Mentálne postihnutie v predškolskom veku: príznaky a prejavy

Mentálne postihnutie v predškolskom veku predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje včasnú diagnostiku a intervenciu. Správne rozpoznanie príznakov a prejavov môže výrazne ovplyvniť ďalší vývoj dieťaťa a jeho integráciu do spoločnosti.

Telesné postihnutie: Úvod do problematiky

Telesné postihnutie je disciplína špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá edukáciou jedincov s chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ako aj jedincov so zmenami v zdravotnom stave. Zameriava sa na ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov, s prihliadnutím na špecifické osobitosti ich postihnutia. Telesne postihnutý jedinec sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré spôsobujú poruchu jeho hybnosti. Patria sem aj odchýlky od normálneho tvaru tela a končatín, teda deformity, abnormality a anomálie.

Telesné postihnutie môže byť vrodené (na základe porúch vývinu zárodku počas prvých týždňov tehotenstva) alebo získané (v dôsledku úrazu, zápalových a degeneratívnych ochorení mozgu, miechy a pod.).

Druhy telesného postihnutia

Telesné postihnutia možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

• Vrodené a získané: Vrodené postihnutia vznikajú počas prenatálneho vývoja, zatiaľ čo získané postihnutia sú dôsledkom vonkajších faktorov po narodení.
• S mozgovým poškodením a bez mozgového poškodenia: Táto klasifikácia rozlišuje, či je postihnutie spojené s poškodením centrálneho nervového systému.

Vrodené telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia

Detská mozgová obrna (DMO): Je najčastejšou príčinou telesného postihnutia a zapríčiňuje poruchu hybnosti. Perinatálne (pôrodné) činitele, ako napríklad nedostatok kyslíka, môžu viesť k DMO.

Prečítajte si tiež: Predškoláci s mentálnym postihnutím

Vrodené poruchy vývinu

Dysmélie: Sú poruchy vo vývine končatín, ktoré vznikajú medzi 20. až 46. dňom tehotenstva pôsobením vonkajších (exogénnych) činiteľov, ako je žiarenie, lieky, nedostatok kyslíka a pod.

Druhy dysmélií:

• Amélia: Chýba celá končatina.
• Fokomélia: Tulenia ruka - chýba rameno i predlaktie.

Rázštep chrbtice: Pri tomto postihnutí ide o porušenie uzáveru embryonálnej neurálnej trubice (na určitom mieste chýba stavec a medzistavcová platnička). Dochádza k narušeniu obalu miechového nervu a kože. Porucha vzniká v prvých štyroch až šiestich týždňoch tehotenstva. Postihnuté dieťa neudrží moč, stolicu, koža je necitlivá a náchylná k preležaninám. Príčina vzniku - dedičnosť, exogénne (vonkajšie) činitele - lieky, hormonálne poruchy, nedostatok vitamínov (napr.

Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia

Telesné postihnutie môže vzniknúť aj v dôsledku amputácie končatiny. Amputácie sú oddelenie časti, či celej končatiny od tela.

Príčiny amputácií:

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

• Úrazy (dopravné, pracovné, v domácnosti)
• Zhubné nádory končatín
• Chorobné zmeny končatín z cievnych alebo metabolických príčin

Anatomické straty sa nahrádzajú protézami.

Svalové ochorenia: Napr. progresívna svalová dystrofia (degeneratívny rozpad svalstva, príčinou je chromozómová porucha).

Perthesova choroba: Choroba má neznámy pôvod. Vzniká v kojeneckom veku, inokedy alebo sa objavuje okolo piateho roku alebo i neskôr. Zápalový proces poškodzuje hlavicu stehennej kosti, ktorá stráca pevnosť a pod tlakom sa deformuje. Pohyby sú spočiatku ľahko obmedzené, dieťa sa sťažuje na bolesť v bedrách, začína krívať, často odpočíva, neskôr odmieta chodiť. Liečba vyžaduje úplný pokoj na lôžku.

Získané telesné postihnutia s mozgovým poškodením

Telesné postihnutie vzniká i v dôsledku poškodenia CNS v priebehu života.

