Povinnosti zamestnávateľa voči pracovníkom so zdravotným postihnutím a zachovávanie mlčanlivosti

Pri výkone závislej práce je nevyhnutné rešpektovať nielen platnú legislatívu, ale aj zásady slušnosti. Zákonník práce zdôrazňuje princíp rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie zamestnancov. Rovnaké zaobchádzanie sa týka všetkých situácií v pracovnoprávnom vzťahu, nielen vzniku alebo zániku pracovného pomeru.

Zásada rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie

Podľa Ústavy SR sa základné práva a slobody zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Zákonník práce túto zásadu konkretizuje.

Prípustné je rozdielne zaobchádzanie, ak je odôvodnené povahou činností alebo okolnosťami ich výkonu, a ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie, za predpokladu, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná. Príkladom je úprava pracovného času tehotnej žene, ktorá vyplýva zo Zákonníka práce.

Zamestnávateľ je povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným zákonom (antidiskriminačný zákon).

Príklady porušenia zásady rovnakého zaobchádzania

• Nerovnomerné rozdeľovanie pracovných úloh: Jeden zamestnanec je znevýhodňovaný pri určovaní rozsahu úloh alebo pri normovaní práce.
• Rozdielne odmeňovanie: Za nadpriemerné výsledky bola odmena poskytnutá len jednému zamestnancovi, nie aj druhému, ktorý vykonával porovnateľnú prácu. Muži a ženy majú právo na rovnakú mzdu za rovnako odvedenú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty.
• Šikanovanie: Zamestnávateľ šikanuje zamestnanca, ktorý mu predložil lekársky posudok o dlhodobej zdravotnej nespôsobilosti, dáva mu časovo nestihnuteľné úlohy, neposkytuje mu potrebné podklady a zosmiešňuje ho pred ostatnými.
• Kontrola elektronickej pošty: Zamestnávateľ kontroluje elektronickú poštu zamestnanca v jeho neprítomnosti bez vážnych dôvodov a bez predchádzajúceho upozornenia.

Dobré mravy v pracovnoprávnych vzťahoch

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Pojem "dobré mravy" nemá právne vymedzenie v Zákonníku práce, hoci ho Zákonník práce používa. S dobrými mravmi počíta aj Občiansky zákonník, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pod "dobrými mravmi" možno rozumieť napríklad súbor všeobecne prospešných hodnôt, akými sú napríklad ochrana zdravia, bezpečnosti, životného prostredia, ale aj nepísané pravidlá slušnosti a morálky.

Prečítajte si tiež: Všetko o klauzule o mlčanlivosti

Príklady konania v rozpore s dobrými mravmi

• Prepustenie zamestnanca tesne pred dôchodkom.
• Zvyšovanie hlasu na zamestnanca, urážanie pred ostatnými a ponižujúce poznámky.

Mlčanlivosť zamestnávateľa a zamestnanca

Zamestnávateľ nemôže do pracovnej zmluvy vsúvať klauzulu mlčanlivosti ohľadom mzdových podmienok zamestnanca, pretože pracovná zmluva musí byť v súlade s právnym poriadkom. V tej časti, v ktorej by pracovná zmluva bola v rozpore s právnym poriadkom, by bola neplatná, teda by nespôsobovala právne účinky, ktoré sú tam ustanovené.

Práva zamestnanca pri porušení zásady rovnakého zaobchádzania

Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu diskriminácie; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu písomne odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky. Sťažnosť by mala obsahovať podstatu veci, teda v akých konkrétnych prejavoch správania sa zamestnávateľa vidí zamestnanec diskrimináciu.

Inšpekcia práce

Inšpektorát práce dohliada aj nad rešpektovaním práv a oprávnených záujmov domáckych zamestnancov. V prípade zamestnancov so zdravotným postihnutím môže inšpektorát práce u zamestnávateľa kontrolovať, či sú rešpektované ustanovenia § 158 a § 159 Zákonníka práce, predovšetkým, či sú u zamestnávateľa vytvorené adekvátne pracovné podmienky a taktiež sa prihliada na pracovné miesto, ktoré bolo takýmito zamestnancami obsadené.

Právo na súdnu ochranu

Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, má právo obrátiť sa na súd a domáhať sa právnej ochrany.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) a zdravotne postihnutí zamestnanci

Ľudia so zdravotným postihnutím potrebujú na trhu práce zvýšenú pozornosť. Dôležité je odstránenie bariér, stavebných, funkčných, ale aj tých v ľuďoch. Zabezpečenie kompenzačných pomôcok je ďalší významný moment na dosiahnutie určitej úrovne vzdelania a nájdenie si zamestnania.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o mlčanlivosti

Definícia zdravotného postihnutia

Zdravotné postihnutie sa definuje ako akákoľvek duševná, telesná, dočasná, dlhodobá alebo trvalá porucha alebo hendikep, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím

Základné úlohy zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím sú zakotvené v ustanovení § 158 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ je ďalej povinný vytvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.

