
Mierová zmluva zo Sèvres, podpísaná 10. augusta 1920, bola jednou z niekoľkých zmlúv, ktoré mocnosti Dohody uzavreli s porazenými mocnosťami po prvej svetovej vojne. Bola navrhnutá tak, aby rozdelila Osmanskú ríšu a prerozdelila jej územia. Táto zmluva však nikdy nebola ratifikovaná a nakoniec bola nahradená Lausannskou zmluvou.
Pred prvou svetovou vojnou Osmanská ríša stratila rozsiahle územia v Európe počas balkánskych vojen. Prvá balkánska vojna, ktorá sa skončila Londýnskou mierovou zmluvou 30. mája 1913, znamenala stratu takmer všetkých európskych provincií Osmanskej ríše, s výnimkou malého územia okolo Istanbulu. Tieto vojny však viedli k sporom medzi balkánskymi štátmi, najmä medzi Srbskom a Bulharskom, čo prispelo k celkovej nestabilite v regióne.
Srbsko a Bulharsko mali rozdielne predstavy o rozdelení Macedónska. Bulharsko zdôrazňovalo svoje ťažké boje a obete pri Čataldži, Srbsko poukazovalo na pomoc poskytnutú Bulharsku pri Drinopole. Radikálna vláda Nikoly Pašiće bola v zložitej situácii a hľadala arbitráž ruského cára. Bulharsko sa domnievalo, že Srbsku bola na mierových rokovaniach pridelená veľká časť Macedónska, čo odporovalo bulharsko-srbskej dohode.
Druhá balkánska vojna, ktorá vypukla 30. júna 1913, bola dôsledkom týchto sporov. Bulharsko zaútočilo na Srbsko a Grécko, čo viedlo k intervencii Rumunska a Osmanskej ríše. Táto vojna ešte viac oslabila Bulharsko a viedla k novému rozdeleniu územia na Balkáne.
Balkánsky spolok, ktorý pôvodne vznikol s cieľom spoločného postupu proti Osmanskej ríši, sa začal rozpadať kvôli územným sporom a vplyvu mocností. Rakúsko-Uhorsko sa snažilo odtrhnúť Bulharsko od Srbska, zatiaľ čo Rusko sa pokúšalo zmieriť Bulharsko a Srbsko, aby zachránilo balkánsky blok. Tieto snahy však boli márne a situácia viedla k druhej balkánskej vojne.
Prečítajte si tiež: Recenzie na Zariadenie sociálnych služieb AKTIG Humenné
Osmanská ríša vstúpila do prvej svetovej vojny na strane centrálnych mocností, čo viedlo k jej porážke a následnému rozpadu. Počas vojny sa Osmanská ríša dopustila rozsiahlych zločinov proti ľudskosti, vrátane arménskej genocídy.
Mierová zmluva zo Sèvres obsahovala rozsiahle územné straty pre Osmanskú ríšu. Medzi hlavné podmienky patrili:
Mierová zmluva zo Sèvres vyvolala v Turecku silný odpor pod vedením Mustafu Kemala Atatürka. Turecké národné hnutie odmietlo zmluvu a začalo bojovať za nezávislosť Turecka. V dôsledku tureckej vojny za nezávislosť bola zmluva zo Sèvres zrušená a nahradená Lausannskou zmluvou v roku 1923.
Turecká vojna za nezávislosť (1919-1922) bola vedená tureckými nacionalistami proti mocnostiam Dohody a ich spojencov. Pod vedením Mustafu Kemala Atatürka dosiahli tureckí nacionalisti vojenské víťazstvo a zabezpečili si kontrolu nad väčšinou územia dnešného Turecka.
Lausannská zmluva, podpísaná 24. júla 1923, nahradila zmluvu zo Sèvres a stanovila nové hranice Turecka. Zmluva potvrdila tureckú suverenitu nad väčšinou územia Anatólie a Východnej Trácie. Taktiež zrušila medzinárodnú kontrolu nad úžinami a zabezpečila Turecku kontrolu nad nimi.
Prečítajte si tiež: Maďarsko a Československo po Parížskej mierovej zmluve
Mierová zmluva zo Sèvres zostáva kontroverznou témou v tureckej politike a historiografii. Pre Turkov symbolizuje nespravodlivé rozdelenie ich krajiny mocnosťami Dohody. Na druhej strane, pre Kurdov a Arménov zmluva predstavuje nádej na vytvorenie vlastných štátov, ktorá sa nikdy nenaplnila.
Zmluva zo Sèvres tiež prispela k vzniku moderného Turecka ako sekulárneho a nacionalistického štátu. Mustafa Kemal Atatürk využil odpor proti zmluve na zjednotenie tureckého národa a vytvorenie silného a nezávislého štátu.
Prečítajte si tiež: Medzinárodné právo a Haagsky dohovor