Modelová Zmluva OECD a Stála Prevádzkareň v Stavebníctve: Definícia a Daňové Aspekty

Otvorenie slovenskej ekonomiky a vstup do Európskej únie uľahčili podnikanie v zahraničí. Podnikanie v zahraničí otvára otázky zdaňovania príjmov, uplatňovania právnych predpisov a zamedzenia dvojitého zdanenia. Pri riešení daňových otázok v medzinárodných daňových vzťahoch sa vychádza zo slovenských daňových zákonov, pričom medzinárodné zmluvy majú prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi.

Medzinárodné Zmluvy o Zamedzení Dvojitého Zdanenia

Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len "zmluvy o ZDZ") majú prednosť pred Zákonom o dani z príjmov (ZDP). Táto nadradenosť je zakotvená v § 1 ods. 2 ZDP, ktorý hovorí, že medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, má prednosť pred týmto zákonom. Nejde len o zmluvy o ZDZ, ale aj o iné zmluvy spĺňajúce podmienky ustanovené v citovanom ustanovení.

V prípade príjmov z podnikateľskej činnosti vykonávanej slovenským podnikateľom v zmluvnom štáte je rozhraničenie práva na zdanenie príjmov z podnikateľskej činnosti vymedzené v článku Zisky podnikov, čo býva väčšinou článok 7. Tento článok vo všetkých zmluvách vychádza z koncepcie zdanenia podniku jedného zmluvného štátu len v tomto štáte, s výnimkou situácií, ak tento podnik vykonáva v druhom zmluvnom štáte svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne. Zisky podniku iného zmluvného štátu možno zdaniť v štáte výkonu činnosti len vtedy, ak podnik vykonáva túto činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na území tohto druhého štátu.

Definícia Stálej Prevádzkarne a Modelová Zmluva OECD

Pri posudzovaní vzniku stálej prevádzkarne sa vychádza z príslušných článkov zmlúv o ZDZ a Modelovej zmluvy OECD o príjme a majetku. Modelová zmluva OECD nie je záväznou právnou normou, ale vyjadruje väčšinový názor členských štátov OECD.

Podľa definície stálej prevádzkarne vymedzenej v jednotlivých zmluvách o ZDZ a zároveň aj v Modelovej zmluve OECD sa stálou prevádzkarňou rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého daňovníci vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Výraz „miesto na podnikanie“ zahŕňa akékoľvek priestory, zariadenie alebo vybavenie, ktoré podnik používa na výkon podnikateľskej činnosti, bez ohľadu na skutočnosť, či sú využívané výhradne na tento účel alebo nie. Miesto na podnikanie môže tiež existovať aj v prípade, ak má podnik k dispozícii určitý priestor (space), hoci nemá k dispozícii žiadne priestory (premises), alebo tieto pre vykonávanie podnikateľskej činnosti nie sú potrebné. Miestom podnikania teda môže byť aj akékoľvek otvorené priestranstvo (napr. plocha na trhovisku). Nie je pritom dôležité, či podnik toto miesto vlastní, má prenajaté alebo ním disponuje iným spôsobom. Dokonca sa nevyžaduje ani, aby mal podnik formálne právo na používanie daného miesta. Stála prevádzkareň teda môže vzniknúť aj v prípade, ak podnik používa určité miesto na výkon podnikateľskej činnosti nelegálne.

Prečítajte si tiež: Fyzika a mentálne postihnutie: Modelová štruktúra

V niektorých prípadoch však obyčajná prítomnosť podniku na určitom mieste nemusí znamenať, že podnik má uvedené miesto k dispozícii.

Príklady Vzniku Stálej Prevádzkarne

• Príklad 1: Obchodník pravidelne navštevuje svojho významného zákazníka za účelom prevzatia objednávok a obchodného stretnutia s riaditeľom nákupu v jeho kancelárii. V tomto prípade priestory zákazníka nie sú k dispozícii podniku, pre ktorý obchodník pracuje.
• Príklad 2: Zamestnanec spoločnosti je oprávnený dlhodobo používať kanceláriu v centrále druhej spoločnosti (napr. novonadobudnutá dcérska spoločnosť), s cieľom zaistiť, aby táto druhá spoločnosť náležite plnila povinnosti vyplývajúce zo vzájomne uzatvorenej zmluvy. V tomto prípade zamestnanec vykonáva činnosti spojené s podnikaním prvej spoločnosti. Kancelária, ktorú má zamestnanec k dispozícii v centrále druhej spoločnosti, predstavuje miesto podnikania jeho zamestnávateľa. Stála prevádzkareň zamestnávateľovi vznikne za predpokladu, že kancelária je k dispozícii dostatočne dlhú dobu tak, aby sa miesto na podnikanie mohlo považovať za stále a vykonávané činnosti nemajú prípravný alebo pomocný charakter v zmysle článku 5 ods.
• Príklad 3: Podnik sa zaoberá cestnou dopravou. Za účelom dodania tovaru nakúpeného určitým zákazníkom môže každý deň určitý počet rokov používať nakladaciu plošinu v sklade tohto zákazníka.
• Príklad 4: Maliar trávi tri dni v týždni počas obdobia dvoch rokov vo veľkej kancelárskej budove svojho hlavného klienta. V takomto prípade prítomnosť maliara v kancelárskej budove, v ktorej vykonáva najdôležitejšie práce v rámci svojho podnikania (t. j.