• Úrazy miechy - sprevádza znížená mobilita (schopnosť hýbať sa) až imobilita (neschopnosť pohybu). Ďalšie dôsledky úrazov miechy: parézy - čiastočné ochrnutia, plégie - úplné ochrnutia, problémy s ovládaním zvieračov, problémy s dýchaním, problémy až neschopnosť hrýzť a prehĺtať.
• Úrazy mozgu - otras mozgu, pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgu.

Osobitosti edukácie telesne postihnutých

Špecifické postavenie u detí s DMO má pohybová výchova, ktorá vychádza z kinezioterapie (z gr. kinézis - pohyb).

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

Pohybová výchova je zameraná na:

• Rozvoj jemnej motoriky (rúk, prstov, manipulačná schopnosť)
• Rozvoj hrubej motoriky (sedenie, lezenie, otáčanie, státie, chôdza)
• Koordináciu pohybových návykov

Zásady pohybovej výchovy:

• Zásada vývinu: Rešpektovať prirodzený rozvoj hybnosti (napr. nenútime dieťa stáť a chodiť, ak ešte nevie sedieť, nenútiť ho do rôznych činností rukami kým nevie podávať, chytať predmety všetkými prstami atď.)
• Zásada reflexnosti: Pri nácviku pohybových zručností treba upraviť polohu dieťaťa tak, aby bolo pri všetkých úkonoch uvoľnené. Ak má dieťa ťažkosti pri nácviku pohybu v stojacej polohe, treba ho cvičiť v sedacej polohe a ležmo.
• Zásada rytmizácie: Rytmus má priaznivý vplyv pri nácviku pohybových aj rečových zručností. Je vhodné rytmizovať pohyby aj reč pomocou riekaniek, spevu, hudby a pod. Odporúča sa podávať tenisové loptičky, tlieskať, rytmicky kráčať podľa riekaniek, pesničiek.
• Rozvoj poznávacích procesov - pociťovanie, vnímania
• Rozvoj psychických procesov - pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie, reč
• Rozvoj sebaobslužných návykov a manipulačných schopností

Sebaobsluha zahŕňa:

• Sebaobsluha pri stolovaní (jedenie, pitie)
• Sebaobsluha pri obliekaní
• Hygienické návyky (napr. umývanie, utieranie rúk, tváre)
• Manipulačné schopnosti - uchopiť, položiť predmet, ukladať predmet, presýpať, vysýpať drobný materiál, prelievať tekutinu

Výchova rozvíjania hudobných schopností - Hv má:

• Zdravotný význam: Pomáha uvoľňovať svalové napätie, aktivizuje dieťa k pohybu
• Výchovný význam: Umožňuje rozvíjať hudobnosť dieťaťa, sluchové vnemy, pozornosť

Rozvoj výtvarných schopností - Vv rozvíja spontánnu tvorivosť, vyvoláva radosť z výtvarného prejavu. Súbežným cieľom je rozvoj vnímania, myslenia a motoriky ruky. Uplatňuje sa čmáranie, maľovanie, modelovanie.

Výchova k citovej a sociálnej adaptácii dieťaťa:

• Posilňovať pocit istoty
• Rozvíjať vzťah k deťom, ku kolektívu
• Pestovať lásku a sympatiu k človeku

Výchova k akceptovaniu telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie - akceptovanie postihnutia vedie postihnutého k praktickému využitiu všetkých zostávajúcich životných možností a obmedzení. V rodinách s postihnutým dieťaťom sa veľmi často uplatňuje nadmerne ochranný štýl výchovy. Dieťa z takejto rodiny je nesamostatné, ťažko prispôsobivé a pasívne. Najvhodnejšie je ak rodičia dokážu akceptovať jeho postihnutie, majú k nemu láskyplný a primerane vyžadujúci prístup.

Telesný a psychický vývin dieťaťa v mladšom školskom veku (6 - 10 rokov)

Telesný vývin je poznamenaný prvým obdobím „vytiahnutosti“. Hlava je v pomere k telu malá, končatiny rastú rýchlejšie, osifikácia prstov a rúk sa ukončuje okolo 6. roku, zakrivenie chrbtice ešte nie je ustálené - pozor na deformácie pri nesprávnej záťaži, dieťa rastie do výšky, priberá na váhe, zdokonaľujú sa vnútorné orgány, zväčšuje sa kapacita pľúc a srdca, dýchanie je ešte stále povrchné (plytšie), mozgové funkcie sa zdokonaľujú - je tu nebezpečie preťaženia a únavy - preto dieťa by malo denne spať 10 hodín. Dieťa sa vyznačuje veľkou pohyblivosťou a preto je potrebné poskytnúť mu čas a priestor na primeraný pohyb.

