
Rozvod alebo rozchod rodičov je pre dieťa vždy náročná situácia. Často sa stáva, že v čase pred rozvodom a počas neho manželia spolu nevychádzajú veľmi dobre a zabúdajú na záujem dieťaťa. Deti sa tak stávajú nástrojom v ich sporoch, napríklad posielaním dieťaťa proti druhému rodičovi alebo obmedzovaním stretávania sa s ním. V takýchto vyhrotených situáciách, keď je ohrozený záujem dieťaťa, prichádza do úvahy predbežná starostlivosť o dieťa.
Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je zvyčajne len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.
Zákon č. 161/2015 Z. z. CMP pozná špeciálny inštitút - neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367.
Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP predstavuje faktické opatrenie smerujúce k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak dieťaťu nie je poskytovaná riadna starostlivosť a sú dané odôvodnené potreby, aby starostlivosť o maloleté dieťa prevzala iná osoba, ktorá je spôsobilá riadnu starostlivosť dieťaťu poskytnúť.
Príklad: Ak matka poskytuje maloletému dieťaťu starostlivosť, ktorá sa s ním odsťahovala zo spoločnej domácnosti, znamená to, že maloletému je poskytovaná starostlivosť zo strany oprávnenej a povinnej osoby. Dočasné zverenie maloletej do jej starostlivosti by sa tak minulo svojmu účinku, pretože by len konštatovalo už existujúci právny stav.
Prečítajte si tiež: Súlad finančnej správy s predpismi
Súd tiež prihliada na to, či sú inak porušované práva maloletého dieťaťa. Nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi samy osebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ nedochádza v uvedenom prostredí k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloletú, jej priaznivého fyzického a duševného vývinu. Ak má maloletá v domácnosti matky vytvorené primerané podmienky nevyhnutné pre poskytovanie starostlivosti do rozhodnutia súdu vo veci samej, súd nemusí nariadiť neodkladné opatrenie.
Rodič pred rozvodom, ktorý nemá dieťa pri sebe, zväčša pracujúci otec, ktorému manželka odopiera styk s dieťaťom, má možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým. CMP však nepozná takýto špeciálny druh neodkladného opatrenia a preto sa subsidiárne postupuje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Podľa § 324 ods. 1 CSP: „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“ Podľa 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“ Podľa 325 ods. 2 písm. d CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“ Podľa § 329 ods. 1 CSP: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“
Uvedené neodkladné opatrenie slúži ako dočasná úprava styku s maloletým do rozhodnutia vo veci samej, teda napr. rozsudku o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Neodkladné opatrenie nepredjudikováva rozhodnutie súdu vo veci samej a preto úprava styku s maloletým pred vydaním rozsudku je v zásade iná ako úprava práv a povinností na čas po rozvode, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva.
Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je ešte oboznámený so skutkovým stavom veci a preto vychádza z tvrdení navrhovateľa. Je preto potrebné všetky tvrdenia podložiť dôkazmi a najmä riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku, teda že osoba, ktorá sa ma s maloletými stýkať má s nimi vytvorený vzťah, pozná ich denný režim, zdravotný stav, návyky, záujmy a pod. Súd hľadí aj na stav maloletého. Je v jeho záujme, aby maloletý nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia od rodiča v starostlivosti ktorého sa nachádza. Napríklad, ak dieťa nemá vybudovaný vzťah s druhým rodičom a nestretlo sa s ním niekoľko mesiacov mohlo by to u maloletého vyvolať psychickú traumu. Na druhej strane je v záujme maloletého mať kontakt s oboma rodičmi, aby neprišlo k úpadku vzťahu s jedným z nich.
V zásade styk otca s maloletým dieťaťom, ktoré je t. č. vo faktickej osobnej starostlivosti matky, by bol ohrozený alebo porušený za predpokladu, ak matka otcovi odopiera styk s dieťaťom.
Prečítajte si tiež: Všetko o predbežnej vykonateľnosti v CSP
Náležitosti neodkladného opatrenia upravuje § 326 ods. „Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia,vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné navydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnostinároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj opotrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, žesúd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by takmal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potrebydočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (čineodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).“
V niektorých prípadoch, keď sú rodičia schopní komunikovať a dohodnúť sa, je možné zvoliť aj iné riešenia ako neodkladné opatrenie.
Ak sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa s otcom dieťaťa dohodnete len ústne na výživnom a starostlivosti o maloletého, vrátane styku otca s maloletým, nie je to postačujúce. Je potrebné spísať písomnú dohodu o výživnom a o styku s maloletým, a túto dať na schválenie na súd. Ide o to, že ak by ste dohodu nedali na schválenie na súd, bola by dohoda nevykonateľná a v prípade neplatenia výživného by ste nemohli podať návrh na vykonanie exekúcie a následne podať žiadsoť a prísl.
Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, na schválenie tejto formy starostlivosti sa vyžaduje súhlas obidvoch rodičov. Hlavná výhoda tejto formy starostlivosti je zároveň aj jej hlavnou nevýhodou. Obidvaja rodičia majú na dieťa „rovnaký nárok“, avšak nie sú určené žiadne konkrétne časové úseky, kedy by malo byť dieťa s jedným z rodičov (ako je tomu napríklad pri výkone striedavej starostlivosti, kedy je maloleté dieťa spravidla striedavo týždenne u jedného a následne u druhého rodiča; prípadne pri výlučnej osobnej starostlivosti jedným z rodičov je dieťa u tohto rodiča a spravidla sa určuje aj styk maloletého dieťaťa s druhým rodičom). Skutočný výkon starostlivosti o dieťa je teda na dohode rodičov. Asi najlepšie si uvedenú situáciu možno predstaviť pri rozvádzajúcich sa manželov, ktorí však plánujú na určitý čas po rozvode ešte zdieľať spoločnú domácnosť, resp.
Prečítajte si tiež: Kúpna zmluva na nehnuteľnosť – podrobnosti