Metódy výchovy a vzdelávania žiakov s telesným postihnutím

Úvod

Vzdelávanie detí s telesným postihnutím si vyžaduje špecifický prístup a adekvátne didaktické pomôcky, ktoré zohľadňujú ich individuálne potreby. Cieľom je umožniť im plnohodnotné zapojenie do vzdelávacieho procesu, rozvíjať ich potenciál a podporovať samostatnosť v bežnom živote. Tento článok sa zameriava na prehľad didaktických pomôcok pre telesne postihnutých žiakov, ich význam a využitie v kontexte inkluzívneho vzdelávania.

Špeciálna pedagogika: Všeobecný rámec

Špeciálna pedagogika (ŠP) sa radí k pedagogickým disciplínam a zaoberá sa špeciálnou edukáciou a rozvoju znevýhodnených jedincov, ktorí majú oproti väčšinovej populácii špeciálne edukačné potreby výchovy a vzdelávania a ktorí pre svoj rozvoj potrebujú špeciálny prístup a starostlivosť. ŠP definujeme ako vedný odbor, ktorý študuje zákonitosti výchovy a vzdelávania jedincov, ktorí sú znevýhodnení voči väčšinovej populácii v oblasti mentálnej, senzorickej, somatickej, komunikačných schopností, psychosociálnej, porúch učenia a nadpriemerného nadania.

Predmet ŠP skúma podstatu a zákonitosti výchovy a vzdelávania znevýhodnených ľudí z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód edukácie a reedukácie, profylaxie. ŠP je zložitý heterogénny systém, ktorý plní množstvo úloh a preto ho členíme na dve veľké skupiny:

a) všeobecná ŠP - zaoberá sa platnými zákonitosťami a pravidlami pre celú časť znevýhodnenej populácie a jej edukácieb) špeciálna ŠP - zaoberá sa edukáciou z aspektu jednotlivých znevýhodnení a ich špecifických potrieb.

Súčasné trendy v ŠP spočívajú v humanizácii a integrácii. Základom humanistického postoja je zachovanie prirodzeného princípu dôstojnosti každého človeka, teda aj znevýhodneného. Integrácia znamená možnosť jeho adekvátnej sebarealizácie v societe. Jeden z ukazovateľov vyspelosti spoločnosti je práve aj integrácia znevýhodnených ľudí, či už úplná alebo čiastočná.

Prečítajte si tiež: Rehabilitácia po alkoholizme

S týmto súvisí aj vytváranie podmienok ekonomických, materiálnych, sociálnych, edukačných aby sa integrácia mohla vôbec realizovať. Nezanedbateľná je aj väčšia ponuka počtu variability sociálnych a poradenských služieb. Dôležitá je aj opora v legislatíve. Ďalším trendom je, že sa ŠP neobmedzuje výlučne len na problematiku špeciálnej edukácie, ale zaoberá sa konkrétnym jedincom počas jeho celého života. Má reparabilný charakter.

Kľúčové pojmy v špeciálnej pedagogike

• Hendikep - relatívne trvalý nepriaznivý stav alebo situácia pre daného jedinca, vyplývajúca z jeho poruchy alebo defektu, ktorý obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, sťažuje jeho uplatnenie v porovnaní s väčšinovou populáciou a sťažuje dosahovanie bežných spoločenských cieľov.
• Defekt - je väčšia odchýlka od normy ako porucha a synonymum defektu je postihnutie. Znamená nedostatok integrity a fungovania organizmu alebo jeho časti. Má ireparabilný charakter.
• Znevýhodnenie - je totožné s pojmom hendikep. Znevýhodnený jedinec je hendikepovaný v dôsledku poruchy alebo defektu.
• Norma - stav, vlastnosť, proces, ktorý sa neodkláňa z priemeru bežných, zaužívaných alebo predpísaných pravidiel. Normalita potom znamená stav, skutočnosť, ktorý zodpovedá obvyklosti, úzusom, predpisom, pravidlám, pravidelnosti, očakávaniam. Týka sa psychologickej, somatickej a sociálnej dimenzie človeka.
• Anomália - relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v psychickej a somatickej oblasti. Používa sa predovšetkým sexuológii.
• Deformita - zvyčajne sa označujú somatické odchýlky od normy.
• Kompenzácia - vyrovnávanie, nahradenie chýbajúceho alebo zníženého výkonu orgánov, funkcie úpravou prípadne aktivizáciou funkcie iných orgánov, funkcií.
• Korekcia - aktivity, ktoré sú zamerané na nápravu, úpravu chybnej funkcie, orgánu alebo správania sa.
• Resocializácia - činnosť, pomocou ktorej sa znevýhodnený jedinec zapája do rodinného, sociálneho a pracovného prostredia.
• Rehabilitácia - činnosť na opätovné dosiahnutie spôsobilosti a socializáciu znevýhodneného jedinca.
• Edukácia - výchovné, vyučovacie a vzdelávacie aktivity, pomocou ktorých sa znevýhodnený jedinec stáva relatívne vychovaným a vzdelaným.
• Reedukácia - špeciálnopedagogické aktivity, ktoré sú zamerané na rozvíjanie a úpravu nevyvinutých, chybných, porušených funkcií.

