Mentálna Retardácia: Komplexný Pohľad na Definíciu, Klasifikáciu a Život s Postihnutím

Mentálna retardácia, tiež známa ako mentálne postihnutie alebo duševná zaostalosť, je komplexná problematika, ktorá ovplyvňuje životy mnohých jednotlivcov a ich rodín. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na definíciu mentálnej retardácie, jej klasifikáciu, príčiny, špecifiká vo vzdelávaní a psychosociálne aspekty života ľudí s mentálnym postihnutím.

Definícia Mentálnej Retardácie

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, charakterizovaný narušením schopností, ktoré sa prejavujú v priebehu vývinového obdobia a prispievajú k celkovej úrovni inteligencie. Ide najmä o schopnosti poznávacie, rečové, motorické a sociálne.

Inými slovami, mentálna retardácia zahŕňa zníženie rozumových schopností, zastavenie, oneskorenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Dôležité je zdôrazniť, že mentálna retardácia nie je choroba, ale stav, ktorý môže byť spôsobený rôznymi faktormi. Ako uvádza terminologický slovník UNESCO: "mentálna retardácia je celkové zníženie intelektových schopností postihnutého, ktoré vzniklo v priebehu vývinu a ktoré je sprevádzané zníženou schopnosťou orientovať sa v živote."

D. Krejčířová definuje mentálnu retardáciu ako závažné postihnutie vývinu rozumových schopností prenatálnej, perinatálnej alebo rano postnatálnej etiológie, ktoré vedie i k významnému obmedzeniu v adaptívnom fungovaní postihnutého dieťaťa či dospelého v jeho sociálnom prostredí.

M. uvádza, že mentálna retardácia je súhrnné označenie vrodeného defektu rozumových schopností. Je definovaná ako neschopnosť dosiahnuť zodpovedajúci stupeň intelektového vývinu (menej než 70% normy), hoci bol takýto jednotlivec prijateľným spôsobom výchovne stimulovaný. Okrem úrovne inteligencie môžu byť znížené ďalšie schopnosti a vyskytujú sa zmeny v štruktúre osobnosti. Mentálna retardácia sa spája s určitým poškodením, odchylnou štruktúrou alebo odchylným vývinom centrálneho nervového systému.

Prečítajte si tiež: Aspekty mentálnej retardácie

Klasifikácia Mentálnej Retardácie podľa MKCH-10

Stupeň mentálnej retardácie sa určuje pomocou inteligenčných testov, ktorých výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ). Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala štyri stupne mentálnej retardácie, ktoré sú uvedené v MKCH-10:

• Ľahká mentálna retardácia (F70): IQ 50-69 (kedysi označovaná ako debilita)
• Stredná mentálna retardácia (F71): IQ 35-49 (kedysi označovaná ako imbecilita)
• Ťažká mentálna retardácia (F72): IQ 20-34 (kedysi označovaná ako jednoduchá idiocia)
• Hlboká mentálna retardácia (F73): IQ nižšie ako 20 (kedysi označovaná ako hlboká idiocia)
• Iná mentálna retardácia (F78)
• Nešpecifikovaná mentálna retardácia (F79)

Je však dôležité si uvedomiť, že IQ je len orientačným ukazovateľom a nepostihuje všetky aspekty osobnosti človeka. Číselné hodnoty je potrebné chápať len ako orientačné s vedomím, že vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ.

Typológia a Druhy Mentálneho Postihnutia

Okrem klasifikácie podľa stupňa závažnosti existujú aj ďalšie typológie mentálneho postihnutia, ktoré zohľadňujú etiológiu a dobu vzniku:

• Oligofrénia: Všeobecný termín pre vrodené alebo získané mentálne postihnutie v ranom veku.
• Demencia: Získané mentálne postihnutie v neskoršom veku, spôsobené organickým poškodením mozgu.
• Sociálne podmienené mentálne postihnutie: Mentálne postihnutie spôsobené nepriaznivými sociálnymi a environmentálnymi faktormi.

Ďalej sa rozlišujú typy mentálneho postihnutia na základe prejavov správania:

• Eretický typ: Hyperaktívny, nepokojný, s impulzívnym správaním.
• Apatický typ: Pasívny, nezáujem o okolie, s nízkou motiváciou.
• Nevyhranený typ: Bez špecifických charakteristík správania.

