Život obce Lúky v zrkadle kroniky: História, spoločnosť a každodenný život

Úvod

Kronika obce Lúky je cenným dokumentom, ktorý zachytáva život obce v rôznych historických obdobiach. Zápisky kronikárov, ovplyvnené dobou a spoločenským vývojom, poskytujú autentický pohľad na život obyvateľov, ich zvyky, prácu a premeny obce. Táto kronika, prepísaná Valérom Ježovicom, je svedectvom o minulosti Lúk a ľudí, ktorí v nej žili.

Počiatky kroniky obce Lúky

Prvým kronikárom obce Lúky sa stal Rudolf Jaroušek, správca rímskokatolíckej ľudovej školy, na základe uznesenia obecného zastupiteľstva z 20. marca 1933. Jaroušek, ktorý nebol rodákom z Lúk, ale pôsobil v obci štyri roky, sa ujal tejto funkcie s cieľom zaznamenať históriu a život obce pre budúce generácie. Jeho kronikárske zápisky začínajú opisom obce a jej okolia.

Opis obce Lúky v tridsiatych rokoch

Obec Lúky, ktorej názov je odvodený od lúk, sa rozprestiera po oboch stranách cesty z Púchova cez Lýsky priesmyk na Moravu. Leží uprostred Púchovskej doliny, približne 12 km od Púchova aj od Moravy. Dedina je dlhá asi 2 km. Na hornom konci obce, pri moste, odbočuje cesta na Lazy pod Makytou, vzdialené 4 km.

Dolina na Lúkach je v týchto miestach najužšia. Pozdĺž cesty stoja prevažne drevené domy, často bez komínov, z ktorých dym vychádza cez povaly. Medzi murované budovy patrili rímskokatolícky a židovský kostol, fara, rímskokatolícka a evanjelická škola, notársky úrad, poštový a telegrafný úrad, četnícka stanica a niektoré židovské domy. Za domami sa nachádzajú menšie a väčšie záhrady a polia, na rovine úrodné, na svahoch kamenisté a menej hodnotné. Ulica je úzka, miestami len niekoľko metrov široká, čo predstavuje problém pre frekventovanú cestu.

Na hornom konci dediny, za mostom, sa nachádza schreibrovská parná píla. Kedysi zamestnávala až dvadsať robotníkov, no v čase písania kroniky už len 6-7. Píla má svojho strojníka a spravuje ju lesný správca z Lysej pod Makytou. Po prevrate píla viackrát zmenila majiteľov. Stavebné drevo sa predáva aj do zahraničia, najmä do Nemecka.

Prečítajte si tiež: Trendy v prenájme bytov Masarik

Katolícky kostol: Historický klenot obce

Katolícky kostol, ktorý sa nachádza na dolnom konci dediny, je najstarším kostolom v doline a okolí. Podľa povesti sa ho pôvodne pokúšali postaviť medzi Lúkami a Lysou, ale stavba sa nedarila. Až po porade s neznámym človekom, ktorý im poradil zapriahnuť čierne voly a nechať ich voľne ísť, sa našlo vhodné miesto. Voly zastali na mieste dnešného kostola, kde bol kostol úspešne postavený.

Podľa spisku zostaveného na pamiatku 700-ročného jubilea chrámu (1228-1928) je lúcky chrám najstarší v okolí, jeden z najstarších v Trenčianskej a v Nitrianskej diecéze, a dokonca aj na Slovensku. Kanonická vizitácia z roku 1829 potvrdzuje, že bol postavený v roku 1228. Tento rok je vyrytý v plechovej zástavke na veži kostola a štruktúra a štýl stavby nasvedčujú, že bol postavený v 13. storočí za vlády Arpádovcov. V roku 1612 bol kostol opravovaný a prípadne prestavaný. Druhá oprava sa uskutočnila v roku 1817.

Pôvodne bol cintorín okolo kostola, no koncom 18. storočia bol založený terajší cintorín. Pod kostolom sa nachádza krypta, prístupná len z kostola, kde pochovávali patrónov a farárov.

Fara: Sídlo duchovného života

Do roku 1823 bola fara drevená. V tomto roku bola postavená kamenná fara. V roku 1882 bola fara prestavaná, zrušená bola brána vedúca cez stred farskej budovy a dve krajné časti farskej budovy boli spojené novovystavanou izbou.

