
Parkovanie a bezbariérový prístup sú kľúčové aspekty, ktoré ovplyvňujú kvalitu života osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ZŤP). Tento článok sa zameriava na minimálne rozmery parkovacích miest pre invalidov, normy STN, stavebné úpravy a ďalšie relevantné predpisy, ktoré zabezpečujú ich integráciu do spoločnosti.
Firemné parkovisko môže byť súkromné na pozemku firmy, vyhradené na pozemku obce alebo prenajaté na súkromnom pozemku iného vlastníka. Ak firma plánuje vybudovať súkromné parkovisko, je dôležité zvážiť napojenie na verejnú cestnú sieť. Ak sa parkovisko napojí na verejnú cestnú sieť, platia na ňom pravidlá cestnej premávky a ich porušenie rieši polícia. Zároveň sa naň vzťahuje zákonné a havarijné poistenie. Ak sa firma rozhodne nezapojiť parkovisko do verejnej cestnej siete, musí fyzicky zabrániť vstupu nepovolaným osobám. V takom prípade neplatí zákonné ani havarijné poistenie a nie je nutné dodržiavať pravidlá cestnej premávky.
Pre správne označenie parkoviska je potrebné:
Na označenie parkovacích miest sa odporúča použiť modré príkazové tabuľky a informatívnu dopravnú značku „Parkovisko“.
Veľkosť parkovacích miest stanovuje norma STN 73 6056. Minimálne rozmery sú:
Prečítajte si tiež: Dopady zvýšenia minimálneho dôchodku
Pre vozidlá osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie musí byť šírka parkovacieho miesta najmenej 3,5 m (upravené Vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR 532/2002 Z. z.).
Na súkromných parkoviskách platia zvyčajne rovnaké dopravné predpisy ako na verejných. Vlastník pozemku môže podmienky premávky upraviť, ale musí túto časť pozemku jednoznačne oddeliť od ostatných komunikácií a dôsledne označiť dopravným značením.
Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 musia byť na každom parkovisku vyhradené minimálne štyri percentá parkovacích miest, najmenej však jedno, pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Toto parkovacie miesto musí byť umiestnené čo najbližšie k vchodu do príslušnej budovy alebo pri výstupe z parkoviska.
Vodič vozidla s parkovacím preukazom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nemusí parkovať iba na mieste vyhradenom pre autá s takýmto preukazom. Môže parkovať aj na iných parkovacích miestach, ak je to pre neho jedinou alebo lepšou možnosťou. Podľa Zákona o cestnej premávke č. 8/2009 musí byť od vozidla s parkovacím preukazom ZŤP pri parkovaní zachovaný odstup najmenej 1,2 metra.
§ 23 Zastavenie a státie (3) Pri zastavení a státí vedľa vozidla s parkovacím preukazom pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) podľa § 44 ods. 4 vodič je povinný ponechať bočný odstup najmenej 1,2 m.
Prečítajte si tiež: Nespravodlivosť a zdaňovanie
Zákon pritom neuvádza, či má ísť o odstup iba z jednej alebo obidvoch strán. Keďže ale zákon platí pre každého účastníka premávky, rozumejme tomu tak, že bočný odstup 1,2 metra musí byť zachovaný aj sprava, aj zľava. Ak vedľa seba parkujú dve vozidlá, obe s vyloženým parkovacím preukazom osoby s ŤZP, musí byť rozostup medzi nimi tiež 1,2 metra.
Zákon o cestnej premávke jasne uvádza, že takýto parkovací preukaz môže byť na určenom vozidle iba v prípade, že sa práve používa na prepravu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Teda v čase, keď sa takto neprevádzkuje, musí byť z auta odobraté (§ 44 ods. 2 a 3).
Pri výstavbe alebo úprave parkoviska je dôležité venovať pozornosť nielen výberu vhodného materiálu na povrch, ale aj podložiu, parkovacej politike a vhodnému značeniu.
Existujú tri základné typy parkovísk:
Pri úvahách o parkovisku je potrebné zvážiť nielen počet zamestnancov, ale aj typ vozidiel, ktoré na ňom budú parkovať, a dobu parkovania.
