Metodika vyučovania slovenského jazyka u mentálne postihnutých žiakov

Edukácia je v súčasnosti predmetom záujmu celej spoločnosti, pričom sa častejšie stretávame s kritickými názormi na jej realizačnú stránku. V týchto pohľadoch rezonuje myšlienka nedostatočnej inovácie a modernizácie edukácie. Cieľom tohto článku je zamyslieť sa nad aktuálnymi aspektmi edukácie z hľadiska klasických a inovatívnych prístupov.

Vzdelávací program a jeho charakteristika

Štátny vzdelávací program (ŠVP) predstavuje najvyšší kurikulárny dokument, ktorý definuje hlavné princípy a ciele kurikulárnej politiky štátu. Určuje demokratické a humanistické hodnoty, na ktorých je výchova a vzdelávanie založené. ŠVP konkretizuje ciele vzdelávania, požiadavky na vzdelávanie, spôsoby a formy získavania vedomostí, zručností a kompetencií, ich vzťah k povolaniu a kvalifikácii. Súčasťou charakteristiky je určenie požiadaviek a obmedzení vo vzťahu k prístupnosti povolania z hľadiska veku absolventov, zdravotného stavu pri výkone povolania, atď.

Kompetencie absolventa

Kompetencie musia spĺňať a pokrývať všetky požiadavky a potreby trhu práce a vzdelávania tak, aby absolvent dosiahol konkrétnu kvalifikačnú spôsobilosť - všeobecnú a odbornú. Kompetenčný profil absolventa je základným reformným obratom pri štruktúrovaní vzdelávania, ktorý si vyžaduje zmenu celkového prístupu ku vzdelávaniu a učeniu sa zo strany učiteľa, ako aj žiaka. V kompetenčnom profile sa v ŠVP definujú konkrétne požiadavky na kvalifikovaný výkon (kvalifikačný štandard) pracovných činností v povolaní. Na definovaní vzdelávacích výstupov sa podieľajú aj zamestnávatelia a zástupcovia stavovských organizácií.

Učebné plány

Učebné plány sú základom pre tvorbu školských učebných plánov. Stanovujú podiel jednotlivých zložiek vzdelávania formou minimálnych týždenných vyučovacích hodín a celkového počtu hodín za celé štúdium. Učebný plán určuje časový rozsah pre teoretické vyučovanie a odborné vzdelávanie vrátane klinickej praxe. Pri tvorbe učebného plánu sa zohľadňujú potreby školy, rozvojové programy regiónu, zamestnávateľov alebo žiakov.

Učebné osnovy

Učebné osnovy sú stanovením obsahu vzdelávania. Vychádzajú z výkonových štandardov uvedených v kompetenčnom profile absolventa. Výkonové štandardy sa transformujú do obsahových štandardov. Obsahové štandardy sú záväznou normou pre školy, ktoré si podľa obsahových výkonových štandardov vytvoria predmety v každej vzdelávacej oblasti všeobecného vzdelávania. Dôležitý je výber učiva a stanovenie rozsahu učiva, ktoré je zamerané na základné učivo, ktoré musia školy povinne rešpektovať. Pri štruktúrovaní obsahu sa musí venovať dostatočne veľa času na jeho zoradenie a usporiadanie, aby sa žiakovi vytvorili tie najoptimálnejšie podmienky na štúdium a zvládnutie obsahu vzdelávania. Dôležitou súčasťou každej vzdelávacej oblasti sú aj výchovné a motivačné aspekty, ktoré sa musia začleniť do obsahu vzdelávania.

Prečítajte si tiež: Rehabilitácia po alkoholizme

Rozširujúce učivo

Rozširujúce učivo slúži na prehĺbenie základného učiva s ohľadom na záujmy žiaka, rozvoj jeho nadania, rozhľadu, a pod. Rozširujúce učivo má predovšetkým výchovný charakter a má prispieť k tomu, aby si žiaci osvojili určité postoje, hodnoty, rozhodovanie, atď. Realizuje sa aj formou rôznych projektov, písomných prác, a pod. Sú to rôzne témy ako napr. životné prostredie, multikultúrna výchova a pod. Do tejto kategórie patria aj voliteľné a nepovinné predmety, účelové kurzy v oblasti všeobecného a odborného vzdelávania. Prierezové témy prenikajú takmer všetkými vzdelávacími oblasťami, podporujú medzipredmetové vzťahy, aplikačné súvislosti, dopĺňajú a prepájajú rôzne oblasti základného učiva. Tieto témy sú integrované do rôznych vzdelávacích oblastí podľa charakteristiky daného odboru. V praktickom vyučovaní je vhodné viesť žiakov napr. k znižovaniu negatívnych vplyvov činností na prostredie a zdravie, na technické a technologické procesy a riadiacu činnosť.

