Vznik Daňového Nedoplatku a Premlčanie v Podmienkach Obce

V súčasnej dobe sa obce snažia zabezpečiť dostatočný objem finančných prostriedkov na plnenie svojich zákonných funkcií a celospoločenských úloh. Dôležitým nástrojom na zabezpečenie týchto prostriedkov je zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Obec ako správca miestnych daní a miestneho poplatku prostredníctvom svojich zamestnancov zabezpečuje riadny výkon správy daní na základe právnych predpisov.

Správa daní v obciach

Do 31. 12. 2011 bol základným právnym predpisom, ktorý obec využívala pri správe daní, zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. Od 1. 1. 2012 nadobudol účinnosť nový procesný právny predpis - zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Tento zákon upravuje postupy správcov daní, daňových subjektov a iných osôb zúčastnených pri správe daní, ako aj ich práva a povinnosti.

Daňový Nedoplatok

Nie každý daňový subjekt si plní svoje daňové povinnosti včas. V takých prípadoch vzniká daňový nedoplatok, ktorý je definovaný ako dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Správca dane môže tento nedoplatok zabezpečiť záložným právom správcu dane alebo ho vymáhať výkonom rozhodnutia.

Záložné právo správcu dane

Záložné právo je vecné právo, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložný veriteľ (obec) je oprávnený uspokojiť sa z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Účelom záložného práva je zabezpečovať pohľadávku, preto má akcesorický charakter - je závislé od pohľadávky, ktorú má zabezpečovať. Výhody inštitútu záložného práva spočívajú v jeho zabezpečovacej a uhradzovacej funkcii. Zabezpečovacia funkcia poskytuje obci istotu zabezpečenia daňového nedoplatku a núti dlžníka svoj dlh vyrovnať. Uhradzovacia funkcia umožňuje obci domáhať sa uspokojenia priamo zo zálohu.

Predmet záložného práva

Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže záložné právo správcu dane vzniknúť za účelom zabezpečenia daňového nedoplatku. Záložné právo je možné zriadiť aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorú definujeme ako pohľadávku správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, alebo aj na zabezpečenie istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená.

Prečítajte si tiež: Podmienky povinného nemocenského poistenia

Je nevyhnutné, aby obec v rozhodnutí o zriadení záložného práva správne označila, či zabezpečuje daňový nedoplatok, daňovú pohľadávku alebo istú daňovú pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti.

Záložné právo je možné zriadiť len za predpokladu existencie zálohu, teda existencie predmetu záložného práva, ktorý musí byť vo vlastníctve daňového dlžníka alebo pohľadávkou daňového dlžníka. Správca dane je oprávnený rozhodnúť aj o zriadení záložného práva k predmetu, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky.

Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné zriadiť záložné právo k veci, k právu, inej majetkovej hodnote, bytu a nebytovému priestoru. Predmetom záložného práva môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Základným predpokladom je prevoditeľnosť zálohu a skutočnosť, že zákon zriadenie záložného práva nevylučuje.

Medzi veci, ktoré môžu byť predmetom záložného práva patria:

• Hnuteľné veci (motorové vozidlá, nábytok, počítače a pod.)
• Nehnuteľné veci (pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom)
• Byty a nebytové priestory
• Práva a iné majetkové hodnoty (súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo jeho časť, alebo iná hromadná vec)

Predmet záložného práva musí byť v rozhodnutí o zriadení záložného práva jednoznačne identifikovaný. Napríklad, ak predmetom zabezpečenia má byť motorové vozidlo, je potrebné ho špecifikovať nielen typom a ŠPZ-kou, ale aj rokom výroby, číslom karosérie, číslom motora a farbou. Ak predmetom zabezpečenia má byť nehnuteľnosť, je vhodné overovať údaje cez verejný register Správy katastra „Kataster portál“.

Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce kriminalitu

Predmetom záložného práva môže byť aj spoluvlastnícky podiel k veci. K zriadeniu záložného práva k spoluvlastníckemu podielu nie je potrebný súhlas ostatných spoluvlastníkov. V prípade výkonu záložného práva sa berie zreteľ na zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov.

Predmetom záložného práva nemôžu byť ortopedické a kompenzačné pomôcky vrátane osobného automobilu ťažko zdravotne postihnutého občana. Takéto obmedzenia môžu obsahovať aj niektoré osobitné zákony (napr. zákon č. 258/1993 Z. z. o Železniciach SR v znení neskorších predpisov, podľa ktorého železničná dopravná cesta nesmie byť predmetom záložného práva).