Podľa kanonickej vizitácie z roku 1829 bol počet veriacich nasledovný: Lúky 620, Dolná Dubková 11, Vydrná 21, Mestečko 8, Záriečie 21, Zbora 7, spolu 688. V roku 1928 bol stav takýto: Lúky 490, Dolná Dubková 76, Vydrná 18, Záriečie 22, spolu 606. Mená farárov sú známe od roku 1671. Evanjelici farára Jána Hudka vyhnali a obsadili faru a kostol. Tento stav trval len rok, kým sa katolíci kostola nezmocnili a farár Ján Hudek sa nevrátil. Odvtedy je kostol katolícky. Počas 16. a 17. storočia mali evanjelici lúcky kostol a faru v moci dlhší čas. Odvtedy sa tu vystriedalo 17 farárov a administrátorov. Peter Valter bol známy ako povestný záhradník. Farárom od roku 1917 bol Anton Kompánek. Počas doby, kedy Lazy pod Makytou a Lysá pod Makytou patrili pod Lúky, pôsobili tu aj kapláni. Kostol a fara zažili pohnuté časy najmä v 16. a 17. storočí počas tureckých nájazdov.

Prečítajte si tiež: Bankrot fyzických osôb na Slovensku

Školstvo v obci Lúky: Od skromných začiatkov k modernej dvojtriedke

Podľa kanonickej vizitácie z roku 1829 existovala v Lúkach katolícka škola od roku 1826. Bola postavená na terajšom mieste. V roku kanonickej vizitácie (1829) bol organistom František Kresánek, rodák z Považskej Bystrice, ktorý bol zároveň učiteľom, notárom a zvonárom. Mená ďalších učiteľov nie sú známe. Počet detí nebol veľký, lebo do školy chodil, kto chcel. Školský rok trval len cez zimné mesiace. Z učiteľov posledných desaťročí kronika uvádza Pavla Ihriského (starý otec akademického sochára Vojtecha Ihriského), V. Šimka, Štefana Igaza, Antona Kumeryho a Jána Záhorského. Po prevrate sa tu vystriedalo niekoľko výpomocných učiteliek. V čase písania kroniky boli učiteľmi Rudolf Jaroušek, správca školy, a Elena Jaroušková rod. Valachová, triedna učiteľka. Do roku 1929 bola škola jednotriedkou, hoci už niekoľko rokov počet žiakov prevyšoval číslo 100. V tomto roku (1929) cirkevníci s veľkými obetami a pomocou subvencií Krajinského úradu v Bratislave, vystavili krásnu, modernú dvojtriedku so správcovským bytom v cene cca Kč 220.000. Odvtedy vyučujú dvaja učitelia. V ostatných 3 rokoch je žiakov vyše 150, a preto by sa mala zriadiť tretia trieda, čo však v ťažkých pomeroch nie je možné.

Školu navštevovali okrem detí z Lúk aj žiaci katolíckeho vyznania z Dolnej Dubkovej a zo Záriečia. Počet žiakov v školských rokoch 1930/31-1937/38 sa menil nasledovne:

• 1930/31: I. trieda 73 žiakov, II. trieda 55 žiakov
• 1931/32: I. trieda 76 žiakov, II. trieda 72 žiakov
• 1932/33: I. trieda 88 žiakov, II. trieda 73 žiakov
• 1933/34: I. trieda 74 žiakov, II. trieda 71 žiakov
• 1934/35: I. trieda 81 žiakov, II. trieda 74 žiakov
• 1935/36: I. trieda 75 žiakov, II. trieda 86 žiakov
• 1936/37: I. trieda 45 žiakov, II. trieda 50 žiakov, III. trieda 53 žiakov
• 1937/38: I. trieda 52 žiakov, II. trieda 51 žiakov, III. trieda 38 žiakov

Podľa údajov správkyne školy Oľgy Švehlovej, miestna evanjelická škola vznikla v roku 1913. Od začiatku na nej učí ona. Má 64 žiakov, z ktorých polovica dochádza z Dolnej Dubkovej. Budova školy je z roku 1913. V rokoch po prevrate vyvinula správkyňa čulú kultúrnu činnosť.

Židovská komunita v Lúkach: História a prítomnosť

V obci sa nachádza aj veľký židovský kostol, postavený v roku 1872. Predtým na jeho mieste stál menší, drevený kostol. Do tejto náboženskej obce patrili židovskí veriaci z obcí Lúky, Dolná Dubková, Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou, Záriečie, Mestečko, Vydrná, Zbora a Dohňany. Kedysi to bolo asi 90 rodín, v čase písania kroniky asi 42. Mávali 2 kantorov a 1 pomocníka, neskôr len jedného kantora.

Židia mali v Lúkach aj svoju školu, založenú asi v roku 1872. Bola to trojtriedna škola s piatimi ročníkmi. Najprv sa vyučovalo len hebrejsky, neskôr v nižších triedach nemecky a vo vyšších maďarsky. Počet žiakov bol asi 135. Školu navštevovali aj katolíci a evanjelici. Postupom času škola upadala, stala sa dvojtriednou a nakoniec jednotriednou. Počas prevratu zanikla pre nedostatok žiakov. Židovské deti z Lúk chodili do miestnej rímskokatolíckej školy. Židovská škola bola umiestnená v dome, v ktorom býval kantor. Katolíci kúpili zo starej židovskej školy tabule pre svoju školu.