Príčiny Mentálnej Retardácie

Príčiny mentálnej retardácie môžu byť rôzne a komplexné. Delia sa na:

Prečítajte si tiež: Definícia telesného postihnutia

• Prenatálne faktory: Faktory pôsobiace počas tehotenstva, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu. Patria sem fyzikálne, chemické a biologické vplyvy, ako sú infekčné ochorenia matky (napr. rubeola), užívanie alkoholu alebo drog, vystavenie žiareniu a iné.
• Vrodené faktory: Dedičné faktory, ktoré majú svoj pôvod pred počatím. Chromozómové aberácie, ako napríklad Downov syndróm, vznikajú v čase počatia. Genetické faktory zahŕňajú rôzne chromozómové poruchy (napr. Downov syndróm, Edwardsóv syndróm, Turnerov syndróm), metabolické poruchy (napr. fenylketonúria) a iné genetické abnormality.
• Perinatálne faktory: Poškodenie mozgu počas pôrodu, napríklad v dôsledku nedostatku kyslíka.
• Postnatálne faktory: Poškodenie mozgu po narodení, spôsobené napríklad úrazmi, infekciami (napr. meningitída, encefalitída) alebo toxickými látkami.
• Sociálne faktory: Extrémne zanedbávanie a nedostatok stimulácie v ranom detstve.

Príčiny sú rôzne a často pôsobia vo vzájomnej kombinácii.

Špecifiká Vo Vzdelávaní Detí s Mentálnym Postihnutím

Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím vyžaduje individuálny prístup a prispôsobenie vzdelávacieho programu ich špecifickým potrebám. Možnosti vzdelávania zahŕňajú:

• Špeciálne školy pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím: Poskytujú špecializované vzdelávanie a terapiu, ktoré sú prispôsobené potrebám žiakov.
• Špeciálne triedy pre žiakov s mentálnym postihnutím v bežných školách: Umožňujú žiakom s mentálnym postihnutím vzdelávať sa v bežnom školskom prostredí, s podporou špeciálnych pedagógov.
• Školská integrácia v bežných školách: Žiaci s mentálnym postihnutím sa vzdelávajú v bežných triedach, s individuálnou podporou a prispôsobením vzdelávacieho programu.

Vzdelávací program pre žiakov s mentálnym postihnutím sa člení na tri varianty v závislosti od stupňa mentálneho postihnutia:

• Variant A: Pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia.
• Variant B: Pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia.
• Variant C: Pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.

Dôležitou súčasťou vzdelávania je pracovné vyučovanie, ktoré vedie žiakov k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností.

Psychosociálne Osobitosti a Charakteristika Jednotlivých Stupňov Mentálnej Retardácie

Pri hodnotení poruchy psychického vývinu sa nezdôrazňuje zaostávanie rozumových schopností mentálne retardovaného, ale dôraz sa kladie na charakteristiku rozvoja celej jeho osobnosti (Dolejší, 1978). Aj keď rozumové schopnosti zostávajú obmedzené, nepokladá sa dnes mentálna retardácia za stav nemenný. Do určitej miery možno rozvíjať sociabilitu a usmerniť socializáciu mentálne retardovaného jednotlivca.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Ľahká Mentálna Retardácia

Ľahká mentálna retardácia znamená relatívne najmenšiu mieru poškodenia, obmedzenia komplexného vývinu. Toto obmedzenie vývinu nemusí byť nápadné, pri porovnaní s intaktnými rovesníkmi je však zjavné. U ľahko mentálne postihnutých sa najvýraznejšie odchýlky od normy pozorujú v oblasti kognície, komunikácie, správania a autoregulácie. Vančová (2005, s.156) hovorí o osobitostiach ľahko mentálne postihnutých: „Majú problémy s učením, myslením, vnímaním, pozornosťou, pamäťou, abstrakciou, dedukciou, úsudkom, logickým myslením". Reč ľahko mentálne postihnutých je v porovnaní s intaktnými chudobnejšia, je narušená po stránke obsahovej i formálnej. Častý je dysgramatizmus, pasívny slovník je bohatší ako aktívny. Sú ľahko ovplyvniteľní, manipulovateľní, nekritickí voči sebe i ostatným, sú málo zvedaví, vynaliezaví a tvoriví. V správaní sú impulzívni alebo naopak príliš pasívni. V motorickej, senzorickej a sebaobslužnej stránke nie sú prítomné závažnejšie problémy a poruchy, prejavujú sa skôr ako mierne vývinové zaostávania, ktoré je možné stimuláciou a edukáciou podnecovať a rozvíjať. Majú konkrétno-názorné myslenie, nedostatky v myšlienkových operáciách, najmä v analýze a syntéze, abstrakcii, porovnávaní, sú jedny z hlavných špecifík procesu myslenia mentálne postihnutých.