Klasifikácia znevýhodnení v ŠP

Pre špeciálnu pedagogiku je účelné a nutné znevýhodnenia určitým spôsobom triediť a klasifikovať. Môžu slúžiť pre chápanie hendikepu ako dimenzie z hľadiska sebarealizácie v súvislosti s integračnými tendenciami.

• vrodené a získané
• senzorické poruchy - dôsledok ochorenia, úrazov, vrodené a získané
• mentálne poruchy - dôsledok vrodených defektov - mentálna retardácia, dôsledok defektov získaných počas života - demencia

Stupne mentálnej retardácie:

• ľahká mentálna retardácia 70-50 IQ
• stredná mentálna retardácia 49-35 IQ
• ťažká mentálna retardácia 34-20 IQ
• hlboká mentálna retardácia 19-0 IQ

Niektoré formy mentálnej retardácie:

• Downov syndrom - porucha 21. páru chromozómov
• Hydrocefalus - nadmerná produkcia likvoru v mozgových komorách
• Fenylketonúria - porucha metabolizmu bielkovín
• Kreténizmus - nedostatočná činnosť štítnej žľazy
• poruchy správania - rôzne závažné odchýlky v správaní, ktoré sú pre spoločnosť nežiadúce, nechcené až neprijateľné - zásadnou otázkou je ich spoločenská závažnosť.

Podľa stupňa hendikepu

• poruchy ľahkého stupňa - minimálna odlišnosť od normy - plná integrácia do školy i do spoločnosti
• poruchy stredného stupňa - značná odlišnosť od normy - vyžaduje špeciálny prístup
• poruchy ťažkého stupňa - veľká odlišnosť od normy - jedinci sú odkázaní na celodennú starostlivosť a vo väčšine prípadov v špeciálnych zariadeniach

Podľa doby vzniku hendikepu

• poruchy prenatálne
  • genetické dispozície
  • vplyv teratogénnych faktorov
    • chemické faktory - lieky, nelegálne drogy, alkohol, nikotín, otravy
    • fyzikálne faktory - žiarenie
    • biologické faktory - infekčné ochorenia
  • psychické faktory
    • nadmerný stres
    • týranie
• poruchy perinatálne
  • dôsledky komplikovaného pôrodu
  • dôsledky nešetrného pôrodu
  • dôsledky protrahovaného pôrodu
• poruchy postnatálne
  • pôsobenie chemických látok a jedov
  • vplyv biologických faktorov
    • infekčné ochorenia
    • vírusové ochorenia
    • úrazy
  • vplyv sociálnych faktorov
    • nevhodné výchovné podmienky
    • nízka sociálna úroveň
    • záťažové situácie

Poruchy a hendikepy môžu vznikať počas celého života, miera rizika je však odlišná. Závisí od veku, pohlavia, regiónu. Počas vývinu môžu na jedinca pôsobiť rôzne patogénne faktory, ktoré spôsobujú rôzne typy vývinových chýb.