Učebné zdroje

Učebné zdroje chápeme ako učebné pomôcky, prostriedky a didaktickú techniku odporúčané vo vyučovacom procese. Sú nositeľom učiva a používajú sa v rôznych priestoroch. Ich súčasťou sú aj moderné technológie vo vzdelávaní. ŠVP odporúča základné učebné zdroje pre študijný odbor.

Vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je integrálnou súčasťou vzdelávacieho systému. ŠVP predkladá možnosti sprístupniť vzdelávací program čo najširšiemu spektru žiakov. Škola povinná sledovať individuálne potreby a záujmy žiakov a riešiť ich formou individuálnych učebných plánov a špecifických organizačných opatrení (napr. požiadavky na zabezpečenie výchovnovzdelávacieho procesu. Škola je povinná sledovať individuálne potreby a záujmy žiakov a riešiť ich formou individuálnych učebných plánov a špecifických organizačných opatrení (napr. požiadavky na zabezpečenie výchovnovzdelávacieho procesu. Vzdelávacie výstupy sú formulované na základe ŠVP pre daný študijný odbor.

Kurikulum a jeho zložky

Kurikulum (angl. curriculum) znamená komplexný program riešenia všeobecných a špecifických cieľov, obsahu, metód a foriem vzdelávacieho procesu, stratégií a metód hodnotenia, organizácie a riadenia vzdelávania. Kurikulárny dokument vymedzuje vzdelávací program.

Kľúčové kompetencie

Kľúčové kompetencie sú tie, ktoré potrebuje každý pre uplatnenie sa v pracovnom a mimopracovnom živote a pre jeho celoživotné vzdelávanie. Patria sem gramotnosť (matematická, čitateľská, prírodovedná, informačná, finančná, kultúrna a pod.), schopnosť učiť sa, riešiť problémy, tvorivo a kriticky myslieť, komunikačné a sociálne zručnosti, digitálne kompetencie, iniciatívnosť a aktívnosť.

Prečítajte si tiež: Sociálna rehabilitácia

Vedomosti a zručnosti

Vedomosti sú výsledkom zhromažďovania a prispôsobovania informácií v priebehu vzdelávania alebo učenia sa. Zručnosti sú schopnosti aplikovať vedomosti a využívať know-how na zvládnutie rôznych úloh a riešenie problémov. V kontexte kvalifikácií sú kognitívne (napr. myslenie, intuícia a tvorivosť) a praktické (napr. manuálna zručnosť a používanie metód, materiálov, nástrojov a prístrojov).

Výkonový štandard

Výkonový štandard je základné kritérium úrovne zvládnutia vedomostí, zručností a schopností. Predstavuje súbor významných vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré má žiak preukázať po ukončení vzdelávania. Výkonový štandard definuje, čo má žiak vedieť (kognitívna oblasť), čomu musí porozumieť (kognitívna a afektívna oblasť), čo má urobiť (afektívna a psychomotorická oblasť), aby splnil úlohu a preukázal svoj výkon. Výkonový štandard je možné deliť na vstupný (vstupná požiadavka) a výstupný (vzdelávací výstup) štandard. Identifikuje merateľnosť vyučovacieho procesu a popisuje produkt výučby, nie jej proces. Hodnotiaci štandard overuje dosiahnutie všeobecného a špecifického cieľa.

Obsahový štandard

Obsahový štandard určuje rozsah požadovaných vedomostí a zručností. Definuje vzdelávacie výstupy, ktoré má žiak získať, aby mohol pokračovať vo vzdelávaní alebo aby mu mohol byť priznaný stupeň vzdelania. Ide o štruktúrovaný popis spôsobilostí (odborných, všeobecných) nevyhnutných pre výkon určitej pracovnej úlohy, činnosti alebo súboru činností v danom povolaní alebo skupine príbuzných povolaní. Vzdelávacie výstupy v oblasti OVP týkajúce sa získania, potvrdenia a uznania konkrétnej kvalifikácie (úplnej, čiastočnej) voláme kvalifikačný štandard. Kvalifikačný štandard je štruktúrovaný do jednotlivých kompetencií, ktoré sú podrobnejšie rozpracované prostredníctvom kritérií hodnotenia.

Hodnotenie

Hodnotenie je proces skompletizovania a interpretovania údajov a dôkazov o výkone žiaka. Hodnotenie je zamerané na posudzovanie vedomostí, zručností a postojov žiakov vo vzťahu ku kritériám. Cieľom hodnotenia je zistiť, či vzdelávanie bolo ukončené a preukázané pre požadovaný výkonový štandard.

