
V súčasnosti sa spoločnosť čoraz viac zaoberá otázkou starnutia populácie a jej dopadom na rôzne aspekty života, vrátane ekonomických a sociálnych systémov. Jednou z kľúčových tém je aj vnímanie staršej generácie a spôsob, akým sa spoločnosť stavia k zabezpečeniu ich dôchodkov. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa na Slovensku skladajú mladí na dôchodky starším, aké sú postoje spoločnosti k seniorom a aké výzvy a príležitosti to prináša.
Vnímanie staršej generácie v slovenskej spoločnosti je komplexná téma. Podľa sociologičky Magdalény Piscovej existuje akési skryté nepriateľstvo k seniorom alebo prevládajúci negatívny postoj k nim. Iba tretina opýtaných na Slovensku vníma ľudí nad 55 rokov pozitívne. Prekvapujúco, seniori v Česku vidia svoju situáciu ešte negatívnejšie ako na Slovensku. S istým zjednodušením možno povedať, že čím bohatšia krajina, tým je vzťah k seniorom pozitívnejší.
Príkladom negatívneho vnímania môže byť aj to, ako médiá označujú starších ľudí. Keď v televíznych správach redaktor hovoril, že 64-ročná pani sa stala obeťou lúpeže, titulok k tej správe na obrazovke bol - Okradli starenku. Je to podľa vás v poriadku, že už 64-ročného človeka tak nazvú? Určite je veľmi zle, že ju zlodeji okradli a určite rovnako nie je dobre, že ju v správach nazvali starenkou.
Zaujímavé je, že na 82-ročnú herečku Sophiu Lorenovú nikto nenapíše starenka, ale na 75-ročného Slováka, ktorý napríklad havaroval s autom, pokojne napíšu, že starček spôsobil nehodu. To je vec statusu. Keď sa človek dostane na vrchol, stane sa z neho všeobecne známa tvár, odpadá nálepka starček, starenka.
Dôchodcovia poberajú dôchodky z priebežného systému, do ktorého prispievajú tí, ktorí pracujú. Čiže ako keby mladší živili starších. V redakciách sú však občas spory, ako o tom písať. Niektorí tvrdia, že nie je správne hovoriť, že mladší živia starších. Majú úplnú pravdu tí, ktorí hovoria, že nemôžeme hovoriť o živení starších mladšími. Jedným z najväčších problémov je práve to, ako je medializovaná udržateľnosť dôchodkového systému - že nebude mať kto robiť na starších. Z hľadiska financov to chápem, musia to riešiť, ale takto nastavená argumentácia vytvára v podvedomí ľudí dojem, že na starších treba robiť. A že mladší vlastne doplácajú na starších, lebo ich musia živiť. Lenže princíp solidarity platiť musí, bez toho by spoločnosť nemohla existovať. Neustále pertraktovanie, že nebude na dôchodky, nebude mať kto robiť, môže u mladých spôsobovať, že sa pozerajú na starších ešte viac krivým pohľadom.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre získanie dotácie pre mladých farmárov
V minulosti bol problém, že starší ľudia nemali uplatnenie na trhu práce. Ako je to v súčasnosti? Stále sú žiadanejší prednostne mladší, ale ideálne s čo najdlhšou praxou (!). Nepriateľstvo ku starším ľuďom tu latentne existuje, čo na druhej strane vytvára reakciu, a tou je odmietanie veku. Môže mať rôzne formy, napríklad, že starší ľudia jednoducho nechcú priznávať vek.
Ak sú niektorí na vrchole, tak skôr menšina. Generácia ľudí, ktorí dnes majú 65 rokov a viac, si totiž najviac odskákala transformáciu, na nich všetko doľahlo a mali zo zmien menší benefit ako mladšia generácia. A skupina ľudí nad 65 rokov sa cíti aj menej šťastná, väčšina víťazov v transformácii boli mladší. A tak sú aj v spoločnosti vnímaní. Keby na Slovensku 70-ročný človek prvýkrát kandidoval na špičkovú funkciu, ako v USA Donald Trump, asi by ľudia dvíhali obočie, že čo tento starý človek chce. Ale postupne sa negatívna klíma začína prelamovať tým, že aj na Slovensku sú mnohí starší ľudia veľmi aktívni.
Pri zisťovaní, čo je pre Slovákov dôležité, vychádza vždy a v každej vekovej kategórii na prvom mieste rodina. Tá je najvyššou hodnotou. Lenže na druhom mieste je aj medzi staršími práca, či už platená, alebo neplatená. Starší človek nie je taký, že by chcel byť pasívny a ležať na gauči, aj keď je pravda, že najrozšírenejšou formou trávenia voľného času u ľudí nad 65 rokov je sledovanie televízie. No v povedomí ľudí je aj v staršom veku práca veľmi vysoko. Samozrejme, druhá vec je, že robiť musia často z nevyhnutnosti, kvôli ekonomike, lebo pocit ekonomickej nedostatočnosti je na Slovensku stále pomerne silný. Možno dosť negatívne pôsobí na obraz starších ľudí zdravotný stav, ktorý je na Slovensku horší ako vo vyspelejších štátoch. S tým je spojený negatívny imidž, že tí už nemôžu, nevládzu, stále sú chorí. Je to jeden kruh - nie sú žiadaní zamestnávateľmi, lebo podľa nich nie sú dostatočne mentálne a fyzicky spôsobilí. Pracovná aktivita ľudí sa v súčasnosti predlžuje, je však zlé, ak nepokračujú kontinuálne, potom už veľmi ťažko majú šancu uplatniť sa.
Starší sú nenahraditeľní pre vytváranie kontinuity spoločnosti. Dávajú mladším spätnú väzbu, mladí nemusia začínať z nuly, ale budujú na tom, čo vytvorili starší. Aj keď to znie možno pateticky, ale bez tých pred nami by sme neboli tam, kde sme dnes. Hodnota a prínos starších sú absolútne nespochybniteľné.
Možno je aj trochu nešťastím generácie ľudí nad 65 rokov, že zachytili iba chvost technologickej revolúcie. Prestíž starších ľudí v spoločnosti sa tradične spájala s profesionalitou, so zručnosťou, životnou múdrosťou, odovzdávaním skúseností. Toto však do istej miery prestalo platiť, lebo nastúpila počítačová éra, ktorú staršie generácie nezachytili naplno. Nemali šancu. Okrem toho stratili hodnotu aj mnohé doterajšie poznatky, hĺbka profesionality, myslenia, zručností, čiže to, čo platilo doteraz. V súčasnosti musíte mať predovšetkým istú úroveň vedomostí v informačných technológiách, a tú majú ľudia staršej generácie skôr výnimočne, čo asi tiež prispelo k nabúraniu ich vážnosti. Bolo to pre starších nešťastie, ale nešťastie v úvodzovkách, lebo technologický pokrok je nevyhnutný.
Prečítajte si tiež: Mladí lekári a zdravotná starostlivosť
Je to citlivá vec a v jazyku nemáme zakotvený jednotný pojem. Napríklad v anglických textoch sa ako prevládajúce ujalo označenie older (starší) ľudia. U nás niektorí tiež používajú označenie starší ľudia alebo ľudia v zrelom veku, často tiež označenie seniori. Je to pomerne vágna kategória, lebo pre niekoho označenie starec sedí, pre niekoho nie a môže sa cítiť urazený.
Záleží na kontexte informácie, no treba veľmi zvažovať, aby také pomenovanie bolo dôstojné, aby nemohlo uraziť. Skôr som za neutrálne vyjadrovanie. Ja som tiež modifikovala optiku na starších a je fakt, že súčasní starší sú úplne iní, ako boli za nášho detstva, keď boli napríklad 60-ročné ženy a čiastočne aj muži takmer úplne spoločensky aj pracovne odpísaní. V súčasnosti máme výrazný posun, 60-ročné ženy zastávajú mnohé dôležité posty v práci. Nezmyselné selektovanie ľudí na takých a takých poznáme aj z úplne iných sfér, nielen pri starších.
Tak ako sa mení staršia generácia, tak sa bude meniť aj to, ako ju mladší vnímajú. Ale takéto zmeny idú veľmi, veľmi pomaly, narúšanie stereotypov trvá desiatky rokov. Očakávam, že aj v tomto prípade sa to bude meniť, lebo starší ľudia sú pre spoločnosť potrební a dokážu prinášať konkrétne hodnoty. Treba im dať šancu.
Prečítajte si tiež: Slovenskí Mladí Sociálni Demokrati