Ako sa počíta dôchodok na Slovensku a čo ho ovplyvňuje?

Výpočet dôchodku na Slovensku je komplexný proces, ktorý zohľadňuje viacero faktorov. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na to, ako sa dôchodok vypočítava, aké zmeny sa v systéme plánujú a čo môže budúci dôchodca ovplyvniť.

Aktuálna dôchodková hodnota (ADH) a jej vplyv

Novopriznané dôchodky sa na Slovensku vypočítavajú na základe aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH). Táto hodnota sa každoročne upravuje v závislosti od medziročnej zmeny priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorú zisťuje Štatistický úrad za tretí kvartál predchádzajúceho roka. Až donedávna platilo, že ADH každoročne rástla, čo znamenalo, že čím neskôr človek odišiel do dôchodku, tým mal potenciálne vyšší dôchodok.

Avšak, menšinová koalícia navrhuje novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá by mohla túto tendenciu zmeniť. Podľa návrhu by sa mala znížiť aktuálna dôchodková hodnota (ADH). Ministerstvo práce argumentuje, že je to potrebné pre lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému a zlepšenie verejných financií o 2,4 percenta HDP v horizonte 50 rokov.

Hovorkyňa ministerstva práce Eva Rovenská vysvetľuje, že znižovanie ADH je nevyhnutné pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti a dôchodkového systému. Rezort práce odhaduje, že úspora vo výdavkoch v roku 2023 by mala dosiahnuť približne 1,5 milióna eur a o rok neskôr 4,4 milióna eur.

Znižovanie ADH by však malo priamy dopad na budúce dôchodky. "Následkom znižovania ADH bude pokles dôchodku budúcich penzistov, pričom pracovali rovnako dlho a za rovnakú mzdu ako súčasní. Hoci môže ísť len o pár eur, je to stále zníženie," dodáva Rovenská. Podľa odhadov by to mohlo znamenať pokles novopriznaného dôchodku za 40 rokov dôchodkového poistenia a pri zárobkoch na úrovni priemernej mzdy približne o 2,70 eura mesačne.

Prečítajte si tiež: Dopady návrhu SNS na minimálny dôchodok

Ako sa počíta dôchodok a čo ho ovplyvňuje?

Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že ich dôchodok sa vypočítava zo zárobku za posledných 10 rokov pred odchodom do dôchodku. To však nie je pravda. Sociálna poisťovňa vypočítava dôchodok na základe odvodov počnúc rokom 1984 až doteraz.

Dôchodok bude tým vyšší, čím vyšší bude počet rokov dôchodkového poistenia a čím vyšší bude tzv. priemerný osobný mzdový bod. Ten závisí od výšky odvodov, respektíve od hrubej mzdy alebo vymeriavacieho základu, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu. Jednoducho povedané, čím vyššie platíte odvody, tým vyšší bude váš priemerný osobný mzdový bod, a teda aj dôchodok.

Je dôležité si uvedomiť, že hodnotu ADH nemožno ovplyvniť, pretože je určená zákonom. Preto sa na Slovensku neoplatí spoliehať na to, že budúcemu penzistovi stačí dobre zarábať a platiť vyššie odvody len posledných 10 rokov pred odchodom do dôchodku.

Čo sa započítava do obdobia dôchodkového poistenia?

Do obdobia dôchodkového poistenia sa započítavajú roky, počas ktorých ste pracovali a platili odvody. Občanovi, ktorý celý život nepracoval a bol v evidencii na úrade práce, sa do obdobia dôchodkového poistenia započítavajú len roky do roku 2000. Ak takýchto rokov nemá ani 15, nedostane žiadny dôchodok.

V praxi sa môžu objaviť aj prípady, že aj osoba, ktorá nikdy nepracovala, dôchodok od štátu predsa len má, napríklad z dôvodu nároku na sirotský alebo vdovecký dôchodok.

Prečítajte si tiež: Daňové tipy pre dôchodcov od Jozefa Mihála

Ďalšie plánované zmeny v dôchodkovom systéme

Okrem zmien v aktuálnej dôchodkovej hodnote sa diskutuje aj o ďalších zmenách v dôchodkovom systéme. Minister financií Ivan Mikloš hovorí o nevyhnutnosti zmien vo výpočte dôchodkov a spôsobe valorizácie. Mihál uvažuje o úplne novom vzorci na výpočet penzií, v ktorom by sa mal zohľadňovať pomer platiteľov odvodov a poberateľov dôchodkov.

