Mentálne postihnutie, chránená dielňa a legislatíva na Slovensku

Mentálne postihnutie predstavuje významnú sociálnu udalosť, ktorá ovplyvňuje život jednotlivca, jeho rodiny a celej spoločnosti. Zamestnávanie osôb s mentálnym postihnutím zohráva kľúčovú úlohu v ich sebarealizácii, sociálnej integrácii a celkovom pocite šťastia. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec chránených dielní na Slovensku, s dôrazom na zamestnávanie osôb s mentálnym postihnutím.

Zamestnávanie ako prostriedok sebarealizácie a sociálnej integrácie

Pre dospelých je práca často prostriedkom na uspokojenie potreby sebarealizácie. Zamestnanie prináša nielen finančnú nezávislosť, ale aj pocit užitočnosti, uznania a sociálneho začlenenia. Ľudia majú možnosť nadviazať nové kontakty, stretávať sa s inými ľuďmi, vytvárať si formálne a neformálne vzťahy, čím získavajú inú sociálnu skúsenosť ako v rodine alebo medzi priateľmi vo svojom voľnom čase. Sociálna integrácia v zamestnaní je významným determinantom psychickej pohody a zdravia.

Už Galenos z Pergamu, lekár cisára Marca Aurélia, povedal: "Zamestnanie je najlepším lekárom prírody, je podstatným pre ľudské šťastie." Práca pre ľudí s mentálnym postihnutím plní niekoľko dôležitých funkcií: prirodzenú funkciu ako existencia, nezávislosť a samostatnosť, funkciu sociálnu - ako je služba verejnosti, ktorá vedie k uznaniu a hodnoteniu jedinca, osobnostnú funkciu, ktorá vedie k vývinu osobnosti a zvýšeniu sebavedomia.

Legislatívny rámec zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

V Slovenskej republike upravuje zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím niekoľko legislatívnych noriem. Medzi najdôležitejšie patrí zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon definuje znevýhodneného uchádzača o zamestnanie ako občana so zdravotným postihnutím (§ 8, písmeno h).

Definícia zdravotného postihnutia

Z legislatívneho hľadiska je pojem zdravotné postihnutie definovaný v jednotlivých právnych predpisoch a právnych normách. Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa podľa zákona NR SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50%. Funkčná porucha podľa zákona č. 447/2008 Z.z. znamená nedostatok telesných, zmyslových ako aj duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako dvanásť mesiacov. V dôsledku poruchy môže dôjsť k obmedzeniu vo výkone niektorých činností alebo môže viesť k znevýhodneniu pre každodenný život človeka.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Chránené dielne a chránené pracoviská

Podľa § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sú chránená dielňa a chránené pracovisko pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.

Za chránenú dielňu sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím. Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.

Chránené dielne sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.

O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím. Úrad prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úrad zruší, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, neplní podmienky podľa tohto zákona. Na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, úrad zruší, zmení alebo pozastaví priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, zruší pozastavenie priznaného postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pred uplynutím doby, na ktorú bolo pozastavené, alebo vydá duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska vydá úrad pri jeho strate, odcudzení alebo znehodnotení. Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zaniká dňom, keď bol právnickej osobe alebo fyzickej osobe priznaný štatút integračného podniku.

Príspevky na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska

Úrad práce môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. Za náklady na zriadenie pracovného miesta sa považujú náklady, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie vykonávania pracovnej činnosti občana so zdravotným postihnutím a súvisia so zriadením tohto pracovného miesta.

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

Výška príspevku sa líši v závislosti od kraja a miery evidovanej nezamestnanosti v danom okrese.

• v bratislavskom kraji najviac 4-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods.
• v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou, ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 4,8-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods.
• v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou, ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 5,2-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods.
• 2,5-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného občana so zdravotným postihnutím vykonávajúceho prácu v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času, t.j.
• 5-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, vykonávajúceho prácu v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času, t.j.

Pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok, sa môžu obsadzovať len uchádzačmi o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím. Inými občanmi so zdravotným postihnutím sa môžu tieto pracovné miesta obsadiť, ak sú dočasne voľné, iba s predchádzajúcim súhlasom úradu, a to na obdobie nepresahujúce deväť kalendárnych mesiacov. Zamestnávateľ, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný zachovať zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku najmenej dva roky.

Štatistiky chránených dielní a pracovísk

V SR bolo ku dňu 31.12.2015 zapísaných 7 245, ku dňu 31.12.2016 zapísaných 6 033, ku dňu 31.12.2017 zapísaných 6 231, ku dňu 30.06.2018 zapísaných 6 297 chránených dielní a chránených pracovísk.

Krajský úrad vydá rozhodnutie o udelení štatútu chránenej alebo pracovnej činnosti. Toto rozhodnutie sa vydáva na obdobie troch rokov. Zároveň rozhoduje o strate udeleného postavenia chráneného pracoviska alebo o zriadení odbornej činnosti v prípade nesplnenia podmienok a povinností uvedených v čl. 28 a 33 ods. 1) informovať o akejkoľvek zmene týkajúcej sa plnenia podmienok a plnenia povinností uvedených v čl. 28 a 33 ods.

Chránené dielne vs. Sociálne podniky

Sú novším a širším pojmom, ktorý upravuje legislatíva z roku 2018. a zraniteľných osôb (vrátane zdravotne znevýhodnených občanov). dielňa a sociálny podnik sa vo svojej podstate líšia v právnej úprave, ktorá sa na ne vzťahuje. upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. sú upravené zákonom č. 112/2018 Z. z. a sociálnych podnikoch. osôb. občanov so zdravotným postihnutím. smerovať k ich integrácii na otvorený trh práce. zdravotne znevýhodnené osoby. skupiny osôb. a reinvestovania zisku. pozitívneho sociálneho vplyvu. znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. a chráneného pracoviska takáto povinnosť nevyplýva. a sociálnych podnikov. Zákon č. 5/2004 Z. z. Zákon č. 112/2018 Z. z. sociálnej ekonomiky a registrovaných sociálnych podnikov. chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. prostredníctvom výhod v dvoch hlavných oblastiach. Prvou z nich je oblasť zamestnávania. v prípade chránených dielní. zárobkovú činnosť minimálne 40 %. otvorený trh práce. preukázania je uvedený v § 2 ods. o viac ako 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. podnikoch). osoby. oblasť. Okrem zdravotne postihnutých osôb umožňuje zamestnať aj iné osoby, ktoré sa podľa zákona 112/2018 Z. z.

Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia

Sociálne podniky ako alternatíva k chráneným dielňam

Okrem chránených dielní existujú aj sociálne podniky, ktoré zamestnávajú okrem osôb bez akéhokoľvek znevýhodnenia aj 30% znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Za znevýhodnené sú považované tak osoby so zdravotným postihnutím (telesné a mentálne postihnutie, osoby s kombinovaným postihnutím, s duševnými chorobami), ako aj osoby znevýhodnené sociálne (napr. prijímatelia sociálnych služieb, osoby v nepriaznivej sociálnej situácii, dieťa alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ďalšie).

V zásade platí, že pokiaľ máte integračný registrovaný sociálny podnik, resp. ním chcete byť, tak musíte mať v pracovnom pomere aspoň na polovičný úväzok minimálne 30% zraniteľných alebo znevýhodnených osôb, resp. pracovníkov z celkového počtu Vašich zamestnancov.

tags: #mentálne #postihnutie #chránená #dielňa #legislatíva