Minimálny mzdový nárok, zákon 125/2006 a pokuty: Komplexný prehľad pre zamestnávateľov

Tento článok poskytuje ucelený prehľad o minimálnych mzdových nárokoch na Slovensku, s dôrazom na zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ktorý upravuje kontrolu dodržiavania týchto nárokov. Cieľom je objasniť povinnosti zamestnávateľov, práva zamestnancov a možné sankcie za nedodržiavanie predpisov.

Odmeňovanie zamestnancov: Rozdiel medzi mzdou a platom

Na Slovensku rozlišujeme medzi mzdou a platom, pričom toto rozlíšenie závisí od sektora, v ktorom zamestnávateľ pôsobí.

• Mzda: Peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v súkromnom sektore za vykonanú prácu. Zamestnávateľ v súkromnom sektore postupuje pri odmeňovaní podľa Zákonníka práce (č. 311/2001 Z. z.).
• Plat: Forma odmeny za prácu, ktorá prináleží zamestnancom pracujúcim v štátnom alebo verejnom sektore. Zamestnávateľ, ktorým je štát, vyšší územný celok, obec, štátny fond či príspevková organizácia zriadená za účelom plnenia verejného záujmu, postupuje podľa zákona o štátnej službe (č. 55/2017 Z. z.), zákona o štátnej službe colníkov (č. 200/1998 Z. z.) a iných, alebo podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (č. 553/2003 Z. z.).

Minimálna mzda: Základný kameň ochrany zamestnancov

Zákonník práce stanovuje, že mzda zamestnanca nesmie byť nižšia ako minimálna mzda, ktorá je ustanovená vládnym nariadením. Minimálna mzda predstavuje minimálne peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu.

Výška minimálnej mzdy

Od 1. januára 2018 bola výška minimálnej mzdy stanovená na:

• 480 Eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (mesačná minimálna mzda).
• 2,759 Eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (hodinová minimálna mzda).

Dôležité je zdôrazniť, že uvedená suma 480 Eur je hrubou minimálnou mzdou. Po odpočítaní dane z príjmu (19 %) a odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne je výška čistej minimálnej mzdy približne 403 Eur. Aj plat zamestnanca vo verejnom sektore musí byť minimálne vo výške minimálnej mzdy.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o zvýšení minimálneho dôchodku

Kto má a kto nemá nárok na minimálnu mzdu?

Zákon o minimálnej mzde (č. 663/2007 Z. z.) upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo zamestnancovi v obdobnom pracovnom vzťahu.

Nárok na minimálnu mzdu majú:

• Zamestnanci v pracovnom pomere (na neurčitý čas i na určitú dobu) pracujúci v súkromnom sektore.
• Zamestnanci pracujúci na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov alebo dohoda o pracovnej činnosti), tzv. dohodári.

Nárok na minimálnu mzdu nemajú:

• Štátni zamestnanci - zamestnanci vykonávajúci prácu podľa zákona o štátnej službe, zákona o štátnej službe colníkov a iných (napr.: zamestnanci súdov, ministerstiev, colníci, policajti).
• Zamestnanci vo výkone práce vo verejnom záujme - zamestnanci vykonávajúci prácu podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme (napr.: učitelia, zamestnanci obce či vyššieho územného celku).

Zamestnanci pracujúci v štátnom a verejnom sektore však majú nárok na plat, ktorý nesmie byť nižší ako minimálna mzda. Ak najnižšie tarifné platy niektorých zamestnancov (napr. školník, kuchárka, údržbár v školskom zariadení) nedosahujú ani výšku minimálnej mzdy, ich platy sa musia dorovnávať na úroveň minimálnej mzdy.

Doplatok k minimálnej mzde

Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálnej mzdy (480 Eur pre rok 2018), a to aj napriek tomu, že zamestnanec odpracoval plný pracovný čas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi doplatok. Tento doplatok predstavuje rozdiel medzi výškou minimálnej mzdy a výškou dosiahnutej mzdy zamestnanca.

Príklad: Ak má zamestnanec dohodnutú mesačnú mzdu 405 Eur, zamestnávateľ je povinný doplatiť mu 75 Eur (480 Eur - 405 Eur = 75 Eur).

Stupne náročnosti pracovných miest

Pre zamestnávateľov v súkromnom sektore, u ktorých nepôsobia zástupcovia zamestnancov (a teda podmienky odmeňovania nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve), platí povinnosť priradiť stupeň náročnosti každému vytvorenému pracovnému miestu. V praxi neexistujú tabuľky, ktoré by priraďovali stupne náročnosti ku konkrétnym pracovným miestam univerzálne. Zamestnávateľ musí posudzovať rozsah a náročnosť pracovných povinností každého zamestnanca samostatne.