Vo všeobecnosti sa miesto podnikania často spája s určitým hmotným majetkom (budovy, strojové zariadenie a pod.) využívaným na podnikateľskú činnosť. Za miesto podnikania sa však nepovažuje obyčajná držba cenných papierov či vlastnenie bankových účtov daňovníkom s ODP na území SR alebo daňovníkom s NDP na území iného štátu. Miesto podnikania nevyžaduje fyzickú prítomnosť daňovníka s ODP na území SR alebo daňovníka s NDP na území iného štátu, alebo iných ľudí, napr. ich zamestnancov. Predajné automaty, výherné automaty, antény, satelitné prijímače, vodovodné potrubia, elektrické káble, trafostanice, čerpacie stanice a podzemné telekomunikačné káble môžu byť považované za miesto podnikania bez ohľadu na to, či tieto zariadenia sú vybavené zamestnancami alebo nie. Zamestnanci môžu byť napr. obmedzení len na umiestnenie, kontrolu a údržbu uvedeného vybavenia. Stála prevádzkareň neexistuje, pokiaľ podnik dané zariadenia len inštaluje a následne ich prenajíma inému podniku. Stála prevádzkareň však môže existovať, pokiaľ podnik, ktorý zariadenia inštaluje, ich tiež na vlastný účet prevádzkuje a udržuje.

Kritériá Stálosti Miesta Výkonu Činností

Podľa definície stálej prevádzkarne vymedzenej v článku 5 ods. 1 príslušných zmlúv o ZDZ a Modelovej zmluvy musí byť miesto na výkon činností stále (trvalé) tak z hľadiska časového, ako aj z hľadiska geografického, t. j. miesto podnikania musí mať určitý stupeň stálosti, nie iba čisto dočasný charakter. Podľa znenia komentára k Modelovej zmluve je za časovo stále považované také miesto, prostredníctvom ktorého podnik vykonáva svoju činnosť počas obdobia presahujúceho šesť mesiacov. Výnimkou z tohto všeobecného pravidla je situácia, ak má činnosť podniku opakujúci sa charakter. V takýchto prípadoch musí byť každé časové obdobie, počas ktorého bolo miesto používané, zvažované v kombinácii s tým, koľkokrát bolo toto miesto používané (čo sa môže predĺžiť aj na niekoľko rokov). Ak je miesto na podnikanie používané len veľmi krátke časové obdobie, ale takéto použitie sa uskutočňuje pravidelne počas dlhého časového obdobia, miesto na podnikanie by nemalo byť považované za čisto dočasného charakteru. Dočasné prerušenie činnosti stálej prevádzkarne nemá za následok jej zrušenie. Miesto na podnikanie, ktoré bolo v začiatkoch plánované na použitie počas takého krátkeho časového obdobia, že by stála prevádzkareň nevznikla, avšak bolo v skutočnosti udržiavané počas takého obdobia, že už nemôže byť považované za dočasné, sa stáva trvalým miestom na podnikanie a retrospektívne aj stálou prevádzkarňou. Miesto na podnikanie môže rovnako tvoriť stálu prevádzkareň od začiatku činnosti, hoci v skutočnosti existovalo veľmi krátke časové obdobie a z dôvodu určitých špecifických okolností bolo predčasne zrušené (napr.

Geografická stálosť miesta predstavuje spojitosť (súvislosť) medzi miestom podnikania a určitým geografickým bodom. Toto spojenie však neznamená, že miesto na podnikanie musí byť fyzicky spojené so zemským povrchom, na ktorom je umiestnené. Nevyžaduje sa, aby išlo o konštrukciu akéhokoľvek druhu alebo o mechanické spojenie so zemským povrchom. Stan alebo drevená búda postačuje pre splnenie spojenia s geografickým bodom. Geografické spojenie s určitým miestom nemusí byť navonok viditeľné. Podmienku geografickej spojitosti spĺňajú aj podzemné potrubia, železnice, bane a pod.

