Sèvreská mierová zmluva: Prelom v histórii Turecka a Kurdistanu

Sèvreská mierová zmluva z roku 1920 predstavuje dôležitý, no kontroverzný moment v dejinách Turecka a kurdskej otázky. Podpísaná po porážke Osmanskej ríše v prvej svetovej vojne, mala zmluva zásadne premeniť mapu Blízkeho východu a sľubovala Kurdom nezávislosť. Realita sa však ukázala byť odlišná.

Kontext prvej svetovej vojny a rozpadu Osmanskej ríše

Prvá svetová vojna (1914 - 1918) bola globálny konflikt, ktorý zasiahol aj Osmanskú ríšu. Ríša, oslabená vnútornými problémami a balkánskymi vojnami, sa pridala na stranu Ústredných mocností. Po porážke Osmanskej ríše v prvej svetovej vojne nasledoval jej rozpad. Víťazné mocnosti Dohody (Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rusko) sa rozhodli prerozdeliť územia bývalej ríše, čo viedlo k vzniku nových štátov a mandátnych území.

Parížska mierová konferencia a Sèvreská zmluva

Víťazné mocnosti na konferencii v Sèvres iniciovali vznik niekoľkých nových národných štátov na Blízkom východe. Vzniklo tak nové Turecko a ďalšie nástupnícke krajiny. Na konferencii v Paríži sa zúčastnilo 27 víťazných štátov, porazené štáty zastúpené neboli. Sovietske Rusko konferenciu ignorovalo. Samotná Sèvreská mierová zmluva bola podpísaná 10. augusta 1920 vo francúzskom meste Sèvres. Zmluva mala pre Osmanskú ríšu katastrofálne dôsledky.Budúce Turecko sa v mierovej dohode vzdalo všetkých nárokov na neturecké územia a stratilo štyri pätiny svojho územia. Podľa nej sa Sýria, Palestína, Mezopotámia a časť Arábie mali stať mandátnymi územiami Francúzska a Veľkej Británie, nezávislosť mali získať Arménsko, Kurdistan a arabský Hidžáz. V Európe malo Turecku zostať iba hlavné mesto a úzky pás okolo úžin Bospor a Dardanely, ktoré mali byť demilitarizované a postavené pod správu Spoločnosti národov.

Sľub nezávislosti Kurdistanu

Sèvreská zmluva sľubovala Kurdom nezávislosť, čo predstavovalo historický moment pre kurdské obyvateľstvo, ktoré obývalo rozsiahle územia na Blízkom východe. Populácia Kurdov žije na území dnešného Turecka, Iraku, Iránu a Sýrie a predstavuje približne 30 miliónov ľudí obývajúcich tento región. Do porážky Osmanskej ríše v prvej svetovej vojne a jej rozpadu v roku 1918 boli kurdské kmene vazalmi tureckého kalifa. Zmluva predpokladala vznik samostatného Kurdistanu na časti územia Osmanskej ríše.

Vzostup Mustafu Kemala Atatürka a Lausannská zmluva

Takmer bezprostredne po podpise Sèvresskej zmluvy turecký politik a poľný maršál Mustafa Kemal Atatürk, vodca tureckého národného hnutia, zvrhol to, čo zostalo z osmanskej vlády. Atatürk je v Turecku všeobecne uznávaný ako národný hrdina a právom mu pripisuje pomoc s modernizáciou krajiny. Viedol Turecko v tzv. vojne za nezávislosť proti mocnostiam Dohody, ktoré sa snažili udržať v platnosti podmienky Sèvreskej zmluvy. Po povstaní kemalistov a grécko-tureckej vojne bol napokon mier zo Sèvres revidovaný Lausannskou zmluvou z 24. júla 1923. Na konferencii v Lausanne o dva roky neskôr, po nástupe Kemala Atatürka k moci, o nezávislosti Kurdistanu už nebolo ani reči.