Psychický vývin nadobúda vplyvom školy novú kvalitu. Patrí sem:

• Vnímanie a pociťovanie, ako aj zrenie zmyslových orgánov. Vnímanie je základom poznávania a bezprostrednej skúsenosti. Závisí od množstva, kvality a primeranosti podnetov, ktoré dieťa vníma. Vplyvom učenia sa vnímanie, pozornosť a sústredenosť stávajú zámernými. Dieťa sa učí vnímať výberovo. Robí chyby pri: určovaní veľkosti predmetov, vzdialenosti, určovaní času, storočí …… Vnímanie sa zdokonaľuje až okolo 9. roku.
• Pozornosť - zlepšuje sa stálosť a hĺbka sústredenia. Na začiatku školskej dochádzky má ešte problémy s udržaním a sústredením pozornosti - dá sa ľahko vyrušiť vonkajšími podnetmi (prevláda neúmyselná pozornosť), avšak vekom narastá aj rozsah pozornosti.
• Predstavy a fantázia - týkajú sa konkrétnych predmetov, vecí a dejov zo života a sú také živé, že sa vyrovnajú skutočným vnemom. Túto živosť predstáv voláme eidetická predstava. Fantázia detí je živá, nespútaná, pretrvávajú konfabulácie, ktoré sa okolo 10. - 11.roku strácajú. Fantázia sa má podporovať prostredníctvom čítania, kreslenia, konštruktívnych hier, hudby výtvarného umenia atď.
• Pamäť - sa zdokonaľuje vplyvom učenia, skúšania. Na začiatku prevláda krátkodobá, neúmyselná, mechanická pamäť. Postupne sa zlepšuje slovno-logická pamäť, ako aj úmyselná a dlhodobá pamäť. Deti v tomto veku sa rady učia naspamäť, dokážu napr. doslovne zreprodukovať rozprávku.
• Myslenie - je slovno-logické a konkrétne, vhodné na vývin abstraktného myslenia. Dieťa si spresňuje vzťahy medzi javmi, príčinami a následkami. Chápe vzťahy „keď - tak potom“, napr. keď stlačím gombík, zapne sa televízor. Dieťa ku koncu obdobia vie skloňovať, časovať, tvorí súvetia, osvojuje si písanú a spisovnú reč.
• Nonkognitívne oblasti osobnosti - sa výrazne obohacujú, do života dieťaťa vstupujú viac učitelia, spolužiaci a dieťa sa začína viac uvedomovať seba. Je to obdobie, v ktorom prevažuje radosť, aktivita, spontánnosť, učenie aj hra.
• City a emócie - sú bezprostredné, intenzívne a často impulzívne. Dieťa ešte nemá celkom pod kontrolou svoje citové reakcie - strach a úzkosť väčšinou súvisia so školou, známkami a reakciou rodičov na školské výkony.
• Motivačný systém - je zameraný na bezprostredné záujmy a uspokojovanie konkrétnych, väčšinou krátkodobých potrieb. Prevláda záujem o šport, počítače, hry, komunikáciu s kamarátmi - navštevujú záujmové krúžky, športové zariadenia a pod. Učitelia a rodičia by mali dieťa nenásilne motivovať k učeniu a viesť ich tomu, aby si vážili hodnotu vzdelania.
• Socializácia - t.j. začleňovanie do spoločnosti prebieha intenzívne. Dieťa si v triede buduje svoju sociálnu pozíciu, učí sa komunikovať so spolužiakmi, učiteľom. utvárať priateľstvá. Je dôležité, aby dieťa nebolo vyčlenené, t.j. izolované od kolektívu, pretože odmietanie pôsobí na dieťa veľmi negatívne.
• Autoregulácia a hodnotový systém - u detí v MŠV nadobúdajú nové rozmery oproti predchádzajúcemu obdobiu. Dieťa sa učí samostatnosti, zodpovednosti, sebahodnote, učí sa prekonávať prekážky, postupne si uvedomuje svoju činnosť a chyby, ktoré robí. Je dôležité dodržiavať určitý režim dňa, pravidlá a normy správania, čo je základom formovania morálnych citov.