Prečítajte si tiež: Slovenský minimálny príjem: Analýza
Pri výbere správneho materiálu na parkovanie je potrebné vziať do úvahy preferencie a požiadavky pravidelných používateľov, firemných vozidiel, frekvenciu maloobchodných zákazníkov a obchodných partnerov, dodávateľské vozidlá, dostatočnú kapacitu pre hotelových a reštauračných hostí, miesta pre invalidov a rodiny s malými deťmi, miesto pre prístrešok na auto, garáž, obrubníky a nájazdové obrubníky pre priemyselnú dlažbu a priemyselné prvky, chodníky.
Pred akoukoľvek aplikáciou značenia je potrebné preštudovať si vyhlášku 30/2020 Z. z. a predložiť návrh dopravného značenia miestne príslušnému cestnému orgánu na schválenie.
Osvetlenie parkovísk sa riadi európskymi normami EN 12464-2 a EN 13201-1. Nedostatočné osvetlenie môže spôsobiť nehody, úrazy a zvýšenú kriminalitu.
Existujú štyri základné typy parkovacej politiky:
Hoci sú SUV vozidlá čoraz populárnejšie, ich rozmery často balansujú na hranici štandardných parkovacích miest. Bežné rozmery parkovacích miest v Európe, vrátane Slovenska, sú približne 2,4 metra na šírku a 4,8 až 5 metrov na dĺžku. Väčšina SUV modelov má šírku medzi 1,85 a 2 metrami bez spätných zrkadiel, čo znamená, že po zaparkovaní ostáva na oboch stranách len približne 20 až 25 centimetrov priestoru.
Pri rekonštrukcii bytových priestorov pre vozičkárov je prvou zásadnou zmenou výmena zárubní. Mali byť široké minimálne 80 cm, čo je dostatočné na prejazd s mechanickým i elektrickým vozíkom. Minimálnu šírku 80 cm musia mať aj priechodové chodby. Na otáčanie vozíka v priestore je potrebný rádius o šírke 150 cm. Základnou požiadavkou vo WC sú správne osadené madlá. Umývadlo by malo byť nižšie ako býva zvykom a malo by byť aj plytšie, aby sa podeň zmestili kolená človeka sediaceho vo vozíku. Vozičkár môže na vaňu prakticky zabudnúť. Ideálnym riešením pre zabezpečenie pravidelnej hygieny je sprcha. Ak si však dáte do sprchovacieho kúta namontovať madlá ako v toalete, mnohí vozičkári zvládnu presadnutie z vozíka na kúpeľňovú stoličku aj samostatne. Aj v prípade kúpeľne platí, že pokiaľ to nie je zásadný technický problém, ideálne sú zasúvacie dvere. Táto požiadavka sa v podstate týka všetkých dverí, ktoré potrebuje vozičkár otvárať. No niekedy sa stačí len zamyslieť nad tým, či niektoré dvere sú aj funkčné, či nie sú permanentne otvorené.
Technické podmienky (ďalej TP) stanovujú zásady navrhovania a zhotovovania pozemných komunikácií so zreteľom na osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. TP stanovujú požiadavky na návrh debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na pozemných komunikáciách v zmysle vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z. z. a vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. V TP sú uvedené podmienky na zabezpečenie pohybu pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Na zabezpečenie bezpečného, samostatného a pohodlného pohybu je nevyhnutný dostatočný manipulačný priestor pre uvedené skupiny osôb, ktoré sú podrobne popísané v grafickom liste č. Dôležitou súčasťou debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie je správne označovanie bariér. Všetky značky (smerové, určujúce pozíciu, názvy ulíc, popisné čísla domov, informačné tabule, a pod.) by mali byť viditeľné, čisté, čitateľné, zrozumiteľné a v noci vhodne osvetlené. Značky by nemali byť umiestnené za sklom, aby sa neleskli. Bezbariérové priestory a zariadenia, komunikácia, verejná plocha, nekryté športové ihrisko, sad a park sa označujú medzinárodným symbolom prístupnosti. Zariadenia pre nepočujúcich by mali byť označené medzinárodným symbolom hluchoty.
