Miesto dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť a DPH: Komplexný prehľad

Zmeny v rámci vnútorného trhu Európskej únie, globalizácia a technologický pokrok významne ovplyvnili objem a štruktúru obchodu so službami. Mnohé služby sú dnes poskytované na diaľku, čo si vyžiadalo úpravu pravidiel zdaňovania. Smernica Rady 2008/8/ES, ktorá mení a dopĺňa smernicu 2006/112/ES, priniesla opatrenia, vďaka ktorým sa rozsiahly objem služieb zdaňuje podľa zásady miesta určenia. Tento článok sa zameriava na miesto dodania služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť v kontexte dane z pridanej hodnoty (DPH), a to najmä s ohľadom na nezdaniteľné osoby.

Všeobecné pravidlá a výnimky

Všeobecné pravidlo pre služby poskytované zdaniteľným osobám určuje miesto dodania služby podľa sídla príjemcu. Avšak, existujú výnimky z tohto pravidla, ktoré sa uplatňujú v určitých situáciách a zohľadňujú zásadu zdaňovania v mieste spotreby. Pri posudzovaní, či odberateľ koná ako zdaniteľná osoba, dodávateľ berie do úvahy charakter poskytovaných služieb a okolnosti existujúce v čase ich poskytnutia.

Zákon o DPH a určenie miesta dodania služby

Zákon o DPH č. 222/2004 Z. z. definuje miesto dodania služby zdaniteľnej osobe ako miesto, kde má táto osoba sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň. V prípade dodania služby inej ako zdaniteľnej osobe je miestom dodania sídlo alebo miesto podnikania dodávateľa, prípadne miesto jeho prevádzkarne. Tieto pravidlá, spolu s osobitnými pravidlami uvedenými v § 16 zákona o DPH, sú založené na postavení príjemcu služby.

Definícia zdaniteľnej osoby

Podľa § 3 zákona o DPH je zdaniteľnou osobou každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, bez ohľadu na jej účel alebo výsledky. Ekonomická činnosť zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov, dodávateľov služieb, výkon slobodných povolaní, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť, z ktorých sa dosahuje príjem.

Určenie miesta ekonomickej činnosti

Pri určení miesta ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby sa berie do úvahy viacero faktorov, ako napríklad sídlo ekonomickej činnosti, miesto ústrednej správy a miesto, kde sa určuje hlavná stratégia ekonomickej činnosti. Zohľadňujú sa aj ďalšie faktory, ako miesto konania valného zhromaždenia, miesto uschovávania organizačných a účtovných dokumentov a miesto, kde sa obvykle vykonávajú finančné a bankové prevody.

Prečítajte si tiež: ZŤP parkovanie: Všetko, čo potrebujete vedieť

Praktické príklady

Príklad 1: Český podnikateľ so sídlom v ČR uzatvoril zmluvu so slovenským podnikateľom, ktorý nie je registrovaný pre DPH, na dodanie reklamnej služby. Miestom dodania služby je SR, kde má príjemca služby sídlo. Slovenský podnikateľ je povinný sa pred prijatím služby registrovať pre DPH podľa § 7a ZDPH a český podnikateľ fakturuje službu bez českej DPH.

Príklad 2: Slovenský platiteľ dane B si u slovenského platiteľa dane A objednal prepravu tovaru v Chorvátsku. Miestom dodania služby je SR, kde má príjemca služby sídlo. Osobou povinnou platiť daň je platiteľ dane A, ktorý dodáva službu v tuzemsku.

Prevádzkareň na účely DPH

O prevádzkarni na účely DPH (§ 4 ods. 7) možno uvažovať, ak sú splnené podmienky jej určitej stálosti a existencie ľudských a technických zdrojov. Ak je zdaniteľná osoba, ktorej sa poskytli služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, usadená na viac ako jednom mieste, služby sa zdaňujú v mieste, kde má príjemca služby zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti. Ak sa služby poskytujú prevádzkarni zdaniteľnej osoby umiestnenej na inom mieste, služba sa zdaňuje v mieste, kde sa táto prevádzkareň nachádza.

Overovanie platnosti IČ DPH

Pre správne určenie miesta dodania služby je dôležitá informácia o postavení príjemcu služby, t. j. či je zdaniteľná osoba. Na Daňovom riaditeľstve SR je zriadená služba overovania platnosti IČ DPH v členských štátoch EÚ. Identifikačné číslo pre DPH slúži dodávateľovi ako dôkaz o postavení odberateľa ako zdaniteľnej osoby. Pri posúdení miesta dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je podstatné, aby poskytnuté IČ DPH zodpovedalo sídlu alebo miestu podnikania zdaniteľnej osoby.

Služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť (§ 16 zákona o DPH)

Základné pravidlo

Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Toto pravidlo sa uplatňuje bez ohľadu na to, či je odberateľom zdaniteľná alebo nezdaniteľná osoba. Služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť zahŕňajú realitnú činnosť, činnosť znalcov, ubytovacie služby, poskytnutie práva na užívanie nehnuteľnosti a služby zamerané na prípravu a koordináciu stavebných prác (napr. služby architektov a stavebného dozoru).

Prečítajte si tiež: Ako získať parkovacie miesto pre ŤZP v Košiciach?

Sprostredkovanie ubytovania

Pri sprostredkovaní ubytovania sprostredkovateľom, ktorý koná v mene a na účet inej osoby pre zdaniteľnú osobu, sa miesto dodania sprostredkovateľskej služby určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Ak sprostredkovateľ koná v mene a na účet inej osoby pre inú ako zdaniteľnú osobu, miestom dodania sprostredkovateľskej služby je to isté miesto ako miesto dodania ubytovacej služby (§ 16 ods. 13 zákona o DPH).

Stavebné práce

Všetky stavebné práce, ktoré bezprostredne súvisia so stavbou, sa považujú za práce vzťahujúce sa na nehnuteľnosť. Miesto dodania poddodávok stavebných prác sa rovnako ako hlavná dodávka posudzuje podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Ak tuzemský HDSP uzavrie zmluvu o dielo so zahraničným investorom na dodanie stavebných prác v inom členskom štáte, pričom časť prác zadáva svojim tuzemským poddodávateľom, miesto dodania stavebných prác sa určuje samostatne pre oba zmluvné vzťahy.

Príklady stavebných prác

Príklad 1: Česká spoločnosť vykonáva rekonštrukciu nehnuteľnosti na Slovensku. Objednávateľom služby je zdaniteľná osoba. Miestom dodania služby je SR, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

Príklad 2: Slovenský platiteľ SK2 poskytne slovenskému platiteľovi SK1 montáž lešenia na stavbe v ČR. Miestom dodania je SR, kde má sídlo odberateľ SK1. SK2 bude montáž lešenia fakturovať so slovenskou daňou. SK1 fakturuje dodanie lešenárskych prác českému odberateľovi CZ. Miestom dodania je ČR a daň platí zdaniteľná osoba usadená v ČR.

Nehnuteľný majetok - interpretácia

Súdny dvor EÚ (ESD) sa zaoberal interpretáciou termínu „nehnuteľný majetok“. Za nehnuteľný majetok možno považovať budovu z prefabrikovaných konštrukcií, ktorá má byť po ukončení nájomnej zmluvy rozobraná a premiestnená na iné miesto. Na posúdenie oslobodenia od dane nemá vplyv, či stavba bude po ukončení nájomnej zmluvy rozobraná a premiestnená na iné miesto. Úseky rieky, na ktoré sa vzťahujú povolenia na chytanie rýb, sa považujú za nehnuteľný majetok. Prenájom miest určených pre kotvenie lodí na vode, ako aj miest pre skladovanie lodí na súši v priestore prístavu, zahŕňa prenájom nehnuteľného majetku.

Prečítajte si tiež: Sociálny pracovník v Trnave – aktuálne ponuky

Služby súvisiace so vstupom na podujatia

Služby súvisiace so vstupom zahŕňajú poskytnutie služieb, ktorých základnou charakteristikou je udelenie práva na vstup na podujatie výmenou za lístok alebo platbu. Pri sprostredkovaní predaja lístkov na podujatie medzi zdaniteľnými osobami sa miesto dodania služby sprostredkovania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

Príklad sprostredkovania predaja vstupeniek

Česká agentúra sprostredkováva pre organizátora kultúrneho podujatia v SR predaj vstupeniek na podujatie, ktoré sa uskutoční v SR. Miestom dodania služby sprostredkovania predaja vstupeniek je SR, kde má príjemca služby sídlo. Osobou povinnou platiť daň z prijatej služby sprostredkovania je príjemca služby. Agentúra fakturuje službu bez DPH a uvedie ju v súhrnnom výkaze, príjemca služby sprostredkovania vykoná samozdanenie prostredníctvom svojho daňového priznania.

Novely zákona o DPH

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 573 zo dňa 13. septembra. Cieľom návrhu zákona je prebrať do zákona o dani z pridanej hodnoty smernicu Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie z poukazmi, a článok 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku.

Zmeny v zaobchádzaní s poukazmi

Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k zavedeniu harmonizovaných pravidiel pri zaobchádzaní s poukazmi, ktoré možno vymeniť za tovary alebo služby. Platný zákon neobsahuje žiadne pravidlá daňového zaobchádzania s transakciami týkajúcimi sa poukazov.