Pre zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitných predpisov.

Legislatíva týkajúca sa zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

• Zákonník práce
• Zákon o sociálnom poistení
• Zákon o službách zamestnanosti
• Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
• Zákon o inšpekcii práce
• Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
• Nariadenie vlády o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami
• Nariadenie vlády, ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Osobná ochranná pracovná pomôcka (OOPP)

Legislatívne požiadavky ukladajú každému zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť svojim zamestnancom OOPP. Výber OOPP vždy stanovuje zamestnávateľ vrátane SZČO, a to na základe podmienok pracoviska, resp. vyskytujúcich sa nebezpečenstiev a rizík. Zamestnávateľ je povinný zaistiť všetkým svojim zamestnancom vzhľadom na povahu ich práce nielen OOPP, ale aj dezinfekčné, čistiace a umývacie prostriedky. Všetky náklady za OOPP platí vždy zamestnávateľ a nesmie ich priamo alebo nepriamo prenášať na zamestnancov. Za žiadnych okolností nesmie zamestnávateľ dať zamestnancovi namiesto OOPP finančnú náhradu. Je potrebné zamestnancov školiť tak, aby im bolo jasné, ako konkrétny prvok OOPP slúži pri konkrétnej činnosti, ktorú pre zamestnávateľa vykonávajú.

Povinnosti zamestnanca pri používaní OOPP

Zamestnanec je povinný používať OOPP pridelené zamestnávateľom. Musí sa o ne tiež riadne starať a strážiť ich životnosť. V prípade poškodenia ochranného prostriedku je povinný to okamžite ohlásiť svojmu nadriadenému, ktorý musí zabezpečiť nápravu.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva: Dôvernosť

Etický kódex zamestnancov

Etický kódex je záväznou normou správania sa zamestnanca. Zamestnanec vykonáva svoje úlohy v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zamestnanec pri plnení svojich úloh postupuje nestranne a transparentne. Zamestnanec je povinný konať v súlade s cieľmi a úlohami zamestnávateľa, pričom sa nesmie dať ovplyvniť zámermi iných osôb, ani prijať akúkoľvek finančnú alebo inú výhodu, ktorá by mohla mať vplyv na riadny výkon jeho pracovných povinností a výsledok rozhodovania. Zamestnanec zodpovedá za svoje konanie a rozhodnutia zamestnávateľovi a verejnosti, a je pripravený podrobiť sa kontrole a strpieť nevyhnutne potrebné preskúmanie jeho postupu. Zamestnanec je pri plnení svojich úloh maximálne otvorený a prístupný verejnosti. Je povinný riadne zdôvodniť svoje rozhodnutia, je však oprávnený odmietnuť poskytnutie tých informácií, ktorých poskytnutie zakazuje zákon alebo vykonávacie predpisy. Zamestnanec je povinný plniť svoje úlohy čestne, svedomito a zodpovedne, v dobrej viere a v zhode s poslaním zamestnávateľa. Voči verejnosti vystupuje zdvorilo a s úctou. Zamestnanec má na pracovisku vzbudzovať čo najlepší dojem, čo sa dá docieliť vhodne upraveným zovňajškom, príjemným a profesionálnym vystupovaním a dodržiavaním zásady správneho spoločenského vystupovania. Zamestnanec si je vedomý, že navonok aj dovnútra reprezentuje zamestnávateľa, a preto chodí do zamestnania upravený a vhodne oblečený, pričom rešpektuje požiadavky zamestnávateľa.

Konflikt záujmov

Zamestnanec koná vždy vo verejnom záujme. Nepripustí, aby došlo ku konfliktu jeho osobných (súkromných) záujmov s jeho postavením zamestnanca. Súkromný záujem zahŕňa akúkoľvek výhodu pre zamestnanca, jeho rodinu, blízke osoby a právnické alebo fyzické osoby, s ktorými mal alebo má obchodné alebo politické vzťahy, a ktorý by mohol vplývať na nestranný a nezaujatý výkon jeho povinnosti.

Dary a iné výhody

Zamestnanec nevyžaduje ani neprijíma dary, úsluhy, pozornosti a ani iné výhody, ktoré by mohli mať vplyv na jeho rozhodovanie a profesionálny prístup vo veci, alebo ktoré by bolo možné považovať za odmenu za prácu, ktorá je jeho povinnosťou.

#

tags: #mlčanlivosť #zamestnávateľa #ZŤP #pracovník #povinnosti