ŠP rozlišuje:

• Ustrnutý vývin - orgán alebo jeho funkcia sa nevyvíja = vrodená slepota, hluchota, nevyvinutá končatina.
• Obmedzený vývin - orgán alebo jeho funkcia sa od začiatku života vyvíja obmedzene a nikdy nedosiahne stupeň normy = vrodená nedoslýchavosť, niektoré formy mentálnej retardácie, vrodené malformácie, porucha citových vzťahov.
• Oneskorený vývin - sa zo začiatku podobá obmedzenému vývinu, avšak včasnou intervenciou je možné vývin zvrátiť a priblížiť sa alebo aj dosiahnuť normu = oneskorený vývin reči, oneskorený vývin motoriky, oneskorený vývin chôdze.
• Prerušený vývin - vývin orgánu alebo jeho funkcie sa rôznymi vplyvmi spomalí, prípadne úplne preruší. Tento stav môže mať stagnujúci charakter, ale aj dynamický a to postupne zlepšujúci avšak i postupne zhoršujúci = detské demencie, LMD, ochrnutia.
• Pochybný vývin - orgán a jeho funkcia sa síce vyvíjajú, ale nežiaducim smerom.

Inkluzívne vzdelávanie a jeho význam

Inkluzívne vzdelávanie vychádza z presvedčenia, že dôvodom zdravotného postihnutia sú bariéry vytvorené spoločnosťou, či už ekonomické, architektonické alebo psychické. Vzdelávacie inštitúcie by mali tieto bariéry minimalizovať a umožniť žiakom so zdravotným postihnutím využívať zdroje spoločnosti. Štúdie ukazujú, že inkluzívne vzdelávanie je potrebné približne pri 1/5 školskej populácie, čo zdôrazňuje potrebu špeciálnych edukačných pomôcok pre jednotlivé dysfunkcie.

Integrácia v ŠP

Cieľom špeciálnej pedagogiky je integrácia znevýhodnených jedincov do väčšinovej spoločnosti, a to adekvátna integrácia. Je totiž dôležité vymedziť hranice integrácie vzhľadom na druh a stupeň hendikepu.

Prečítajte si tiež: Sociálna rehabilitácia

Rozlišujeme:

• Integrácia je úplné zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti. WHO definuje: integrácia je sociálna rehabilitácia, schopnosť jednotlivca podieľať sa na obvyklých sociálnych procesoch. Integrované vzdelávanie je úplné zapojenie do bežného edukačného procesu.
• Adaptácia je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za určitých podmienok, okolností a ohľadov na jeho individuálne možnosti, vlastnosti, schopnosti a potrieb. Adaptácia sa chápe aj ako prispôsobenie sa oboch strán - hendikepovaného jedinca a spoločnosti.
• Utilita je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za predpokladu celoživotnej ochrany a pomoci druhých ľudí. Stretávajú sa s nimi len obmedzene a sporadicky.
• sociálna - výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje v rôznych budovách, ale stretávanie postihnutých a nepostihnutých detí je pomerne pravidelné. Na mimoškolských aktivitách, na ihriskách, v jedálňach.
• funkčná - znevýhodnené deti navštevujú školu prípadne triedu spolu s nepostihnutými deťmi. Majú rovnaké učebné osnovy a výchovné štandardy.

Ľahšie a miernejšie znevýhodnenia, poruchy učenia, ľahšie poruchy mozgovej činnosti, mierne poruchy správania a pod., sa školská integrácia uskutočňuje na dvoch úrovniach:

• Individuálna integrácia v bežnej základnej škole v meste bydliska, prípadne primeranej dostupnosti, znevýhodnené deti sú zaraďované do tried s väčšinovou populáciou
• Integrácia sa uskutočňuje v špeciálnych triedach bežných základných škôl, kde sú znevýhodnené deti s rovnakým alebo podobným druhom a stupňom narušenia.

Skúsenosti z praxe hovoria, že integrácia môže byť pre deti s niektorými znevýhodneniami veľkou záťažou. Preto treba veľmi citlivo a fundovane pristupovať k tomu, ktoré deti integrovať. Integrovať áno, ale len vtedy a len natoľko, aby to bolo prospešné pre znevýhodnené dieťa.

