Práva a povinnosti menšinového akcionára v jednoduchej spoločnosti na akcie

Jednoduchá spoločnosť na akcie (ďalej len "j.s.a.") predstavuje špecifickú formu kapitálovej spoločnosti, ktorá si v posledných rokoch získava čoraz väčšiu popularitu. V tomto článku sa zameriame na práva a povinnosti menšinového akcionára v j.s.a. s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike.

Úvod do problematiky menšinových akcionárov

V slovenskom právnom poriadku nenachádzame explicitnú právnu úpravu, ktorá by striktne definovala, kto sa považuje za minoritného spoločníka alebo minoritného akcionára. Kvantifikáciu percentuálneho vyjadrenia ich podielu na obchodnej spoločnosti nájdeme v prípade spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným v ustanovení § 129 Obchodného zákonníka a v prípade akcionára akciovej spoločnosti v ust.

Právna úprava práv spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným nenachádzame v Obchodnom zákonníku na jednom mieste, ale nachádza sa na viacerých miestach v celom dieli o spoločnosti s ručením obmedzeným.

Inštitút zodpovednosti členov štatutárnych orgánov predstavuje významnú zložku správy spoločností, ktorá sa dostala do pozornosti v súvislosti s viacerými účtovnými škandálmi v USA a v Európe, ktoré stáli na začiatku celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy.

V európskom súkromnom práve sa stále viac objavujú úvahy o sociálnej úlohe súkromného práva a s ňou spojenej otázke ochrany slabšej strany v súkromnom práve. Tieto úvahy prenikajú aj do obchodného práva. Jednou z oblastí, kde ochrana slabšej strany v obchodnom práve zohráva významnú úlohu, je aj ochrana práv menšinového spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným.

Prečítajte si tiež: Menšinový podiel v s.r.o. a daňové povinnosti

Jednoduchá spoločnosť na akcie ako špecifická forma kapitálovej spoločnosti

Proces vzniku obchodných spoločností nie je jednoduchý, ale naopak pozostáva z viacerých štádií, v ktorých je nutné vykonať určité úkony potrebné na to, aby spoločnosť mohla nielen vzniknúť, ale aj reálne fungovať.

V predkladanom príspevku autor zameral svoju pozornosť na preskúmanie dispozície s členstvom v jednoduchej spoločnosti na akcie (ďalej aj "j.s.a.") so súčasným porovnaním tejto problematiky v ostatných kapitálových obchodných spoločnostiach - akciovej spoločnosti (ďalej aj "a.s.") a spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej aj "s.r.o."). Z dôvodu komplexnejšieho pohľadu sme sa však nevyhli ani rozboru niektorých všeobecných a pridružených otázok.

Akciová spoločnosť je jednou z foriem podnikania v Slovenskej Republike. Na jej základnom imaní sa podieľajú majoritní a minoritní akcionári. Z ich rôzneho postavenia v spoločnosti zároveň vyplývajú určité odlišnosti v ich právach, ktoré sú zakotvené či už v Obchodnom zákonníku alebo samotných stanovách danej spoločnosti. V nasledujúcom texte sa venujem najmä základným právam akcionárov, spôsobom ich uplatnenia a prípadným sankciam pri ich porušovaní.

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) patrí medzi kapitálové spoločnosti, povinnosťou spoločníkov nie je osobná účasť na podnikaní spoločnosti, ale spoločníci musia do spoločnosti vložiť určitý kapitálový vklad. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť jeden alebo niekoľko spoločníkov, t.j. 1 - max. 50 spoločníkov.

Práva menšinového akcionára v j.s.a.

Menšinový akcionár v j.s.a. má práva, ktoré mu umožňujú podieľať sa na riadení spoločnosti a chrániť svoje investície. Medzi najdôležitejšie práva patria:

Prečítajte si tiež: Politická rola Martina Glváča v Smere

• Právo na informácie: Menšinový akcionár má právo na prístup k informáciám o spoločnosti, ktoré sú potrebné na posúdenie jej hospodárskej situácie a riadenia.
• Právo zúčastňovať sa na valnom zhromaždení: Menšinový akcionár má právo zúčastňovať sa na valnom zhromaždení spoločnosti a hlasovať o dôležitých otázkach, ako sú zmeny stanov, voľba orgánov spoločnosti a rozdelenie zisku.
• Právo na dividendu: Menšinový akcionár má právo na podiel na zisku spoločnosti, ktorý sa rozdeľuje vo forme dividend.
• Právo na likvidačný zostatok: V prípade likvidácie spoločnosti má menšinový akcionár právo na podiel na likvidačnom zostatku.
• Právo podať žalobu na neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia: Príspevok sa venuje analýze naplnenia podmienok aktívnej vecnej legitimácie akcionára/spoločníka na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti so zameraním sa na špecifickú podmienku aktívnej vecnej legitimácie stanovenú v § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. Naplnenie tejto špecifickej podmienky bolo predmetom nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2011, IV.

Povinnosti menšinového akcionára v j.s.a.

Okrem práv má menšinový akcionár v j.s.a. aj určité povinnosti, ktoré musí dodržiavať. Medzi najdôležitejšie povinnosti patria:

• Povinnosť lojality: Menšinový akcionár je povinný konať v záujme spoločnosti a nezneužívať svoje postavenie na úkor spoločnosti alebo ostatných akcionárov.
• Povinnosť mlčanlivosti: Menšinový akcionár je povinný zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách o spoločnosti.
• Povinnosť splatiť emisný kurz akcií: Menšinový akcionár je povinný splatiť emisný kurz akcií, ktoré nadobudol.

Ochrana práv menšinových akcionárov

Ochranu práv menšinových akcionárov zabezpečuje Obchodný zákonník a ďalšie právne predpisy. V prípade porušenia práv menšinového akcionára sa môže tento domáhať svojich práv na súde.

Globálna kríza a jej vplyv na ekonomiku

Prof. Dr. Ing. poukazuje na globálnu krízu 21. storočia, ktorá bola podľa neho vyvolaná podporou bánk v U. S. A. pri poskytovaní výhodných hypoték. Táto kríza poukázala na paradox formovania globálneho trhu, zmenšovania obmedzení a rastu medzinárodného obchodu. Mnohé spotrebné tovary sa stávali masovo dostupnými, rástol globálny HDP a ľudia si zvykali na vyššiu spotrebu.

V ekonomike USA sa však nabaľovali bubliny virtuálnej pridanej hodnoty a vysoké výnosy finančného trhu odčerpávali prostriedky z reálnej ekonomiky. To viedlo k stagnácii reálnych miezd a prehlbovaniu príjmových rozdielov. Kríza bola živená praskaním bublín, negatívnymi očakávaniami a katastrofickou informovanosťou.

Za spoločného menovateľa krízy sa považuje uplatňovanie koncepcií "voľného trhu", ktoré ukázali farizejskosť ideológie a rafinované prepájanie štátu a súkromného sektoru. Proti tomuto tlaku sa postavilo len málo teoretikov.

Prečítajte si tiež: Akcionárska štruktúra Philips

Kríza poukázala na neefektívnosť investícií do IT projektov a nadhodnotenie ich výnosnosti. Dôsledkom boli mimoriadne nádejné odvetvia tzv. novej ekonomiky. Spotreba a rast ziskov boli motorom tvorby HDP v USA, ktoré spolu s akciami slúžili ako zálohy na nové úvery.

Rastúca insolventnosť viedla k praskaniu bubliny cien nehnuteľností a akcií. Trh s cennými papiermi prišiel o bilióny dolárov. Príčinou bolo aj vytvorenie "regulačného okruhu s kladnou spätnou väzbou", t. j. hráčov na finančnom trhu na raste cien akcií a na objeme produktov - tovarov na finančnom trhu.

Kríza spôsobila straty zhruba 9 % ročného HDP globálnej ekonomiky. Vlády prijímajú záchranné opatrenia, ale HDP nemôže prekračovať svoje potenciálne možnosti. V celom rade krajín bude stagnácia, ba dokonca pokles a recesia.

V súčasnej mediálnej produkcii sa často objavuje, že kľúčovým dôvodom bola nadspotreba. Relatívne oddelené, ale vzájomne súvisiace nadspotreby sú nadspotreba nad disponibilný dôchodok a nadspotreba štátu.

Z pohľadu budúcnosti je kritická nadspotreba neobnoviteľných zdrojov. Otázkou je, čo spomaliť? Nemožno zastaviť rast v najzaostalejších a zaostalých regiónoch. Rast by musel byť kompenzovaný poklesom HDP v rozvinutých krajinách, čo znamená pokles životnej úrovne.

Rozhodujúce je zmeniť kriteriálnu funkciu trhu. Trh sám o sebe nemôže nič dokázať, nemôže nikam smerovať. Trh je konkurencia výrobcov, spotrebiteľov a investorov a bez konkurencie nie je trh.

Koncepcie voľného trhu sú nebezpečnou ilúziou. Ide o konkurenciu výrobcov, spotrebiteľov a investorov a bez konkurencie nie je trh. Je potrebný nový model trhu, ktorý by lepšie odrážal skutočnú realitu trhu 21. storočia. Takéto výsledky novej regulácie trhového mechanizmu by znížili aj mieru rizikovosti všetkých rozhodujúcich veličín, determinujúcich fungovanie trhu.

Znalostné tovary ako segment trhu

Najdôležitejším segmentom je trh so znalostnými tovarmi. Vedľa toho je tu pojem vedomostí a znalostí. Teda to, čo musí objektívne byť spoločným bohatstvom ľudského génia, ľudstva ako takého. Praktickou otázkou je určenie hranice medzi tým, čo je vedomosťou a znalosťou a čo už je znalostným tovarom. Je to zložitá a náročná stále vznikajúca úloha, ktorú sa zrejme nikdy jednoznačne s konečnou platnosťou sa nepodarí vyriešiť a hranice napevno vymedziť.

Druhým možným prístupom je posunutie hranice v neprospech znalostných tovarov. Čo sa môže stať? znalostných tovarov, teda nových riešení, nových patentov, nových know-how. podmienok zvyšovania cien neobnoviteľných zdrojov, za zvyšovania nákladov za poškodenie, ale predovšetkým na obnovu a zlepšovanie životného prostredia. stimulovať. Čo je prejavom stanovenia tejto hranice? Prejavom stanovenia hranice je predovšetkým doba ochrany patentov, licencií, riešení atď. cez stimuláciu nových riešení aj stimulovať a podporovať hlad po nových poznatkoch a nových vedomostiach.

Závery a odporúčania

Menšinový akcionár v j.s.a. má dôležité práva a povinnosti, ktoré mu umožňujú podieľať sa na riadení spoločnosti a chrániť svoje investície. Je dôležité, aby menšinoví akcionári poznali svoje práva a povinnosti a aktívne ich uplatňovali.

Z globálneho pohľadu je potrebné zmeniť kriteriálnu funkciu trhu a zamerať sa na kvalitu života a ochranu životného prostredia. Je potrebné podporovať investície do znalostných tovarov a stimulovať nové riešenia.

tags: #mensinový #akcionár #v #jednoduchej #spoločnosti #na