Okrem týchto sa popisujú i ďalšie osobitosti:

• Porucha organizácie myšlienkovej činnosti
• Tendencia k stereotypnému mysleniu
• Nedôslednosť myslenia
• Nekritičnosť myslenia
• Pomalšie utváranie pojmov

Ich sociálna prognóza je veľmi priaznivá. Väčšina sa zaraďuje do pracovného procesu ako kvalifikovaní, alebo nekvalifikovaní pracovníci, dosiahnu úroveň sociálnej adaptácie a integrácie.

Pri vhodnej edukácii, školskej i rodinnej výchove, adekvátnom vedení, akceptácii zo strany komunity a vytvorení vhodných podmienok majú ľudia s ľahkým mentálnym postihnutím predpoklady plne sa zaradiť do spoločnosti.

Stredná Mentálna Retardácia

Osoby so stredným stupňom mentálnej retardácie opisujú autori špeciálnopedagogickej literatúry ako osoby s výrazne zníženými schopnosťami chápania, komunikácie a úkonov sebaobsluhy.

Badateľné je aj zaostávanie v motorike, niekedy, najmä ak sú pridružené i somatické poruchy, v pohybe a koordinácii. Myslenie je primitívne, pozornosť a koncentrácia sú narušené, pamäť slabá. Vývin reči je oneskorený a väčšinou obmedzený na konkrétne, jednoslovné vyjadrovanie. Citovo sú viac menej vyrovnaní, dokážu rozpoznať a pomenovať svoje pocity, zvládnu osvojiť si spoločenské, pracovné návyky i prvky čítania, písania, počtov.

Sú schopní pracovať, rozvíjať svoje danosti, no v závislosti od individuálnych potrieb potrebujú väčšiu, či menšiu mieru pomoci a asistencie. S primeranou pomocou môžu dosahovať výborné výsledky v oblasti vlastného rozvoja osobnosti, v pracovnej, sebaobslužnej, komunikačnej sfére a v mnohých ďalších oblastiach.

Pri aktívnej pomoci a podpore sa dokážu zaradiť do spoločnosti, byť užitočným a nápomocným takmer vo všetkých sférach spoločenského života.

Ťažká Mentálna Retardácia

Pri ťažkej mentálnej retardácii prichádza k výraznému oneskoreniu ako psychického, tak fyzického (oblasť motoriky - oneskorené sedenie, státie, chôdza, slabý svalový tonus) vývinu. Myslenie, pamäť, predstavy, asociačné schopnosti sú výrazne narušené. Tiež aj ostatné oblasti (komunikácia, senzorika, sebaobsluha, sociálna adaptácia).

Väčšina z nich má pridružené rôzne iné postihnutia a poruchy. Pri vhodnej podpore, edukácii, rehabilitácii je možné pozitívne podnecovať ich vývinové kapacity a zabezpečiť zlepšenie ich života.

Človek s ťažkým mentálnym postihnutím sa dokáže naučiť mnoho vecí. Napríklad pracovným návykom, sebaobslužným činnostiam, vytvára vzťahy s okolím, komunikuje. Komunikácia a ostatné prejavy, či činnosti sú výrazne obmedzené a pre intaktných ľudí často ťažko pochopiteľné. No za pomoci asistenta môže byť plnohodnotnou súčasťou komunity alebo spoločnosti a podieľať sa na spoločenských procesoch a aktivitách.

Hlboká Mentálna Retardácia

Ide o hlboké zaostávanie vo všetkých vývinových etapách a oblastiach s výrazným defektom motoriky. Často sú prítomné stereotypné formy správania a pohybu. Reč je výrazne narušená, pozornosť slabo udržateľná, myslenie obmedzené. Úplne chýba abstrakcia, dedukcia a úsudok.

Hlboká mentálna retardácia býva často sprevádzaná i pohybovým defektom. Poznávacie schopnosti rozvíjajú iba výnimočne. Vačšinou vedia rozpoznať známe a neznáme veci a reagujú na ne pozitívne alebo negatívne.

Potrebujú asistenčnú pomoc takmer pri všetkých úkonoch a činnostiach. Trpezlivým podnecovaním a stimuláciou dokáže asistent rozvíjať ich schopnosti a zvyšovať ich kvalitu života vo všetkých smeroch.

Dospelý Človek s Mentálnym Postihnutím

„Dospelosť je obdobie vrcholu zrenia určitej funkcie alebo súboru funkcií. Obvykle sa delí na dospelosť biologickú, emocionálnu, sociálnu, kognitívnu. Dôležitým pojmom dospelosti je právny pojem dospelosti, ktorý je daný zákonnou formou. Dospelosť je stav, kedy človek dosiahol určitej veľkosti a sily, ktorú potrebuje na vykonávanie určitých činností, aby sa mohol prispôsobiť životu.