Modely integrácie

Snahy o integráciu sú popisované v týchto modeloch:

• Medicínsky model vychádza z biologických, organických alebo funkčných príčin. Cieľom je liečba a prekonanie poruchy. Integrácia znamená reintegráciu po liečbe.
• Sociálno-patologický model vychádza zo sociálnych problémov. Cieľom je spoločenská prispôsobivosť. Integrácia je podporovaná špeciálnou terapiou.
• Model prostredia vychádza z problémov prostredia. Cieľom je zmeniť prostredie. Integrácia znamená zmenu na bežné normálne prostredie.
• Antropologický model vychádza z problematických interpersonálnych vzťahov a interakcií.

Metódy ŠP

Tak ako v každej spoločenskovednej disciplíne aj v špeciálnej pedagogike máme tri druhy metód:

Prečítajte si tiež: Práca so seniormi: Metódy

• diagnostické metódy
• metódy výskumu
• metódy odboru, špeciálnej pedagogiky

Diagnostické metódy a metódy výskumu sa prekrývajú, používajú tie isté alebo podobné postupy, avšak s inými cieľmi a iným vyhodnotením. Metódy špeciálnej pedagogiky sú zásady, postupy, formy, ktoré sa využívajú v špeciálnopedagogickej praxi.

Diagnostické metódy

Všeobecným cieľom špeciálnopedagogickej diagnostiky je čo najlepšie rozpoznať a charakterizovať konkrétny hendikep a to vo všetkých oblastiach. Ďalšie ciele a úlohy sú špecifické a spočívajú okrem iných aj vo:

• vymedzení čo patrí do ŠP a čo nie
• stanovení, či jedinec patrí do ŠP
• rozpoznaní, či jedinec je ohrozený vznikom hendikepu
• rozpoznaní a stanovení v akom stupni znevýhodnenia sa jedinec nachádza
• stanovení príčin, ktoré viedli k znevýhodneniu
• stanovení metód a postupov, ktoré by viedli k odstráneniu, korekcii a eliminácii hendikepu.

Treba zdôrazniť, že príčiny vzniku znevýhodnenia a jeho formy sú multifaktoriálne a preto súčasťou ŠP diagnostiky je multidisciplinarita. Na diagnóze participuje celý rad odborníkov. Príčiny, ktoré viedli k znevýhodneniu majú veľký význam. Výsledkom ŠP diagnostiky je diagnóza = komplexné posúdenie jedinca pre proces špeciálnopedagogickej starostlivosti v celom rozsahu.

Charakteristika ŠP diagnostiky

Diagnostický proces nie je ukončený jedným stanoviskom. Má dynamický, kotinuitálny charakter. Môžeme hovoriť o troch fázach:

• Vstupné diagnostické vyšetrenie - komplexné poznanie príčin a charakteru hendikepu - spoznať osobnosť.
• Priebežné diagnostické vyšetrenia - priebežné vyšetrenia, pozorovania a hodnotenia výsledkov efektivity metód z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho.
• Záverečné diagnostické hodnotenie - hlavnou úlohou je posúdenie efektivity práce a dosiahnutie stanovených cieľov. Môže sa stať vstupnou diagnózou.

Základné diagnostické metódy

• klinické
• testové

Klinické metódy

Cieľom je získavanie dát a základných údajov. Sú to neštandardné postupy, ktoré nie sú psychometrické. Majú idiografický charakter, poznanie osobnosti.

• nezámerné, náhodilé
• Rozhovor - náročná diagnostická metóda - vyžaduje hlboké znalosti na interpretáciu - štrukturovaný, neštrukturovaný, pološtrukturovaný
• Rodinná anamnéza - údaje o rodičoch, rodine
• Osobná anamnéza - biologický vývoj, psychomotorický vývoj, sociálny vývoj
• Analýza produktov činnosti - kresby, maľby, ostatné výtvarné artefakty, rôzne výrobky, grafológia - vyžaduje veľkú schopnosť interpretácie
• Katamnéza - údaje po určitom časovom období od terapie, edukácie, reedukácie

Testové metódy

Je to štandardizovaný spôsob vyšetrenia. Má určité pravidlá, podmienky a čo najjednoduchší spôsob prevedenia. Cieľom je špecializované vyšetrenie s následným odborným stanoviskom. Testami sa získavajú špecifické, vymedziteľné znaky. Okrem idiografického charakteru majú aj charakter nomotetaický, môžu zovšeobecňovať.