TP vysvetľujú technické špecifiká definované v [Z9], [Z10] a v podmienkach Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), ktoré vychádzajú zo skúseností a ustálenej praxe aplikácie hmatateľných povrchov. Priechodný prierez je daný voľnou šírkou chodníka a výškou 2 500 mm. Na odstránenie nerovností, porúch a šmykľavosti povrchu chodníkov je možné použiť vhodné spôsoby opravy podľa technológie aká bola na povrchu chodníka použitá. Na vytvorenie hmatateľných povrchov pre nevidiacich a slabozrakých možno použiť materiály uvedené v kapitole 3 týchto TP a je potrebné zachovať zásady návrhu a realizácie varovných a vodiacich povrchov uvedené v kapitole 3 týchto TP. Na chodníkoch, kde existujúce obrubníky bránia voľnému pohybu osôb na invalidnom vozíku je potrebné zriadiť obrubníkové rampy, ktoré musia byť vybavené aj hmatateľným povrchom podľa požiadaviek konkrétneho miesta. Maximálny sklon znížených obrubníkov, vrátane bočných skosení je 1 : 8; ak existujúce obrubníkové rampy nevyhovujú podmienkam uvedeným v grafických listoch č. 3 a č. 4 je potrebné ich upraviť. Obrubníkové rampy sa používajú všade tam, kde je výškový rozdiel medzi chodníkom a vozovkou, alebo ak potrebujeme znížiť úroveň chodníka. Musí byť zabezpečený plynulý prechod medzi vozovkou a chodníkom s nulovým prevýšením. Minimálna šírka chodníka (neskosená) nesmie byť menšia ako 900 mm (šírka pre invalidný vozík).
Táto vyhláška ustanovuje všeobecné technické požiadavky na stavby a ich časti tak, aby ich mohli užívať aj osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu.
Podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri obstarávaní, navrhovaní a schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie zóny a pri navrhovaní, umiestňovaní a povoľovaní stavieb:
Prístup do stavieb uvedených v § 2 ods. 1 je zabezpečený najmenej jedným vstupom na úrovni komunikácie pre chodcov bez vyrovnávacích stupňov. Ak nemožno vstup zabezpečiť podľa odseku 1, vyrovnanie sa vyrieši rampou alebo vonkajším výťahom. Chodníky a cesty pre chodcov, nadchody a podchody sa musia riešiť spôsobom ustanoveným v bode 1 prílohy tejto vyhlášky a označiť medzinárodným symbolom prístupnosti podľa bodu 4. prílohy. Na vyznačených odstavných a parkovacích plochách (pozemných, nadzemných a podzemných) pre osobné motorové vozidlá musia byť vyhradené 2 % stojísk, najmenej však jedno stojisko, pre vozidlá osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a musia byť umiestnené najbližšie k vchodu do príslušnej stavby. Tieto vyhradené stojiská musia spĺňať podmienky ustanovené v bode 3. 1. prílohy a byť označené medzinárodným symbolom prístupnosti.
Prístup do všetkých priestorov stavieb uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), b), c) a e) sa zabezpečí vodorovnými domovými komunikáciami, schodišťami a výťahmi spôsobom zodpovedajúcim podmienkam ustanoveným v bode 1. prílohy. Dispozičné riešenie bytov a obytných častí stavieb umiestnených v stavbách uvedených v § 2 ods. 1 písm. b), c) a v § 3 písm. f) musí umožňovať pohyb na vozíku vo všetkých priestoroch určených na užívanie osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu v súlade s bodom 2. prílohy.
Prístup do častí stavieb určených na užívanie verejnosťou sa zabezpečuje podľa § 6 tejto vyhlášky. Pri dvojpodlažných stavbách určených na užívanie verejnosťou, ktoré nie sú vybavené rampami, a pri viacpodlažných stavbách sa zabezpečuje užívanie verejnosťou najmenej jedným osobným, prípadne upraveným nákladným výťahom. Pri stavbách s výťahom sa prístup k výťahu zabezpečuje na všetkých podlažiach. V stavbách určených pre verejnosť sa navrhuje najmenej jedna záchodová kabína pre osoby na vozíku.
Pri navrhovaní WC sa často robia chyby, ktoré znižujú komfort a funkčnosť priestoru. Medzi najčastejšie patria: