Mierová zmluva zo Sèvres: Podmienky a dôsledky

Úvod

Mierová zmluva zo Sèvres, podpísaná 10. augusta 1920, bola jednou z niekoľkých zmlúv, ktoré mocnosti Dohody uzavreli s porazenými mocnosťami po prvej svetovej vojne. Bola navrhnutá tak, aby rozdelila Osmanskú ríšu a prerozdelila jej územia. Táto zmluva však nikdy nebola ratifikovaná a nakoniec bola nahradená Lausannskou zmluvou.

Predohra k zmluve

Balkánske vojny a oslabenie Osmanskej ríše

Pred prvou svetovou vojnou Osmanská ríša stratila rozsiahle územia v Európe počas balkánskych vojen. Prvá balkánska vojna, ktorá sa skončila Londýnskou mierovou zmluvou 30. mája 1913, znamenala stratu takmer všetkých európskych provincií Osmanskej ríše, s výnimkou malého územia okolo Istanbulu. Tieto vojny však viedli k sporom medzi balkánskymi štátmi, najmä medzi Srbskom a Bulharskom, čo prispelo k celkovej nestabilite v regióne.

Srbsko a Bulharsko mali rozdielne predstavy o rozdelení Macedónska. Bulharsko zdôrazňovalo svoje ťažké boje a obete pri Čataldži, Srbsko poukazovalo na pomoc poskytnutú Bulharsku pri Drinopole. Radikálna vláda Nikoly Pašiće bola v zložitej situácii a hľadala arbitráž ruského cára. Bulharsko sa domnievalo, že Srbsku bola na mierových rokovaniach pridelená veľká časť Macedónska, čo odporovalo bulharsko-srbskej dohode.

Druhá balkánska vojna, ktorá vypukla 30. júna 1913, bola dôsledkom týchto sporov. Bulharsko zaútočilo na Srbsko a Grécko, čo viedlo k intervencii Rumunska a Osmanskej ríše. Táto vojna ešte viac oslabila Bulharsko a viedla k novému rozdeleniu územia na Balkáne.

Balkánsky spolok a jeho rozpory

Balkánsky spolok, ktorý pôvodne vznikol s cieľom spoločného postupu proti Osmanskej ríši, sa začal rozpadať kvôli územným sporom a vplyvu mocností. Rakúsko-Uhorsko sa snažilo odtrhnúť Bulharsko od Srbska, zatiaľ čo Rusko sa pokúšalo zmieriť Bulharsko a Srbsko, aby zachránilo balkánsky blok. Tieto snahy však boli márne a situácia viedla k druhej balkánskej vojne.

Prečítajte si tiež: Recenzie na Zariadenie sociálnych služieb AKTIG Humenné

Vstup Osmanskej ríše do prvej svetovej vojny

Osmanská ríša vstúpila do prvej svetovej vojny na strane centrálnych mocností, čo viedlo k jej porážke a následnému rozpadu. Počas vojny sa Osmanská ríša dopustila rozsiahlych zločinov proti ľudskosti, vrátane arménskej genocídy.

Podmienky mierovej zmluvy zo Sèvres

Mierová zmluva zo Sèvres obsahovala rozsiahle územné straty pre Osmanskú ríšu. Medzi hlavné podmienky patrili:

• Strata územia: Osmanská ríša stratila kontrolu nad rozsiahlymi územiami v prospech Grécka, Talianska, Francúzska a Veľkej Británie. Východná Trácia a Smyrna (Izmir) boli postúpené Grécku, zatiaľ čo Taliansko získalo Dodekanézske ostrovy a rozsiahlu zónu v južnej Anatólii. Francúzsko získalo Sýriu a Libanon, zatiaľ čo Veľká Británia získala Palestínu, Irak a Transjordánsko.
• Kurdistan: Zmluva predpokladala autonómny Kurdistan, čo znamenalo potenciálne oddelenie kurdských území od Turecka.
• Arménsko: Zmluva uznala nezávislé Arménsko a prisľúbila mu rozsiahle územia na východe Turecka.
• Arabské územia: Zmluva potvrdila stratu arabských území Osmanskej ríše, ktoré boli rozdelené medzi mocnosti Dohody ako mandátne územia.
• Kontrola nad úžinami: Zmluva internacionalizovala úžiny Bospor a Dardanely, ktoré boli strategicky dôležité pre prístup do Čierneho mora.

Dôsledky a neúspech zmluvy

Mierová zmluva zo Sèvres vyvolala v Turecku silný odpor pod vedením Mustafu Kemala Atatürka. Turecké národné hnutie odmietlo zmluvu a začalo bojovať za nezávislosť Turecka. V dôsledku tureckej vojny za nezávislosť bola zmluva zo Sèvres zrušená a nahradená Lausannskou zmluvou v roku 1923.

Turecká vojna za nezávislosť

Turecká vojna za nezávislosť (1919-1922) bola vedená tureckými nacionalistami proti mocnostiam Dohody a ich spojencov. Pod vedením Mustafu Kemala Atatürka dosiahli tureckí nacionalisti vojenské víťazstvo a zabezpečili si kontrolu nad väčšinou územia dnešného Turecka.

Lausannská zmluva

Lausannská zmluva, podpísaná 24. júla 1923, nahradila zmluvu zo Sèvres a stanovila nové hranice Turecka. Zmluva potvrdila tureckú suverenitu nad väčšinou územia Anatólie a Východnej Trácie. Taktiež zrušila medzinárodnú kontrolu nad úžinami a zabezpečila Turecku kontrolu nad nimi.

Prečítajte si tiež: Maďarsko a Československo po Parížskej mierovej zmluve

Dedičstvo zmluvy zo Sèvres

Mierová zmluva zo Sèvres zostáva kontroverznou témou v tureckej politike a historiografii. Pre Turkov symbolizuje nespravodlivé rozdelenie ich krajiny mocnosťami Dohody. Na druhej strane, pre Kurdov a Arménov zmluva predstavuje nádej na vytvorenie vlastných štátov, ktorá sa nikdy nenaplnila.

Zmluva zo Sèvres tiež prispela k vzniku moderného Turecka ako sekulárneho a nacionalistického štátu. Mustafa Kemal Atatürk využil odpor proti zmluve na zjednotenie tureckého národa a vytvorenie silného a nezávislého štátu.

Prečítajte si tiež: Medzinárodné právo a Haagsky dohovor

tags: #mierová #zmluva #sevres #podmienky #a #dôsledky