Spôsoby a postupy hodnotenia

Spôsoby a postupy hodnotenia môžu byť rôzne, napr. hodnotenie priebehu činnosti, hodnotenie výsledku činnosti, externé hodnotenie. Hodnotenie v OVP je založené na hodnotiacom štandarde, ktorý je súborom kritérií, organizačných a metodických postupov na overovanie vzdelávacích výkonov - výkonových štandardov.

Prečítajte si tiež: Práca so seniormi: Metódy

Edukácia a inovácie

Edukácia by mala mobilizovať aktivitu dieťaťa a zohľadňovať jeho individuálne potreby. Už viac ako 100 rokov sa volá po inom vyučovaní, ktoré by viac docenilo žiaka ako jedinečnú bytosť. Problém nespočíva v nedostatku nových pohľadov a možností na kvalitné a moderné vyučovanie, ale v tom, že škola a práca učiteľov často zotrváva na tradičných metódach.

Tradičné a inovatívne prístupy

Pojmy inovatívne prístupy, inovatívne vyučovanie a inovatívna pedagogika nemajú presné vymedzenie. V inovatívnych prístupoch sa zdôrazňuje potreba zmeniť systém vzdelávania a pojem inovatívny je zastrešujúcim pojmom zmien v edukácii, ktoré silnejú od konca 20. storočia. Moderná edukácia stavia do centra žiaka, docenenie žiaka ako osobnosti, ktorá nežije vo vzduchoprázdnom priestore, ale v priestore, ktorý ho obohacuje o vlastné poznávanie, ktorý pôsobí na jeho emócie, ktorý je od prírody aktívnym jednotlivcom atď. Edukačný proces mu poskytuje priestor pre sebarealizáciu tak, aby boli využité jeho potenciality - reálnosť rešpektovania a rozvíjania „sui generis“. Veľmi významná je aj spolupráca žiakov, čo sa v realite prejavuje v rôznych formách.

Herbartovský model a moderné koncepcie

Tradičné vyučovanie sa často opiera o herbartovský model vyučovania v postupnosti činností: jasnosť, asociácia, systém, metóda. Žiak v modernom vyučovaní si vedomosti zaraďuje do svojho systému vedomostí nielen ich jednoduchým opakovaním, ale napr. rôznymi konštruktivistickými prístupmi. Efektívnejšie a zaujímavejšie prístupy prispievajú aj k trvácnosti vedomostí. Uvedené požiadavky sú podrobne rozpracované v jednotlivých koncepciách vyučovania, napr. problémové, skupinové, tímové, diferencované, angažované, zážitkové učenie, situačné vyučovanie.

Zmeny pre zlepšenie edukácie

Pre zlepšenie edukácie treba viac zmien, napr. aktívnejšie zapájanie žiakov do vyučovania, rozvíjanie ich tvorivosti a kritického myslenia. Učiteľ musí pracovať s novými metódami a formami práce a musí byť spojená s neustálym sebavzdelávaním. Inovovať sa nedá zo dňa na deň, ale je potrebná postupná príprava učiteľa, žiakov a následné zotrvávanie na inováciách. Inovácie neplatia len pre učiteľa, ale aj pre žiakov. Treba im vytvárať priestor pre nápaditosť, bohatú komunikáciu s učiteľom, so spolužiakmi, dať im možnosť realitu sveta prenášať do obsahu učiva a pod.

Interdisciplinárnosť a holistický prístup

Interdisciplinárnosť je súčasťou nášho života a má dopad na edukáciu a aj jej organizáciu. Holistický význam edukácie zdôrazňuje celostnosť rozvoja osobnosti v jej vzťahoch k sebe, k ľuďom a k svetu, jej stránky kognitívnej, socio-afektívnej a psychomotorickej, akcentuje komplementaritu procesov personalizácie a socializácie, slobody a zodpovednosti, procesov vzdelávania, vychovávania a vycvičovania. Učitelia musia spolupracovať vo všetkých oblastiach, aby sa ich práca a prístupy k žiakom diametrálne neodlišovali prístupom k vyučovaniu, ale aj požiadavkami na žiakov. Hľadanie originálnych riešení, schopnosť vidieť úlohu z viacerých stránok, učenie sa na vlastnej chybe, netradičné prístupy k úlohám a pod., patrí k tomu, čo robí školu a vyučovanie pre žiakov nie nudnou, ale zaujímavou. Inovatívny učiteľ sústavne motivuje a inšpiruje.

#

tags: #metodika #vyučovania #slovenského #jazyka #mentálne #postihnutých