• testy psychických vlastností
• Testy osobnosti - projektívne, objektívne, dotazníky, posudzovacie stupnice

Metódy výskumu

V špeciálnej pedagogike sa používajú dva druhy výskumných metód:

• všeobecné - metódy, ktoré sa používajú rovnako u znevýhodnených ako aj u väčšinovej populácii bez toho, že by sa akýmkoľvek spôsobom prispôsobovali znevýhodneným skúmaným jedincom
• modifikované - metódy, ktoré sa musia pri používaní upraviť a prispôsobiť znevýhodneným skúmaným jedincom.

Vedecký výskum sa realizuje podľa nasledujúceho modelu:

1. Formulácia problému - slovná konštrukcia, ktorá konkretizuje problém súvisiaci so ŠP javmi a procesmi, na ktoré sa hľadajú odpovede.
2. Hypotéza - je podmienený výrok, predpoklad o pravdivosti alebo nepravdivosti vybraného problému.
3. Verifikácia - aplikácia vedeckých metód, ktorými sa overuje platnosť hypotézy.
4. Vedecký poznatok - údaj, ktorý sa získal explanáciou a ktorý sa dá overiť vedeckými metódami.

Cieľom vedeckého výskumu v ŠP je poznávanie zákonitosti procesov a javov edukácie a reedukácie znevýhodnených jedincov.

Cieľom diagnostiky znevýhodnených jedincov je predovšetkým spoznať ich diagnózu respektíve problém a na ich základe im poskytnúť čo najoptimálnejšiu pomoc v rámci jeho edukácie a reedukácie.

Výsledky diagnostiky sa dajú spracovať aj vo výskume, ale len sekundárne. Hlavnou a zásadnou úlohou diagnostiky je pomoc znevýhodnenému jedincovi.

Metódy špeciálnopedagogickej praxe

Prehľad metód patrí primerane pre všetky druhy hendikepov. Je to súhrn aktivít, ktorých spoločným základným poslaním je odstránenie znevýhodnenia alebo dosiahnutie aspoň čiastočnej eliminácie negatívnych aspektov, ktoré s nevýhodnením súvisia.

Ďalej je to nájdenie alternatívnych špeciálnych spôsobov uspokojovania edukačných potrieb rozvoja znevýhodneného jedinca, v konečnom dôsledku zameraných na jeho socializáciu.

Okrem toho podnecujú alebo odstraňujú prípadne prekážky pri ich dosahovaní pričom podporujú terapeutické aktivity a majú psychoterapeutické poslanie.

Má tieto formy:

• farmakoterapia

• chirurgická terapia

• podporná terapia - vodoliečba, fyzikálna terapia, masáže, pohybová terapia.

• Edukačná rehabilitácia - sa realizuje aplikáciou špeciálnych metód v školskej a inštitucionálnej sústave. Sú to nasledujúce metódy:

  1. Špeciálna edukácia - postupy a metódy, ktoré spôsobujú pozitívne zmeny v kvalite a kvantite vychovanosti a vzdelanosti znevýhodnených jedincov. Sú to metódy klarifikácie (objasňovania), persuázie (presvedčovania), exemplifikácie (príkladovania), exercifikácie (cvičenia), laudácie (pochvaly), kogerácie (donucovania), inovácie (obnovovania).

Klasifikácia didaktických pomôcok

Medzi didaktické prostriedky v súlade s aktuálnou legislatívou patria rôzne učebné pomôcky a prístroje, ktoré slúžia na sprostredkovanie učiva a podporu aktívneho učenia. Môžeme ich rozdeliť do niekoľkých kategórií:

• Učebné pomôcky: prírodniny, kostry, vypchaniny, pomôcky sluchové, hmatové, čuchové, chuťové, zrakové.
• Prístroje: na meranie, na skúmanie, na pozorovanie.
• Zobrazenia: obrazy, nákresy, tabule.
• Symbolické zobrazenia: nástenné mapy, plány, atlasy.
• Pomôcky na premietanie statických obrazov: diafilmy, diapozitívy, spätná projekcia.