Obratový limit pre digitálne služby

Od 1. januára 2019 sa zavedie obratový limit pre zdaniteľné osoby, ktoré sú usadené len v jednom členskom štáte Európskej únie a ktoré poskytujú digitálne služby nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, pričom ak hodnota týchto služieb nepresiahne v kalendárnom roku sumu 10 000 eur bez dane a súčasne túto sumu nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku, takíto poskytovatelia si budú môcť ako miesto dodania nimi poskytovaných digitálnych služieb zvoliť členský štát ich usadenia.

Zrušenie inštitútu zábezpeky na daň

Na základe záverov analýzy inštitútu zábezpeky na daň pri registrácii rizikových zdaniteľných osôb za platiteľov dane vykonanej Finančným riaditeľstvom SR sa navrhuje zrušenie tohto inštitútu z dôvodu, že stratil svoje opodstatnenie.

Zjednodušenie procesu vrátenia dane cestujúcim

V súvislosti s pokračujúcim trendom digitalizácie Finančnej správy Slovenskej republiky sa navrhuje zjednodušenie procesu vrátenia dane cestujúcim pri vývoze tovaru.

Poukazy - nové pravidlá uplatňovania DPH

Smernicou Rady (EÚ) 2016/1065, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi (ďalej len „smernica 2016/1065“), došlo k zavedeniu nových pravidiel uplatňovania DPH pri dodaniach tovarov a služieb, ktoré sa dodávajú za poukazy. Cieľom týchto nových pravidiel z hľadiska pravidiel DPH je zabezpečiť spoľahlivé a jednotné zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch EÚ tak, aby sa eliminovali negatívne javy v podobe narúšania hospodárskej súťaže, dvojitého zdanenia alebo nezdanenia, ktoré boli identifikované pri transakciách zahŕňajúcich poukazy.

Jednoúčelové a viacúčelové poukazy

V súlade s týmito pravidlami sa navrhuje vymedziť poukaz ako nástroj, s ktorým je spojené právo jeho držiteľa získať zodpovedajúci tovar alebo služby, ktoré majú byť na základe použitia poukazu dodané, pričom zodpovedajúce tovary alebo služby, respektíve aspoň totožnosť ich možných dodávateľov, musí byť na poukaze, alebo k nemu súvisiacej dokumentácii uvedená, spolu s podmienkami použitia tohto nástroja. V prípade, že v čase vystavenia poukazu je známe miesto dodania tovaru alebo služieb, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, ako aj suma splatnej dane z predmetného tovaru alebo služby, pôjde o tzv. jednoúčelový poukaz. Ako príklad možno uviesť poukaz na ubytovanie na jednu noc v ktoromkoľvek hoteli hotelovej siete v Slovenskej republike, keďže v takomto prípade bude známe tak miesto poskytnutia prislúchajúcej služby (§ 16 ods. 1 zákona), ako aj sadzba DPH vzťahujúca sa na túto službu. Naopak, ak v čase vystavenia poukazu nebude známa niektorá zo skutočností, umožňujúca určiť jednoznačné daňové zaobchádzanie z hľadiska DPH, v takýchto prípadoch sa vystavený poukaz bude považovať za tzv. viacúčelový. Pôjde napríklad poukaz na ubytovanie v ktoromkoľvek hoteli konkrétnej hotelovej siete, ktoré sa nachádzajú v Českej republike a Slovenskej republike, nakoľko v takomto prípade bude miesto poskytnutia a sadzba DPH známa až pri poskytnutí služby výmenou za poukaz.

Digitálne služby - zmeny od roku 2015 a 2019

Pokiaľ ide o pravidlá poskytovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb (digitálne služby), od 1. januára 2015 platí, že pokiaľ sú tieto služby poskytované nezdaniteľným osobám, miesto dodania sa nachádza a daň z týchto služieb patrí členskému štátu, v ktorom je odberateľ usadený (tzv. členský štát spotreby). Ukazuje sa, že príležitostným poskytovateľom digitálnych služieb, ktorí sú usadení len v jednom členskom štáte, tieto pravidlá účinné od 1. januára 2015 spôsobujú značné administratívne zaťaženie aj napriek skutočnosti, že k tomu istému dátumu bola zavedená osobitná úprava jedného kontaktného miesta (tzv. MOSS), umožňujúca poskytovateľom digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby plniť daňové povinnosti voči členským štátom spotreby v tom členskom štáte, v ktorom sú usadení (tzv. Od 1. januára 2019 sa zavedie obratový limit pre zdaniteľné osoby, ktoré sú usadené len v jednom členskom štáte Európskej únie a ktoré poskytujú digitálne služby nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, pričom ak hodnota týchto služieb nepresiahne v kalendárnom roku sumu 10 000 eur bez dane a súčasne túto sumu nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku, takíto poskytovatelia si budú môcť ako miesto dodania nimi poskytovaných digitálnych služieb zvoliť členský štát ich usadenia.

tags: #miesto #dodania #služby #vzťahujúcej #sa #na