Celkovo sa osobnosť dieťaťa MŠV veku výrazne mení a to najmä vplyvom školy a učenia. Porovnáva sa s druhými a nadobúda obraz o sebe. primerané dieťa sa podceňuje dieťa sa preceňuje

Poruchy správania

Zaraďujeme do dvoch skupín: 1. závažnejšie a 2. menej závažné, ktoré sa zvládať výchovnými opatreniami. Do druhej skupiny zaraďujeme:

• Nedisciplínovanosť - nedodržiavanie pravidiel správania,
• Záškoláctvo - vyhýbanie sa škole a školským
• Hostilitu - útočnosť, nepriateľský postoj voči spolužiakom a ľuďom vôbec.

Poruchy a problémy v správaní sa môžu vyskytnúť:

• V škole - vyrušovanie, šikana, drzé správ.
• Doma - hádky s rodičmi, súrodencami, krádeže, neposlušnosť, porušovanie noriem správ.
• Na verejnosti - drzé správanie na verejnosti, fajčenie, drogy, ničenie vecí a pod.

Dôležitosť citového rozvoja (najmä vyššie city) motivácie a sebahodnotenia dieťaťa pre jeho vývin

City alebo emócie vyjadrujú prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta k sebe samému a k iným ľuďom.

Základné druhy citov:

• Nižšie city - (telesné, primárne) sú tie, ktorími prežívame stav nášho organizmu a to nielen vnútornú rovnováhu ale aj jej narušenie (príjemnosť-nepríjemnosť, spokojnosť-nespokojnosť, napätie-uvoľnenie)

• Vyššie city - sú tie, ktoré vznikajú v priebehu socializácie človeka a zúčastňujú sa na utváraní jeho spoločného vedomia. Sú typické iba pre človeka. Medzi ne patria:

  • Intelektuálne city - človek ich prežíva pri poznávacej činnosti (získanie informácií, túžba po poznaní, cit zvedavosti)
  • Estetické city - vznikajú pri uspokojovaní alebo pri neuspokojovaní estetických potrieb (krása, škaredé, komické)
  • Etické city - vznikajú v spojitosti z realizovaním spoločenských potrieb a záujmov, kt. sú obsiahnuté v morálnych zásadách, pravidlách, zákonoch. Prežívame ich pri kontakte s inými ľuďmi (cit ne/spravodlivosti, viny, krivdy…)
  • Sociálne city - súvisia so vzťahom človeka k človeku.

Motivácia je proces, ktorý vyvoláva, udržiava, zameriava psychickú energiu človeka. Motivačný systém tvoria: pudy, inštinkty ako biofyziologické prejavy motivácie, potreby, záujmy, ašpirácie, ciele, hodnoty, životná filozofia

Druhy motivácie:

• Vonkajšia, z okolia - od rodičov, učiteľov
• Vnútorná, vnútorný záujem učiť sa
• Zvnútornená (interiorizovaná) je to motivácia, ktorá bola najprv vonkajšia, ale vplyvom argumentov, vlastnej skúsenosti si ju žiak zvútornil, takže sa stala súčasťou jeho vnútornej motivácie.

Sebapoznanie úzko súvisí so sebahodnotením. Na základe sebareflexie si tvoríme obraz o svojich hodnotách jednotlivých oblastiach (spev, hudba, šport).

Sebahodnotenie môže byť primerané a neprimerané (sebapodceňovanie, sebapreceňovanie)

Potreba poznania a ovládania zásad prvej pomoci v práci učiteľky MŠ a vychovávateľky ŠKD

Je veľmi potrebné poznať a aj ovládať zásady prvej pomoci. Pri práci ako učiteľky MŠ alebo vychovávateľky ŠKD budeme s veľkým kolektívom detí a ak sa niečo stane sme zodpovedné za deti. Preto je potrebné ovládať prvú pomoc aby sme ju vedeli podať čo najlepšie a najrýchlejšie, či už len pri menej vážnych úrazoch alebo aj vážnych úrazoch. Učiteľka alebo vychovávateľka musí reagovať pohotovo. Zásady prvej pomoci je dobré poznať a ovládať nie len pri práci učiteľky v MŠ alebo vychovávateľky ŠKD ale aj v bežnom živote.