Prečítajte si tiež: Inzercia a bývanie: Historické súvislosti s Masarykom

V Lúkach sa nachádzajú tri cintoríny: rímskokatolícky (najstarší) na úpätí Kňažej, evanjelický a židovský. Katolíci pôvodne pochovávali svojich mŕtvych okolo kostola, kde bol ich prvý cintorín.

Vodstvo: Potok Biela voda a mlyny

Na juhovýchodnej strane obce tečie potok Biela voda, prameniaci na Čertove. Potok nie je hlboký, v lete dosahuje maximálnu hĺbku 0,5 m, takže sa dá ľahko prebrodiť. Počas dažďov a za odmäku sa mení na dravú rieku s hĺbkou 1,5 m. Jeho šírka sa pohybuje medzi 3-8 m. Dno je piesočnaté a kamenisté. Žijú v ňom raky a ryby ako mrenice, jalce a slíže. Rýb je v potoku málo. Cez Bielu vodu je postavený drevený most smerom na Lysú pod Makytou, ktorý bol obnovený v roku 1936. Pri potoku stojí valcový mlyn patriaci p. Pečeňovi, kde si dávajú rezať kmene na dosky z okolitých obcí. Donedávna stál pri parnej píle aj druhý mlyn, ktorý bol zrušený pri stavbe železnice Púchov-Horní Lideč v roku 1935.

Pôda a využitie krajiny

Pôda v okolí Lúk pozostáva z piesku, hliny, slienu a štrku. Na rovine je úrodná, na svahoch menej, kvôli vyššiemu obsahu štrku. Všetka zem je nánosového pôvodu. Miestami je voda veľmi blízko pod povrchom, čo škodí plodinám. Preto boli v roku 1931 najvlhšie pozemky odvodnené. V roku 1882 mali Lúky 607 katastrálnych jutár ornej pôdy, 6 katastrálnych jutár záhrad, 41 katastrálnych jutár lúk, 421 katastrálnych jutár pasienkov, 166 katastrálnych jutár hôr a 81 katastrálnych jutár neplodnej zeme. V roku 1930 podľa štátneho štatistického výkazu bolo 5849 katastrálnych jutár ornej pôdy, 459 katastrálnych jutár lúk, 87 katastrálnych jutár záhrad, 4043 katastrálnych jutár pasienkov, 2431 katastrálnych jutár hôr, 02 katastrálne jutáre vodnej plochy, 172 katastrálnych jutár zastavanej plochy a 84 katastrálnych jutár neplodnej pôdy.

Miestne názvy a chotár

Kronika uvádza aj miestne názvy častí chotára: Kňažia - Hajnušov, Dolný lán, Nadhumnie a Diel, Nad Dankov, Dankov, Dielnice a Horekončie, Vlčie jamy, Strážna - Trnkov, Niva, Potok, Hladovec, Brehy, Uhlíkovec, Zábreh, Na puste, Nadlučie, Zákružie, Zaosičie, Krivá, Nagobec, Nová stávka, Kurejovec, Sekerčina, Pastierovec, Uľahlice, Cukraj, Zamedničie, Láz - Holkovec, Zalučie, Srazy, Stávky, Medník.

Obyvateľstvo: Počet, národnosť a zamestnanie

V roku 1913 mali Lúky 168 domov a 718 obyvateľov. Podľa sčítania z roku 1919 bol stav 139 domov a 555 obyvateľov (229 mužov a 326 žien). Náboženské rozvrstvenie: 584 rímskych katolíkov, 103 evanjelikov a.v., 1 evanjelik reformovaný a 82 židov. Podľa sčítania ľudu z roku 1930 bolo na Lúkach 198 domov a 783 obyvateľov. Z nich bolo 752 československej národnosti, 4 ruskej, 16 nemeckej, 8 židovskej a 3 cudzinci. Náboženské rozvrstvenie: 584 katolíkov, 133 evanjelikov a.v., 63 židov a 3 iní.

Obyvatelia boli prevažne robotníci, roľníkov bolo málo. Aj tí boli často závislí na zárobku, pretože ornej pôdy bolo málo a nebola najlepšej kvality. Robotníci chodili na sezónne práce na majere, do blízkych Lednických Rovní, Dubnice a iných miest. Po prevrate mnohí chodili do Čiech. Niektorí sa vysťahovali do USA a Kanady. V posledných časoch si zarábali na živobytie pri hydrocentrále na Váhu pri Ladcoch, neskôr hlavne pri stavbe železnice Púchov - Horní Lideč. Niektorí chodili denne do zbrojovky v Považskej Bystrici. Dobrý úžitok dával obyvateľstvu hovädzí dobytok, ktorého tu chovali veľa. Väčšina mlieka sa spracovala v družstevnej mliekárni, založenej v rokoch po prevrate.