Prečítajte si tiež: Dopady návrhu SNS na minimálny dôchodok

Charakteristika stupňov náročnosti

Zamestnávateľ musí zhodnotiť každé pracovné miesto a priradiť mu príslušný stupeň náročnosti v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce - podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca požaduje. Samotné priradenie stupňa náročnosti je však ponechané na rozhodnutí zamestnávateľa. Zákonník práce rozlišuje šesť stupňov náročnosti pracovných miest:

1. stupeň náročnosti - základné manipulačné, pomocné či prípravné práce vykonávané podľa postupov a pokynov nadriadeného (napr.: dokladač tovaru, upratovačka, pomocný robotník, skladník).
2. stupeň náročnosti - rutinné odborné práce, jednoduché remeselné práce alebo sanitárne práce v zdravotníctve (napr.: pokladník, predavač, administratívny pracovník).
3. stupeň náročnosti - ucelené odborné práce, zabezpečovanie menej zložitých agend či rôzne druhy tvorivých remeselných prác, taktiež práce so zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb, ktoré si vyžadujú zvýšenú fyzickú námahu (napr.: ekonóm, elektrikár, vodič autobusu, obchodný zástupca, zdravotná sestra, účtovník).
4. stupeň náročnosti - zabezpečovanie odborných agend a práce, ktoré si vyžadujú zvýšenú psychickú námahu, okrem toho aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti (napr.: vedúci prevádzky, inštruktor autoškoly, hlavný účtovník).
5. stupeň náročnosti - koncepčné, špecializované tvorivé alebo metodické práce s vysokou duševnou námahou a aj odborné práce v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí (napr.: manažér výroby, obchodný manažér, všeobecný lekár).
6. stupeň náročnosti - tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s vysokou mierou zodpovednosti za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami a tiež špecializované práce v zdravotníckej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí, okrem toho aj riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov (napr.: výkonný a generálny riaditeľ).

Zamestnávateľ môže evidovať jednotlivé stupne náročnosti pracovných miest v samostatnej tabuľke (ak nemá uzavretú kolektívnu zmluvu), alebo ich môže zahrnúť priamo do pracovnej zmluvy zamestnanca (čo odporúča aj inšpektorát práce).

Od stupňa náročnosti pracovného miesta závisí výška minimálnej mzdy (resp. minimálnych mzdových nárokov), ktorú bude zamestnávateľ vyplácať zamestnancovi zaradenému na dané pracovné miesto.

Stupne náročnosti a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Stupne náročnosti pracovných miest sa vzťahujú na zamestnancov pracujúcich v súkromnom sektore s výnimkou tzv. dohodárov, t. j. zamestnancov pracujúcich na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa síce vzťahuje minimálna mzda, ale nie minimálne mzdové nároky odvíjajúce sa od stupňa náročnosti pracovného miesta.

Príklad: Zamestnávateľ zamestnal na pracovné miesto účtovníka zamestnanca, s ktorým uzatvoril pracovnú zmluvu. V tejto zmluve zamestnávateľ priradil pracovnému miestu účtovníka 3. stupeň náročnosti. Zamestnávateľ tak musí tomuto zamestnancovi poskytnúť minimálnu hodinovú mzdu pre rok 2018 vo výške 3,8626 Eur. Pokiaľ by ho však zamestnávateľ zamestnal na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, musel by mu poskytnúť minimálnu hodinovú mzdu vo výške 2,7590 Eur (t. j. tú najnižšiu pre rok 2018, ustanovenú pre 1. stupeň náročnosti).

Prečítajte si tiež: 3. Pilier a Príspevky Zamestnávateľa

Kontrola a sankcie: Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce

Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, vrátane zaradenia pracovných miest do jednotlivých stupňov náročnosti, vykonávajú v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce príslušné inšpektoráty práce.

Pokuty za porušenie predpisov

Inšpektorát práce je oprávnený za porušenie pracovnoprávnych povinností (napr. za nedodržanie alebo nižšie priradenie stupňa náročnosti pracovného miesta zamestnanca) uložiť pokutu až do výšky 33 000 Eur.

V prípade zistenia nesprávneho priradenia stupňa náročnosti pracovného miesta zo strany zamestnávateľa, má inšpektorát práce oprávnenie priradiť konkrétny stupeň náročnosti podľa rozsahu vykonávaných prác príslušného pracovného miesta a súčasne môže zamestnávateľovi uložiť povinnosť zaplatiť doplatok do minimálnej mzdy podľa príslušného stupňa náročnosti pracovného miesta.

Bezplatné poradenstvo

Zamestnávateľ sa v prípade akýchkoľvek nejasností môže obrátiť na miestne príslušný inšpektorát práce, ktorý zabezpečuje poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom i zamestnancom.

Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie

Nelegálnu prácu, nelegálne zamestnávanie, ako aj právne prostriedky ochrany proti nelegálnemu zamestnávaniu v podmienkach Slovenskej republiky upravuje zákon č. 82/2005 Z. z. Pojem nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie sa do nášho právneho systému zaviedol od 1. apríla 2005 uvedeným zákonom, ktorý sa postupne novelizoval.

Definícia nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania

• Nelegálna práca - vykonávanie závislej práce fyzickou osobou, ktorá nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 400/2009 Z. z.

• Nelegálne zamestnávanie - zamestnávanie fyzickej osoby, ak:

  • nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce alebo štátnozamestnanecký pomer,
  • má s ňou založený pracovnoprávny vzťah, ale nesplnila si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni,
  • ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis, alebo sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom.

Sankcie za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie

• Fyzická osoba, ktorá vykonáva nelegálnu prácu, sa dopúšťa priestupku a môže jej byť uložená pokuta vo výške 331,94 eura.
• Zamestnávateľovi, ktorý poruší zákaz nelegálneho zamestnávania, môže byť uložená pokuta od 2 000 eur do 200 000 eur. Od 1. novembra 2013 pri nelegálnom zamestnávaní dvoch a viacerých fyzických osôb pôjde o pokutu vo výške najmenej 5 000 eur.
• Za marenie výkonu inšpekcie práce môže byť uložená poriadková pokuta vo výške 100 eur až 1 000 eur.

Kontrolné orgány

Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, vykonáva inšpektorát práce, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

tags: #minimálny #mzdový #nárok #zákon #125/2006 #pokuta