Školský vek, záujmy a komunikácia u pubescenta

City sú podmienené hormonálnymi zmenami, ktoré prebiehajú v organizme - sú zvýšene citliví, dráždiví, citovo labilní, s častými zmenami nálad - často bez príčiny, pubescentove reakcie sú impulzívne, prudšie, neprimerané pôsobiacim podnetom. Vyskytuje sa aj citová uzavretosť - aby sa im okolie nevysmievalo, tak nie sú ochotní hovoriť navonok o svojich citoch. Zvlášť sú citliví na svoj vzhľad - dievčatám viac záleží na obliekaní, na tom, ako ich vnímajú iní, najmä chlapci. Vyššie city nadobúdajú nový rozmer a kvalitu. Prežívajú prvé lásky, ale aj prvé sklamania a potreba priateľstva v tomto období je veľmi silná. Nadväzujú vzťahy so seberovnými, ktorí majú podobné záujmy, problémy, názory, či postoje. Zvyšuje sa význam a vplyv vrstovníckych skupín, pubescent sa porovnáva s ostatnými, komunikuje s nimi a vďaka internetu vznikajú virtuálne priateľstvá.

Komunikácia pubescenta je poznačená nedorozumeniami s rodičmi, pretože neznáša poučovanie, zákazy a pod. Rodičia im často vyčítajú nielen správanie, ale aj obliekanie, či hlučné správanie na verejnosti.

Počítač je trpezlivý poslucháč:

• Človek zostáva v anonymite
• Neodvráva, nie je sebecký, neuráža, nevysmieva sa a reaguje tak, že veci sa dajú predvídať

V škole odmieta veľké množstvo nezrozumiteľného učiva, v škole prežíva stresy pri skúšaní, písomkách a hlavný záujem nie je o školu, ale o aktivity vo voľnom čase, ktoré realizuje s kamarátmi. V rodine - aj keď si nerozumie s rodičmi, to neznamená, že nemá citové väzby na svoju rodinu a rodičov.

Záujmy - patria do motivačného systému osobnosti, kde okrem nich patria aj čitateľské, zberateľské záujmy, šport, ale aj záujem o hudbu, tanec, PC, cestovanie. Vôľa slúži na dosiahnutie vytýčeného cieľa. Dôležitá v tomto období je aj sexuálna výchova - výchova k manželstvu a rodičovstvu.

Dospievajúci sa snaží rozvíjať svoju identitu, ktorá by ho odlišovala od ostatných ľudí a potvrdzovala ho ako samostatnú bytosť = proces individualizácie - má 2 fázy:

• Fáza diferenciácie (chce sa odlíšiť, byť sám sebou)
• Fáza experimentovania - skúša, experimentuje, ktorá rola, ktorá skupina je pre neho vhodná a príťažlivá (napr. Fajčenie, alkohol, drogy, ale aj skupiny športovcov atď..)

Záujmy patria do motivačného systému osobnosti. Okrem záujmov sem patria aj inštinkty, pudy, potreby, túžby, ciele a hodnoty, o ktoré sa človek snaží. Záujmy - sa špecializujú a rozširujú na základe interpohlavných a individuálnych rozdielov. Televízia, PC prevláda nad čítaním kníh, chlapci pozerajú viac na sci-fi, hrdinské príbehy a dievčatá skôr na romantické. Čítanie novín a časopisov prevláda nad čítaním kníh. Rozšírený záujem u oboch pohlaví je o hudbu, tanec, PC, cestovanie.

Sexuálna výchova v škole

Sexuálna výchova prispieva k plnohodnotnému sexuálnemu životu v dospelosti. Pre sexuálnu výchovu je dôležitá rodinná výchova (otvorená komunikácia medzi deťmi a rodičmi). Mnohí pubescenti získavajú základné informácie o sexe hlavne od kamarátov a z médií. Prvé sexuálne skúsenosti získavajú obyčajne v partii, na oslavách, často po požití alkoholu, alebo drog.

Mladí ľudia by sa mali dozvedieť o rizikách voľného sexu, o pohlavných chorobách a o následkoch nezodpovedného styku. Získanie informácií o funkcii pohlavných orgánov, o pohlavnom styku, o chorobách, o nebezpeční promiskuity (striedanie partnerov), o otázkach prostitúcie.