Hoci o podrobnostiach nového výpočtového modelu zatiaľ ministerstvo nehovorí, po zavedení spomínaného švédskeho modelu by penzie vyplácané z prvého piliera boli asi tým nižšie, čím viac by bolo dôchodcov a, naopak, menej tých, ktorí platia odvody. Demografi pritom práve takýto vývoj aj očakávajú. Už dnes sa stále znižuje počet pracujúcich vo vzťahu k dôchodcom.

Zavedenie takzvaného demografického koeficientu do vzorca na výpočet dôchodkov bývalý štátny tajomník ministerstva práce a spoluautor súčasného výpočtového modelu Michal Horváth neodmieta. „Z odborného hľadiska je to rozumný zámer. No zmysel by mal len vtedy, keby sa uplatňoval aspoň v horizonte niekoľkých desiatok rokov. Momentálne však možno skôr očakávať, že každá nová politická garnitúra by si taký koeficient upravila po svojom,“ povedal Horváth. Pripomenul však, že väzba medzi tým, koľko občan do dôchodkového systému odvedie, a tým, koľko z neho ako penzista získa, bude čím ďalej slabšia.

Súčasťou novely, ktorá sa bude schvaľovať ešte v priebehu tohto roka a jej účinnosť sa predpokladá od januára 2012, by mal byť aj nový valorizačný mechanizmus, ktorým sa dôchodky budú každoročne zvyšovať. Nový spôsob valorizácie ešte ministerstvo nepredstavilo.

Zvyšovanie dôchodkového veku

Súčasná vláda nemá zvyšovanie dôchodkového veku zahrnuté v programovom vyhlásení a takúto zmenu ani momentálne neplánuje. Aj opozičný poslanec Braňo Ondruš (Smer) si myslí, že v tomto volebnom období kabinet dôchodkový vek určite nezvýši, keďže by mu to vzalo „politické body“. „Na začiatku ďalšieho sa však k tomu pravica možno odhodlá.

Prečítajte si tiež: Nevyplatený dôchodok

Podľa Ondruša zatiaľ tlak na zvýšenie dôchodkového veku ani nie je príliš veľký. „Hoci vo vyspelejších krajinách ho už dnes majú vyšší, vyšší je tam aj vek dožitia. Takže naši ľudia čerpajú z dôchodkového systému približne rovnako dlho ako penzisti vo vyspelom zahraničí, ba často aj kratšie,“ pripomenul. Za omnoho podstatnejší na udržateľnosť prvého piliera považuje vývoj na trhu práce, na ktorom dnes starší ľudia majú minimálne šance uplatniť sa.

Riaditeľ INEKO Peter Goliaš síce všetky úpravy smerujúce k úsporám v systéme víta, no zvýšenie dôchodkového veku aj tak považuje len za otázku času. Podľa neho by už súčasná vláda mala čo najskôr prijať zákonný rámec jeho ďalšieho dvíhania nad hranicu 62 rokov. Aj podľa Horvátha je zvýšenie dôchodkového veku aspoň na 65 rokov neodvratné, no malo by sa o ňom rozhodnúť najneskôr v roku 2015, aby nábehová krivka nemusela byť príliš strmá. „Čakať do roku 2024 je neskoro. Mali by sme sa pripraviť na zlé časy, ktoré z demografického hľadiska určite nastanú,“ odporúča.

Finančná rezerva na dôchodok

Pracovný portál Kariéra.sk realizoval prieskum, do ktorého sa zapojilo 4700 respondentov. Z prieskumu vyplynulo, že zhruba 53 percent opýtaných si uvedomuje dôležitosť finančnej rezervy na starobu a peniaze si odkladajú. Od 100 do 200 eur si odkladá zhruba pätina respondentov.

Je dôležité si uvedomiť, že štátny dôchodok nemusí byť postačujúci na pokrytie všetkých životných nákladov v starobe. Preto je vhodné si vytvárať finančnú rezervu, ktorá môže zabezpečiť vyšší životný štandard v dôchodkovom veku. Svoju budúcnosť môžu zlepšiť a ovplyvniť aj tým, že si budú vytvárať finančnú rezervu.

tags: #michal #jozef #dochodok #vypocet