Špecifické didaktické pomôcky pre žiakov s telesným postihnutím

Okrem štandardných didaktických pomôcok existuje množstvo špecifických pomôcok, ktoré sú prispôsobené potrebám žiakov s telesným postihnutím:

Pomôcky pri chôdzi

Neschopnosť samostatného pohybu môže mať negatívny vplyv na psychické zdravie dieťaťa.

• Barly a vychádzkové palice: poskytujú oporu pri chôdzi a pomáhajú pri pohybe v interiéri aj exteriéri. Dostupné sú jednobodové alebo štvorbodové varianty s protišmykovými koncovkami.
• Detské chodítka a rolátory: poskytujú maximálnu oporu a stabilitu pri chôdzi.
• Invalidné vozíky: pre deti, ktoré sú imobilné alebo majú ťažkosti s chôdzou s pomocou iných pomôcok.

Pomôcky do kúpeľne

Hygiena je dôležitá pre fyzické aj psychické zdravie. Pomôcky do kúpeľne uľahčujú deťom s telesným postihnutím aktívne sa zúčastňovať na vykonávaní hygieny a podporujú ich samostatnosť.

• Madlá: poskytujú oporu a bezpečnosť v kúpeľni.
• Sedačky do vane: uľahčujú kúpanie a sprchovanie.
• Skracovače a sprchovacie stoličky: umožňujú pohodlné a bezpečné sprchovanie.
• Nadstavce a sedadlá na toalety: uľahčujú používanie toalety. Dostupné sú varianty s opierkami a popruhmi pre väčšiu oporu.

Pomôcky pri jedení a pití

Tieto pomôcky uľahčujú deťom s telesným postihnutím samostatné jedenie a pitie.

• Špeciálne príbory a taniere: s ergonomickým dizajnom a protišmykovou úpravou.
• Poháre s držadlami a slamkami: uľahčujú pitie.

Pomôcky na rozvoj jemnej motoriky

Uchopenie drobných predmetov, písanie či strihanie nožnicami môže byť pre deti s telesným postihnutím náročné. Tieto pomôcky im môžu pomôcť:

• Ergonomické ceruzky a perá: s hrubším úchopom a mäkkým hrotom.
• Špeciálne nožnice: s pružinovým mechanizmom a ergonomickým dizajnom.
• Pomôcky na uchopenie predmetov: rôzne adaptéry a nástavce na uľahčenie uchopenia.

Asistenčné technológie pre žiakov s autizmom

Pre žiakov s autizmom, ktorí majú problémy s komunikáciou, existuje široká škála asistenčných technológií, ktoré im pomáhajú rozvíjať komunikačné zručnosti. Tieto technológie zahŕňajú:

• Augmentatívna a alternatívna komunikácia (AAK): systémy a pomôcky, ktoré nahrádzajú alebo dopĺňajú reč.
• Komunikačné tabuľky a zariadenia: s obrázkami, symbolmi alebo textom, ktoré umožňujú žiakom vyjadrovať svoje potreby a myšlienky.
• Softvér na podporu komunikácie: s funkciami ako predikcia textu, syntetický hlas a vizuálna podpora.

Vyučovacie prostriedky a didaktická technika

Vyučovacie prostriedky a didaktická technika zohrávajú kľúčovú úlohu vo vzdelávaní žiakov s telesným postihnutím.

Rozdelenie materiálnych prostriedkov

Materiálne prostriedky môžeme rozdeliť na:

• Vyučovacie makrointeriéry: školy.
• Vyučovacie mikrointeriéry: učebne.
• Didaktická technika (DT): prístroje a technické zariadenia (film, zvukový prístroj a pod.).
• Učebné pomôcky (UP): sprostredkované DT.

Základné skupiny učebných pomôcok

Petrík (1993) vyčleňuje tieto základné skupiny UP:

• Reálne: pôvodné predmety (prírodniny, výrobky, nástroje, prístroje, umelecké diela), upravené výrobky.
• Modely: trojrozmerné pomôcky, zámerne zjednodušované na uľahčenie vnímania informácie.
• Zvukové pomôcky: gramofónové platne, filmy, magnetofónové záznamy, digitálne záznamy.
• Textové pomôcky: učebnice, pracovné zošity, návody, zbierky úloh, tabuľky, atlasy.
• Relácie a programy sprostredkované didaktickou technikou: diafónové, rozhlasové, videoprogramy.
• Špeciálne pomôcky: špecifické pre jednotlivé vyučovacie predmety (experimentálne súpravy, laboratórne vybavenie, pracovné pomôcky).