Prečítajte si tiež: Recenzie na Zariadenie sociálnych služieb AKTIG Humenné

Dôsledky Lausannskej zmluvy pre Kurdov

Lausannská zmluva zrušila ustanovenia Sèvreskej zmluvy o nezávislom Kurdistane. Kurdské územia boli rozdelené medzi Turecko, Irak, Sýriu a Irán, čo viedlo k dlhodobým konfliktom a nestabilite v regióne. Od založenia moderného tureckého štátu už boli kurdské povstania rôznych druhov a turecká vláda v reakcii na tieto povstania bezohľadne prenasledovala Kurdov. Až do roku 1991 boli v Turecku zakázané slová Kurd, Kurdistan, Kurdish a akékoľvek ďalšie slová súvisiace s kurdskou národnou identitou a Kurdi boli oficiálne označovaní ako „horskí Turci“. Problém kurdskej menšiny má korene v rozpade Osmanskej ríše po skončení 1. svetovej vojny. Dnes tvoria Kurdi v Tureckej republike nezanedbateľnú časť obyvateľstva. Podľa rôznych prameňov sa ich počet pohybuje medzi 10 až 22 percentami zo 70 miliónov, čo predstavuje národnostnú menšinu veľkostou približne porovnateľnú s počtom obyvateľov Českej republiky. Od začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia bolo súžitie Turkov s Kurdmi veľmi problematické. V roku 1924 vstúpil do platnosti zákaz používania kurdských krstných mien, verejné užívanie kurdského jazyka bolo trestané pokutou alebo dokonca väzením, príslušníci tureckej inteligencie "vedecky dokazovali", že slovo Kurd v skutočnosti označuje Turka žijúceho v riedko obývaných horských oblastiach, ktorý v dôsledku odlúčenia zabudol svoj materinský jazyk. Silnejúce represie mali za následok sériu kruto potlačených kurdských rebélií.

Konflikt medzi Tureckom a Kurdmi

V roku 1978 vznikla v Turecku Strana kurdských pracujúcich (PKK) - založil ju 28. novembra 1978 Abdullah Öcalan. Len počas prvých desiatich rokov partizánskej vojny Kurdov proti Turecku na juhovýchode krajiny si boje vyžiadali 12.000 mŕtvych. Turecko vníma tieto kurdské jednotky ako "teroristickú" organizáciu spojenú s PKK, čím odôvodňuje aj svoj úder. Vzťahy medzi Tureckom a Kurdami sú dlhodobo napäté, poznačené násilím a konfliktami. V novembri 1998 bol vodca PKK Abdullah Öcalan v dôsledku tureckej diplomatickej iniciatívy vyhostený zo Sýrie. Tam bol zadržaný a za doteraz nie úplne jasných okolností eskortovaný do Turecka, kde bol uväznený a už v júni toho istého roku odsúdený na trest smrti, ktorý mu bol neskôr zmiernený na doživotie. V septembri 1999 vyhlásila PKK ďalšie (následne mnohkorát vypovedané) prímerie. Všetci príslušníci jej ozbrojených zložiek odišli do hôr na severe Iraku. Vo februári 2000 vyhlásila PKK koniec ozbrojeného boja ako spôsobu na presadenie svojich cieľov. V apríli 2002 sa názov strany zmenil na KADEK, neskôr na KONGRA-GEL. Vzhľadom k tomu, že turecká vláda po predchádzajúcich skúsenostiach s PKK odmietla s KONGRA-GEL konať, organizácia sa vrátila k pôvodnému partizánskemu spôsobu boja a v roku 2005 aj k pôvodnému názvu PKK. V tom istom roku vyletel do povetria mikrobus v prímorskom turistickom stredisku Kusadasi na pobreží Egejského mora. Vo vozidle bolo zabitých päť nevinných civilistov a ďalších štrnásť sa zranilo. V lete 2006 sa rozbehla teroristická kampaň radikálnej odnože KONGRA-GEL nazývanej Sokoli slobody Kurdistanu (TAK).

Aktuálna situácia

Konflikt medzi Tureckom a Kurdami pokračuje aj v súčasnosti. Turecko podniká vojenské operácie proti kurdským milíciám v Sýrii a Iraku, pričom argumentuje bojom proti terorizmu. Zároveň, keď v Sýrii vypukla občianska vojna, kurdské milície - Ľudové obranné jednotky (YPG) vedené Stranou demokratickej jednoty (PYD), ktorá je prepojená s tureckou PKK - získali pod svoju kontrolu rozsiahle sýrske územia. Kurdi bojovali proti Islamskému štátu spolu s arabskými milíciami pod záštitou aliancie Sýrskych demokratických síl (SDF) a s podporou amerických leteckých síl, zbraní a poradcov. Ankara/Damask 10. októbra (TASR) - Turecko spustilo vojenskú operáciu Prameň mieru, zameranú proti kurdským bojovníkom na severovýchode Sýrie. Konflikt tiež využila turecká vláda na prenasledovanie svojich kritikov.

Prečítajte si tiež: Maďarsko a Československo po Parížskej mierovej zmluve

Prečítajte si tiež: Medzinárodné právo a Haagsky dohovor

tags: #mierová #zmluva #s #Tureckom #história