Ak je podstata podnikateľských činností vykonávaných podnikom taká, že výkon činností sa pohybuje medzi priľahlými miestami, môžu vzniknúť problémy pri určovaní, či existuje iba jedno miesto na podnikanie. Ak existujú dve miesta na podnikanie a ďalšie požiadavky článku 5 Modelovej zmluvy OECD sú splnené, podnik bude mať samozrejme dve stále prevádzkarne. Ak miesto, v rámci ktorého sú aktivity presúvané, tvorí súvislý komerčný a geografický celok s ohľadom na podstatu podnikateľskej činnosti, je možné predpokladať, že existuje len jediné miesto na podnikanie.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• Príklad 1: Napriek tomu, že podnikateľská činnosť sa počas ťažby môže presúvať z jedného miesta na druhé, baňa sa považuje za jedno miesto podnikania, predstavuje jednotný ekonomický a geografický celok. Za jedno miesto podnikania môže byť z rovnakých dôvodov považovaná aj napr.
• Príklad 2: Ak sú podnikateľské činnosti vykonávané na viacerých miestach v rámci určitého obmedzeného geografického územia, no neexistuje ich komerčná súvislosť, nebudú považované za jedno miesto na podnikanie. Veľmi bežným prípadom je výstavba ciest alebo kanálov napríklad v prípade prehlbovania tokov alebo kladenia potrubí. Činnosti nie sú vykonávané na jednom pevnom mieste spojenom, ale napredujú a sú podľa potreby premiestňované. Činnosti sú súčasťou jednoduchého projektu a musia byť chápané ako stála prevádzkareň, ak ako celok trvajú viac ako dvanásť mesiacov.
• Príklad 3: Konzultant pracuje v rámci jedného projektu zameraného na preškolenie zamestnancov banky v rôznych pobočkách na rôznych miestach. V tomto prípade by každá pobočka mala byť posudzovaná pre vznik stálej prevádzkarne samostatne, pretože chýba geografická spojitosť medzi jednotlivými pobočkami. Ak konzultant pracuje v rôznych pobočkách na rôznych územiach v rámci jedného projektu zameraného na preškolenie zamestnancov banky, každá pobočka by mala byť posudzovaná samostatne. Ak by sa však tento konzultant premiestňoval z jednej kancelárie do druhej v rámci tej istej pobočky, bolo by možné uvažovať, že ide o jedno miesto podnikania.

Vykonávanie Činnosti Prostredníctvom Miesta Podnikania

Aby miesto na podnikanie podniku založilo vznik stálej prevádzkarne tohto podniku, je potrebné, aby podnik vykonával prostredníctvom tohto miesta úplne alebo čiastočne svoju činnosť, pričom v súlade s princípmi OECD nie je potrebné, aby uvedená činnosť mala produktívny charakter. Stála prevádzkareň vzniká v momente, kedy podnik začne vykonávať svoju činnosť prostredníctvom trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činnosti. Toto nastane v prípade, kedy podnik na mieste alebo v zariadení na výkon činnosti začne s prípravnými činnosťami, na ktoré má nepretržite slúžiť miesto alebo zariadenie na výkon jeho činnosti. Stála prevádzkareň prestáva existovať likvidáciou trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činnosti alebo zastavením všetkých činností realizovaných prostredníctvom tohto miesta alebo zariadenia.

Daňová Rezidencia a Rozsah Daňovej Povinnosti

Stanovenie daňovej rezidencie je prvým a rozhodujúcim kritériom pre určenie daňových povinností daňovníkov. Zákon o dani z príjmov definuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s NDP) v § 2 písm. d) a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s ODP) v § 2 písm. e).

Ak je osoba podľa vnútroštátnych daňových predpisov považovaná za rezidenta v dvoch alebo viacerých štátoch, dochádza k tzv. „konfliktu dvojitej rezidencie“. V tomto okamihu vstupujú do riešenia otázky daňovej rezidencie, resp. nerezidencie zmluvy o ZDZ, ktoré obsahujú článok, vo väčšine prípadov článok 4, zaoberajúci sa podmienkami stanovenia rezidencie. Tento článok definuje výraz „rezident zmluvného štátu“ na účely týchto zmlúv s odvolaním sa na vymedzenie podľa vnútroštátnych daňových predpisov zmluvných štátov a obsahuje kritériá pre rozhraničenie dvojitej rezidencie tak pre fyzické, ako aj pre právnické osoby.

Modelová Zmluva OECD: Rozsah a Definície

Modelová zmluva OECD v úvodnej časti určuje rozsah svojej pôsobnosti a definuje niektoré výrazy. Hlavná časť upravuje, do akej miery môže každý z dvoch zmluvných štátov zdaňovať príjmy a majetok a akým spôsobom sa vylúči medzinárodné dvojité zdanenie príjmov. Uvedené delenie je však potrebné prispôsobiť konkrétnej zmluve, pretože niektoré články sa od takéhoto všeobecného určenia práva štátu zdroja alebo rezidencie na zdanenie môžu líšiť.

V článku 4 je určená rezidencia daňovníka, ktorá má význam pre určenie rozsahu daňovej povinnosti daňovníka.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

tags: #modelová #zmluva #oecd #stavebná #stála #prevádzkareň