Formovanie postoja k sexuálnemu správaniu, emociálna a pudová účasť na sexuálnom správaní a možnosti ovládania sexuálneho pudu a jeho kontroly. Analýza a nácvik správania: súvisia s partnerstvom, manželstvom a rodinou, nadväzovanie vzťahov s druhým pohlavím. Sexuálna výchova v spojení s výchovou k rodičovstvu by mala tvoriť podstatnú súčasť obsahu vzdelávania a výchovy v škole.

Zmeny v telesnom a psychickom vývine v období puberty

Dospievanie (puberta) 10-15 r. Stredný školský vek - je to obdobie puberty, či obdobie dospievania. Obdobie začína predpubertou okolo 10. roku dieťaťa - trvá 1-2 roky, potom začína puberta a trvá cca do 15. roku života dieťaťa. V tomto období nastávajú výrazné zmeny, ktoré sa uskutočňujú postupne. V predpuberte okolo 10. roku sa v telesnej oblasti začínajú objavovať znaky, ktoré odlišujú obidve pohlavia. Telo rastie do výšky, predlžujú sa končatiny, trup zostáva relatívne nezmenený, čím vznikajú disproporcie - hlava, trup a končatiny - pohyby sú nekoordinované, nesúmerné, sú ,,samá ruka, samá noha“. Zvyšuje sa kapacita pľúc a srdca, svoju činnosť začínajú pohlavné žľazy. Diferencujú sa pohlavné znaky, ktoré odlišujú ženské a mužské pohlavie. Objavujú sa druhotné pohlavné znaky: U dievčat sa začína menštruácia, zaobľovanie bokov, rastú prsia, typicky ženské ochlpenie. U chlapcov - polúcia (nočný výron semena) , mutácia, typicky mužské ochlpenie, širšie ramená, užšie boky.

Typickým znakom puberty je celková zmena organizmu a urýchlenie duševného života pubescenta. Stretávame sa s dvomi pojmami:

• Dospievanie - týka sa skôr psychických procesov osobnosti, ktoré sú typické pre toto obdobie.
• Dozrievanie - ktoré sa používa skôr v súvislosti s telesnými orgánmi.

Telesný vývin je rýchlejší ako psychický, ktorý za ním zaostáva a vyrovnajú sa okolo 20. roku života. Psychický vývin pubescenta je poznačený rozvojom:

• Vnímania - ktoré je postupne diferencovanejšie, čo umožňuje rozlišovať drobné detaily.
• Pamäť - sa mení kvalitatívne, začína prevládať logická pamäť, pubescent odmieta bifľovanie, chce sa učiť s porozumením.
• Myslenie - začína prevládať logické myslenie nad mechanickým a konkrétnym.
• Pozornosť - dočasne je narušená schopnosť koncentrovať pozornosť, vplyvom začínajúcich zmien v organizme.
• Vôľa - prechodne je narušená druhá fáza vôľového konania (rozhodovania).

V puberte začína druhé obdobie vzdoru, ako prejav snahy o samostatnosť a nezávislosť. Vzdor sa prejavuje najmä vo vzťahu k dospelým, najmä ak ich dospelí berú ako deti a nie seberovných.

Klasifikácia a príčiny porúch správania

Problémy spojené s prispôsobovaním sa bežnému sociálnemu prostrediu, rešpektovaním autorít a všeobecne prijímaných pravidiel spoločenského spolužitia, môžu byť súhrnne zhrnuté pod pojem - poruchy správania. Poruchy správania sú charakteristické takými prejavmi jedinca, ktoré sa vymykajú priemernému správaniu danej vekovej a sociokultúrnej skupine. Charakterizujú sa ako odchýlky v oblasti socializácie, keď jedinec nie je schopný rešpektovať normy správania na úrovni, ktorá zodpovedá jeho veku, prípadne rozumovým schopnostiam. Poruchy správania môžu mať veľmi širokú škálu prejavov - u detí a dospievajúcich sa najčastejšie uvádzajú: zlozvyky, klamstvá, krádeže, záškoláctvo, úteky, túlanie, agresivita a šikanovanie, patologické závislosti (drogové závislosti v rátane alkoholizmu a nikotinizmu, gamblérstvo, závislosti na kultoch alebo sektách a pod), sexuálne deviácie, sebavražedné (suicidné) konanie atď.

tags: #mentalne #postihnutie #predskolsky #vek #priznaky #a