Delenie pomôcok podľa spôsobu práce

• Demonštračné: používa učiteľ na riadené pozorovanie všetkými žiakmi triedy.
• Žiacke: používajú jednotliví žiaci alebo malé skupiny žiakov pri individuálnej práci.

Delenie pomôcok podľa miery abstraktnosti a konkrétnosti

• Reálne: pôvodné objekty (prírodniny, výrobky, nástroje, prístroje, umelecké diela).
• Predmetné zobrazenia reálií: modely, diapozitívy, filmy, videozáznamy, fotografie, obrazy.
• Schématické zobrazenia: schémy, diagramy, grafy, tabuľky.
• Symbolické znázornenia: vyjadrenia poznatkov o objektoch skutočností, ktoré zastupujú triedy predmetov, vlastností, vzťahov.

Didaktická technika

DT možno rozdeliť do týchto základných skupín (Petrík, 1993):

• Zobrazovanie plochy: tabule (klasické, magnetické, plexisklové, svetelné), plochy pre premietaný záznam.
• Projekčná technika: zariadenia pre statickú projekciu (diaprojektory, spätné projektory, epiprojektory), zariadenia pre dynamickú projekciu (filmové projektory, videoprojektory).
• Zvuková technika: gramofóny, magnetofóny, rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy.
• Televízna technika: videokamery, magnetoskopy, televízne prijímače a monitory.
• Vyučovacie technické systémy na báze nových informačných technológií: videosystémy, školské mikropočítače, počítačové siete, manipulátory, roboty, integrované systémy.

Delenie UP a DT podľa ľudských zmyslov

• Auditívne (sluchové): gramofón (DT), gramofónová platňa (UP), magnetofón a magnetofónová páska (DT).
• Vizuálne (zrakové): učebnica, fotografia, výkres, projekt.
• Taktilné (hmatové): reálie, modely.
• Audiovizuálne (zvukovo-zrakové): televízor (DT), televízny program (UP), film, videomagnetofón.

Ak sa vo vyučovacom procese používa súčasne viac ako 2 TVP (t.j. média - napr. učebnica, reálie, diaprojektor), hovorí sa o multimediálnom vyučovaní. Multimédium - v 1 zariadení spojené viaceré formy uloženia a prezentácie informácií (audiovizuálne prostriedky a počítač).

Funkcie a požiadavky kladené na DT a UP

Použitie UP a DT vo vyučovacom procese súvisí najmä s didaktickou zásadou názornosti. UP a DT uľahčujú pochopiť abstraktné prvky učiva, prispievajú k rozvoju myslenia, môžu zintenzívniť motiváciu žiakov.

Funkcie UP a DT: motivačná, spätná väzba, informačná, precvičovacia, aplikačná, kontrolná, výchovná, rozvíjajúca, racionalizačná.

Tvorba, výber, použitie UP a DT by mali vychádzať z cieľov vyučovacieho procesu, učiva, rešpektovať didaktické zásady, pomáhať efektívne realizovať vyučovacie metódy. Svoju úlohu plnia DT a UP lepšie, čím viac zmyslových orgánov umožnia zapájať do poznávacieho procesu. Mali by utvárať ucelený systém, v ktorom vedeckú úlohu zohráva (zatiaľ) učebnica.

Potrebné je rešpektovať pri tvorbe, výbere a používaní aj požiadavky:

• Ergonomické: prihliadanie na antropometrické a psychologické osobitosti učiteľa a žiaka.
• Estetické: vonkajšia úprava.
• Technické: bezpečnosť, spoľahlivosť.
• Ekonomické: prístupná cena.

Ideál UP a DT - pedagogický a technický efekt čo najväčší a náklady na výrobu a prevádzku čo najnižšie. UP a DT sú pre žiakov prostriedkom, pomocou ktorého poznávajú okolitý svet, pre učiteľa sú prostriedkom na zvýšenie efektívnosti vyučovacieho procesu.

tags: #metody #vychovy #a #vzdelavania #ziakov #telesne