Dospelosť sa vyznačuje nasledujúcimi znakmi:

• Realistické plány do budúcnosti, ktoré zodpovedajú jeho schopnostiam, záujmom a sklonom
• Cieľavedomé rozširovanie orientácie v prostredí, v ktorom žije a pracuje
• Vykonávanie produktívnej práce
• Schopnosť pracovať bez konfliktov, výkyvov
• Schopnosť prijímať rady a podnety
• Schopnosť vyspelo konať a vystupovať voči autoritám
• Schopnosť samostatne hospodáriť
• Schopnosť samostatne bývať
• Schopnosť tráviť svoj voľný čas sám i s priateľmi
• Schopnosť bez problémov a ostychu stýkať sa a komunikovať s opačným pohlavím
• Vytvárať dlhodobé vzťahy
• Pripravenosť založiť si vlastnú rodinu, starať sa o jej blaho
• Starať sa aj o spokojnosť priateľov i spoločnosti

Dospelosť sprevádzajú zrelosti, ktoré môžeme popísať takto:

• Sociálna (človek je ekonomicky nezávislý)
• Citová (človek nie je závislý od rodičov)
• Biologická (fyzická zrelosť, schopnosť založiť si rodinu)
• Mentálna (schopnosť prevziať zodpovednosť)
• Psychologická (stabilita prejavov, foriem správania, myslenia)
• Sociologická (prijímanie sociálnej role, uspokojenie svojich individuálnych potrieb)
• Právna (získanie práv a povinností)

Paradoxne v praxi sa nám ukazuje, že práve najväčšie problémy v dospelosti ľudí s mentálnym postihnutím, sú aj ich najväčšími túžbami. Tak, ako každý dospelý jedinec, aj človek s postihnutím túži po samostatnosti, nezávislosti, túži po vhodnom a dôstojnom bývaní, zmysluplnom živote, dobrej práci, ktorá ho napĺňa a baví, atď. Túžby viac, či menej ovplyvňujú jednotlivé riziká, akými sú napríklad: zdravotné komplikácie, somatické možnosti, apatia, slabá motivácia, nedostatočné sebaobhajovanie a iné.

Jedinci s postihnutím sú často aj v dospelosti odkázaní na pomoc a starostlivosť iných. Vo väčšine prípadov si vyžadujú aspoň čiastočnú, niekoľkohodinovú asistenciu. Jej miera je priamo úmerná schopnostiam dospelého jedinca a závažnosti zdravotného postihnutia. Čím viac dokáže byť človek s postihnutím samostatnejší, tým je miera potreby asistencie menšia. Dospelý človek s mentálnym postihnutím potrebuje asistenciu najmä v oblasti:

• Sebaobsluhy
• Rozvoji schopností, činností a návykov
• Sociálnej interakcie a integrácie

Dôležitým aspektom v živote každého dospelého človeka, o to viac dospelého človeka s mentálnych postihnutím, je jeho práca. Zaradenie do pracovného procesu upevňuje sociálny status jedinca, dáva príležitosť, slobodu a dokazuje, že človek patrí do spoločnosti a je jej potrebnou súčasťou.

Človek s mentálnym postihnutím sa musí na pracovný proces dobre pripraviť. Táto príprava začína v rámci edukačnej činnosti na špeciálnej základnej škole. Dobre zvolená a pripravená profesionálna príprava je základným predpokladom pre pracovnú integráciu človeka s postihnutím do spoločnosti. Každý jedinec má však inú mieru začlenenia, iné potreby, nároky, iné možnosti. Avšak platí, že uplatnenie človeka s postihnutím na trhu práce je podmienené dobrým zvládnutím všetkých etáp profesionálneho vývinu, prípravy.

„Profesionálnu orientáciu postihnutých žiakov možno charakterizovať ako cieľavedomý, multifaktoriálne podmienený výchovný proces, ktorý sa uskutočňuje na základe rozpoznania individuálne podmienených dispozícií (včítane záujmov) žiaka, pri ktorom sa tieto zosúlaďujú s požiadavkami kladenými na profesionálnu prípravu. Tento proces vrcholí voľbou povolania.“ (Vašek, 2006, s.61)

Ak sa nepodarí človeku s postihnutím zamestnať sa na voľnom trhu práce, jeho ďalšími možnosťami sú chránené pracovné miesta a chránené dielne. Tu, za upravených podmienok a pripraveného prostredia pre jeho špecifické potreby, môže využiť svoje pracovné zručnosti pre potreby zamestnávateľa a za riadnu mzdu sa stať súčasťou pracovného systému.

V rámci zariadení sociálnych služieb dospelý jedinec s mentálnym postihnutím prostredníctvom pracovných činností a aktivít rehabilituje, rozvíja svoju osobnosť po všetkých stránkach, formuje zručnosti a návyky. Pracovná rehabilitácia v týchto zariadeniach ho na základe individuálnych plánov rozvoja posúva vpred a v ideálnom prípade má za cieľ pripraviť ho na trh práce, kde by naučené skúsenosti zúročil a stal sa tak v pracovnej oblasti samostatným.

Sociálne Služby pre Ľudí s Mentálnym Postihnutím

V najvšeobecnejšom poňatí možno služby chápať ako nástroj sociálnej politiky a praktického presadzovania záujmov spoločnosti vo vzťahu k ľuďom odkázaným na pomoc.

Sociálne služby sú primárne zamerané na uspokojovanie sociálnych potrieb ľudí v núdzi a ľudí ohrozených núdzou (rizikom). Napriek ich jasnej zameranosti nachádzame v odbornej literatúre rozličné vymedzenia sociálnych služieb, od vymedzení najširších (napr. Svetová banka) po vymedzenia pomerne úzke a špecifikované. Svetová banka vymedzuje sociálne služby ako: „Služby všeobecne poskytované vládou za účelom zlepšenia životného štandardu ľudí; príkladom sú verejné nemocnice a kliniky, kvalitné komunikácie, zásobovanie čistou vodou, zabezpečenie zberu odpadu, elektrina a telekomunikácie“ (www.youthink.worldbank.org/glossary).

Pomerne špecificky môžeme vidieť definovanie sociálnych služieb v súčasne platnej legislatíve. V Slovenskej republike sa otázkou sociálnych služieb zaoberá platný zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov č. 448/2008 Z.z.. Sociálnu službu chápe ako odbornú činnosť, obslužnú činnosť alebo ďalšiu činnosť alebo ako súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na:

• Prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie
• Riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity
• Zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti
• Zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby
• Riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny

V slovníku pojmov materiálu Štandardov kvality (2006) je sociálna služba definovaná ako: „Činnosť, ktorá je poskytovaná ľuďom v nepriaznivej sociálnej situácii, podpora pri sociálnom začleňovaní a ochrane pred sociálnym vylúčením s cieľom umožniť im zapojenie do bežného života spoločnosti a využívať obvyklým spôsobom iných systémov (napr. bývanie, školstvo, zdravotníctvo, služby zamestnanosti atď.). Sociálna služba je verejná služba.“

Po zodpovedaní otázky „Čo sú to sociálne služby?“ , sa nám vynára otázka „Aké by mali sociálne služby byť?“. Sociálne služby sú určené v prvom rade občanovi, klientovi, prijímateľovi. Teda aj odpoveď na otázku kvality služieb by mala byť braná so zreteľom na samotného prijímateľa.

Sociálne služby by mali byť najmä:

• Kvalitné: Sú v súlade so štandardami kvality sociálnych služieb, akceptujú skutočnosť, že všetci občania sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach a pristupujú k nim s rešpektom bez ohľadu na sociálny problém alebo situáciu v ktorej sa nachádzajú, v interakcii s prijímateľmi služieb realizujú adekvátnu individuálnu, skupinovú alebo komunitnú sociálnu službu, podporujú znižovanie sociálnej odkázanosti prijímateľa, podporujú pracovnú integráciu a inklúziu prijímateľa.
• Dostupné: Z hľadiska ceny, z hľadiska vzdialenosti sociálnej služby od miesta bydliska alebo pobytu prijímateľa, z hľadiska dostatočne rozvinutej siete požadovaných služieb.

V systéme sociálnych služieb v Slovenskej republike boli stanovené tzv. „štandardy kvality“ , ktoré sú pre poskytovateľov sociálnych služieb návodom, ako poskytovať kvalitné sociálne služby. Sú súborom kritérií, prostredníctvom ktorých je definovaná nevyhnutná úroveň kvality poskytovania sociálnych služieb v oblasti personálnej, procedurálnej a prevádzkovej.

Príklady kritérií kvality práce pre pracovníkov v sociálnych službách, ktoré sa dajú odvodiť pre každodennú prax:

• Umožňovať skúsenosti umožňovať prijímateľom sociálnych služieb získavať dostatok vlastných skúseností, zážitkovnechať klientom možnosť výberu, samostatného a slobodného rozhodovania
• Vcítiť sa do prežívaní brať ohľad na pocity klienta, snažiť sa im porozumieť a stavať sa k nim pozitívne

tags: #mkch #10 #mentálne #postihnutie #definícia