokojí prihlásené nároky tretích osôb podľa ich výšky, pričom návrh zákona presne určuje spôsob akým sa náhrada týchto osôb uspokojí v prípade, ak úhrnná výška pohľadávok prevyšuje náhradu za vyvlastnenie a v prípade ak je náhrada za vyvlastnenie vyššie ako úhrn pohľadávok (§ 6 ods.
Prvostupňovým vyvlastňovacím orgánom je okresný úrad v sídle kraja. Predkladateľ zákona zo svojej riadiacej a kontrolnej činnosti vo vzťahu k súčasným stavebným úradom ako vyvlastňovacím orgánom ale taktiež aj ako orgán povinný na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je následne povinným subjektom aj na zastupovanie štátu pred súdmi vo veci uplatnených náhrad škôd má vedomosť o tom, že obce ako stavebné úrady pri prenesenom výkone štátnej správy (v počte 2927) nie sú v súčasnosti odborne spôsobilé vykonávať tak náročnú agendu akou je vyvlastňovacie konanie, ktorá je výkonom štátnej správy. Nie je zanedbateľná ani tá skutočnosť, že stavebné úrady následne rozhodujú o povoľovaní stavieb, pre ktoré sa vyvlastňuje. Preto predkladateľ zákona výkon štátnej správy na úseku vyvlastnenia zveril okresnému úradu v sídle kraja, ktorý je orgánom štátu.
Niektoré už ukončené legislatívne procesy zakotvili možnosť uskutočňovať vyvlastňovacie konanie aj iným orgánom štátnej správy, príkladom je obvodný banský úrad podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 319/2002 Z. z.
Druhostupňovým vyvlastňovacím orgánom, ktorý rozhoduje o odvolaní proti prvostupňovému neprávoplatnému rozhodnutiu o vyvlastnení okresného úradu v sídle kraja je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ako správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 58 ods.
Návrh zákona vychádzajúc z princípov uvedených v § 14 správneho poriadku osobitným spôsobom rieši okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania. Účastníkmi konania sú predovšetkým vyvlastniteľ a vyvlastňovaný. Osobitne návrh zákona ustanovuje okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania v prípade, ak vyvlastňovaná nehnuteľnosť nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo miesto jeho pobytu nie je známe, ak je vyvlastňovaný pozemok alebo stavba predmetom konania o dedičstvo alebo súdneho konania, ak vyvlastňovaný pozemok alebo stavba neboli predmetom dedičského konania.
Zákon ustanovuje náležitosti návrhu. Vyvlastňovacie konanie je návrhovým konaním (môže ho podať len vyvlastniteľ) a nemôže začať ex offo. Náležitosti návrhu, ktoré je povinný k návrhu priložiť vyvlastniteľ sú koncipované imperatívne tak, aby mohli identifikovať všetkých účastníkov konania, v rozsahu údajov podľa správy katastra a aby mohli viesť k spoľahlivému zisteniu skutočností, potrebných na rozhodovanie o vyvlastnení, vrátane určenia náhrady.
Z dôvodu účelnosti a hospodárnosti konania návrh zákona umožňuje tzv. „spojenie veci“, tzn., že v prípade, že vyvlastnenie smeruje voči viacerým vlastníkom, vyvlastnenie ktorých nehnuteľností vzájomne súvisí z dôvodu, že ide o vyvlastnenie pre uskutočnenie totožnej stavby vo verejnom záujme, na základe totožného geometrického plánu, v tom istom katastrálnom území, je možné podať jeden návrh na vyvlastnenie, ktorého súčasťou je vyvlastnenie viacerých vlastníkov, pričom prílohy by sa prikladali k návrhu len v jednom vyhotovení.
Z platnej právnej úpravy sa preberá obligatórnosť ústneho pojednávania a zásada koncentrácie v súvislosti s ústnym pojednávaním. Vo vyvlastňovacom konaní platí koncentračná zásada vo vzťahu k námietkam účastníkov vyvlastňovacieho konania - navrhovaná úprava zásadne prehlbuje koncentračnú zásadu pri uplatňovaní námietok vo vyvlastňovacom konaní.
V súlade s ustanovením § 3 správneho poriadku je vyvlastňovací orgán povinný oznámiť verejnosti informáciu o začatí vyvlastňovacieho konania na webovom sídle a na úradnej tabuli a to do siedmich dní od doručenia návrhu, obci ako orgánu samosprávy, v ktorej katastrálnom území sa vyvlastňovaná nehnuteľnosť nachádza, ako aj príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností, ktorý na základe uvedeného zapíše v katastri nehnuteľnosti obmedzujúcu poznámku, ktorá obmedzí vyvlastňovaného za podmienok uvedených v zákone (§ 10 ods.
Zavádza sa obligatórna náležitosť oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania, údaje o pozemku alebo stavbe musia mať náležitosti podľa § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.
Návrh zákona ukladá vyvlastňovaciemu orgánu povinnosť vyzvať osoby, ktoré majú k vyvlastňovanej nehnuteľnosti vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností, aby v lehote 10 odo dňa doručenia výzvy, prihlásili vyvlastňovaciemu orgánu svoje pohľadávky s určením ich výšky voči náhrade za vyvlastnenie a súčasne je povinný ich upozorniť, že na neprihlásené pohľadávky a na neskoršie prihlásené pohľadávky sa neprihliada.
Návrh zákona oproti súčasnej právnej úprave ustanovuje dôvod pre zamietnutie návrhu na vyvlastnenie, ktorým je nesplnenia zákonných podmienok vyvlastnenia. Ustanovuje sa, že vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba majú voči vyvlastniteľovi v prípade zamietnutia návrhu nárok na náhradu škody a účelne vynaložených nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s vyvlastňovacím konaním alebo v jeho dôsledku.
Návrh zákona taktiež oproti súčasnej právnej úprave ustanovuje dôvody pre zastavenie vyvlastňovacieho konania, a to v prípade, že vyvlastniteľ vzal návrh späť (v tomto prípade nie je potrebný súhlas ostatných účastníkov konania so späťvzatím) alebo v priebehu vyvlastňovacieho konania došlo medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o získaní práv k pozemku alebo ku stavbe potrebných pre uskutočnenie účelu vyvlastnenia. V tomto prípade odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení vyvlastňovacieho konania nie je prípustné.
Ustanovuje sa, že vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba majú voči vyvlastniteľovi v prípade zastavenia vyvlastňovacieho konania z dôvodu späťvzatia návrhu nárok na náhradu škody a účelne vynaložených nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s vyvlastňovacím konaním alebo v jeho dôsledku.
Doterajšia rozhodovacia prax ukázala, že je potrebné rozdeliť výrokovú časť rozhodnutia o vyvlastnení na samostatné výroky. Preto sa ustanovuje, že vyvlastňovací orgán v prípade, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia vydá rozhodnutie o vyvlastnení, v ktorom samostatnými výrokmi rozhodne a) o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a b) o náhrade za vyvlastnenie, pričom zákon v odseku 2 upravuje obsahové náležitosti výroku o vyvlastnení a v odseku 3 obsahové náležitosti výroku o náhrade.
Slovenské obce a mestá sa dlhodobo boria so situáciou, keď stavby ciest vo vlastníctve a v správe obcí sú postavené na pozemkoch iných osôb. To znamená, že cesty, miestne komunikácie alebo účelové komunikácie sa nachádzajú na pozemkoch súkromných fyzických alebo právnických osôb. Obce tento stav „zdedili“ ako dôsledok historického vývoja a recepcie právnych poriadkov uhorského obyčajového práva a socialistického práva.
Po prechode majetku štátu na obce k účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") sa uvedený problém preniesol zo štátu na obce. Dôsledkom je faktický a právny stav, keď množstvo inžinierskych verejnoprospešných stavieb vo vlastníctve obcí je postavených na súkromných pozemkoch veľkého počtu podielových spoluvlastníkov.
Slovenské obce a mestá mali tento historický problém vyriešiť do konca roka 2020, čo sa však nepodarilo. Ministerstvo spravodlivosti SR preto pripravilo návrh novely zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v z. n. p. (ďalej len "cestný zákon"), ktorým sa s účinnosťou od 1. júna 2021 prekluzívna lehota na majetkovoprávne usporiadanie predlžuje o ďalších 10 rokov, a to do 31. decembra 2030.
Proces majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod cestami zo strany obce je náročný. Zákon č. 149/2021 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela") nadobudol účinnosť 1.
tags: #aktuálna #vyhláška #o #vyvlastnení #pozemku