Zo živnostníkov bol v obci 1 kováč, 1 pekár, 6 obchodníkov s miešaným tovarom, 4 mäsiari, 2 priekupci, 2 hostince, 1 krajčír, 3 obuvníci (pracoval však len 1), 1 holič, 2 stolári (pracovali málo) a 1 strojný zámočník.

Úrady a inštitúcie

Od roku 1937 bola v obci železničná stanica. Predtým sa chodilo do Púchova nad Váhom (13 km). Pred vojnou pešo alebo vozom, ktorým sa vozila pošta. Tak to bolo aj v prvých rokoch po vojne. Neskôr zaviedli autobusovú dopravu jedným a neskôr dvoma autobusmi (jeden z Lazov pod Makytou, druhý z Lysej pod Makytou). Autobusová doprava zanikla so začiatkom železničnej premávky na Štefánikovej dráhe 2. mája 1937.

Obec Lúky patrí do púchovského okresu, kde sa nachádza okresný úrad, berný úrad, okresný súd, dôchodková kontrola, okresný lekár a zverolekár. V obci je trojtriedna rímskokatolícka a jednotriedna evanjelická škola. Do meštianskej školy chodia žiaci do Púchova. Železničná stanica má prednostu, výpravčíka, traťmajstra a 5 výhybkárov. Farský kostol pre občanov katolíckeho vyznania je v obci aj s farou. Fara nie je obsadená, spravuje ju správca dohňanskej fary dp. Rudolf Minarovský. Občania evanjelického vyznania sú prifarení do Záriečia (p. Samuel Peressényi). Obyvatelia židovského vyznania majú svojho kantora na Lúkach. Predsedom židovskej náboženskej obce je miestny lekár. Poštový úrad je v obci a listonoš nosil dvakrát týždenne poštu do Vydrnej. Od roku 1937 sú dvaja listári, jeden roznáša v obci a druhý vo Vydrnej denne.

Kroje: Zanikajúca tradícia

Obyvatelia nosili pestré kroje. Ženy ešte nosili zubáče, riasnaté pančuchy, vyšívané papuče, rukávce, biele plachty a v zime kožuchy. Muži nosili tmavé súkenné nohavice, kapce (papuče), vyšívané vesty s gombíkmi a široké klobúky. Ale kroj pomaly zanechávali. Už pred vojnou to bolo badateľné. Po prevrate sa muži takmer úplne vzdali kroja. Široký klobúk už na hlave Lúčana nebolo vidieť. Ženy boli konzervatívnejšie, ale aj u nich bol kroj často len sviatočný odev.

Hory a lesné hospodárstvo

Hôr nebolo veľa, ale viac ako pred 50 rokmi. V roku 1882 bolo 166 katastrálnych jutár, v roku 1930 už 2431 katastrálnych jutár. Lesov pribudlo na úkor pasienkov. Najviac hôr bolo v častiach Nová stávka a Stávky. V horách rástli listnaté stromy (buky, duby, hraby, brezy, kleny) a ihličnaté stromy (smreky, borovice, jedle, červený smrek, borovičky). Sem tam sa našli osiky, agáty a lipy. Hory patrili miestnemu urbáru a jednotlivcom. Obec nemala lesy. Cudzích drevín tu nebolo. Hlavným produktom lesov bolo drevo, pochádzajúce z hlavnej ťažby, medziťažby. V lesoch sa rúbalo raz ročne (v zime). Rúbaniská boli znovu vysádzané hlavne ihličnatými priesadami. Drevo sa spracovalo na siahovicu, alebo sa kmene režú na laty a dosky. Drevo sa dopravovalo domov na vozoch a saniach, ťahaných koňmi a kravami. Chudobní si drevo ťahali a vozili sami. Lesom škodilo zhrabávanie lístia v jeseni, ktoré sa používalo na podstielanie hovädziemu dobytku. Na jar sa oblamovali stromy a zeleným lístím sa kŕmili kozy (letnina). Vedľajšiu ťažbu lesa poskytovali huby, jahody, maliny a iné lesné plodiny, ktoré zbierali obyvatelia. V horách bolo dosť malín, jahôd a húb, menej čučoriedok. Z húb sa nachádzali bukové, sivé, dubové, osikové, brezové, lieskové, zachojáky, kuričky, paprstky, mlieče, kozáky, smrekové a iné. Ani na kvetiny nebol kraj chudobný. Z liečivých rastlín…

#

tags: #milos #pridavok #kosice #životopis