Zisťovanie majetku

Vzhľadom na to, že o zriadení záložného práva sa rozhoduje, vydaniu rozhodnutia o zriadení záložného práva predchádza proces zisťovania majetku. Obec, ako správca dane, je oprávnená vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku a daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť. Pokiaľ daňový dlžník v lehote určenej vo výzve nevyhovie v plnom rozsahu alebo nebude na výzvu reagovať vôbec, je možné proti nemu uplatniť sankčný postih v zmysle ustanovenia § 155 daňového poriadku. Na druhej strane obci nič nebráni tomu, aby si zisťovanie majetku vykonala sama využitím dostupných registrov majetku daňového dlžníka, ku ktorým má obec prístup.

Daňový exekučný konanie

Výkon rozhodnutia sa v podmienkach správy daní definuje ako daňové exekučné konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky. Obce ako správcovia miestnych daní a poplatkov však tieto nástroje donútenia platenia daní, resp. úhrad daňových nedoplatkov využívajú v malej miere aj vzhľadom na to, že ako jediní správcovia dane môžu na úhradu svojich nedoplatkov využívať súdnu exekúciu.

Premlčanie Daňového Nedoplatku

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. V tejto lehote môže správca dane doručiť daňovému subjektu výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku. Po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola výzva doručená, začína plynúť nová šesťročná premlčacia lehota.

Prečítajte si tiež: Vznik starobného dôchodku na Slovensku

Námietka premlčania

Právo správcu dane na vymáhanie daňového nedoplatku nezanikne automaticky, ale iba ak daňový subjekt vznesie námietku premlčania. Uplynutím premlčacej doby vzniká daňovému subjektu právo na námietku premlčania, ktorý ho môže ale aj nemusí uplatniť. O námietke premlčania rozhoduje správca dane. Pri podaní námietky premlčania je potrebné postupovať dôsledne, nakoľko správca dane prihliadne na premlčanie daňového nedoplatku len v rozsahu uplatnenej námietky. Proti rozhodnutiu správcu dane nie je možné podať odvolanie. Podanie námietky má odkladný účinok, čo znamená, že kým správca dane o námietke nerozhodne, prípadná lehota na zaplatenie daňového nedoplatku uvedená vo výzve neplynie. Námietku premlčania môže daňový subjekt vzniesť v ktoromkoľvek štádiu konania vo veci, až do jej právoplatného skončenia. Daňový poriadok nevylučuje, aby daňový subjekt uplatnil námietku premlčania aj počas súdneho konania.

Zánik práva vymáhať daňový nedoplatok

Správca dane môže daňový nedoplatok vymáhať aj po uplynutí premlčacej doby. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Zánikom práva vymáhať daňový nedoplatok zaniká aj samotný daňový nedoplatok. Doručenie výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku nemá vplyv na plynutie lehoty pre zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. Na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok je správca dane povinný prihliadať zo zákona (automaticky). Daňový subjekt nie je povinný vykonať žiadny úkon pre to, aby došlo k zániku práva vymáhať daňový nedoplatok.

Zánik práva vyrubiť daň

Zánik práva vymáhať daňový nedoplatok a zánik práva vyrubiť daň je potrebné dôsledne odlišovať. Daňový nedoplatok vzniká na základe dane, ktorá bola splatná, t. j. ide o dlžnú sumu dane po lehote splatnosti. V súvislosti s daňou, ktorá nebola splatná (napr. z dôvodu, že nebola priznaná alebo zrazená), nemôže vzniknúť daňový nedoplatok. V prípade vyrubenia dane vzniká daňový nedoplatok až v momente, ak daňový subjekt nezaplatí vyrubenú daň v lehote splatnosti, ktorú určí správca dane v rozhodnutí. Právo vyrubiť daň zaniká vo všeobecnosti po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť (napr. daňový subjekt bol povinný podať daňové priznanie, daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň bez povinnosti podať daňové priznanie).

Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a poplatku za komunálne odpady. Poplatková povinnosť typicky vzniká dňom, keď sa osoba stane užívateľom nehnuteľnosti (alebo má v obci trvalý/prechodný pobyt), a zaniká dňom, keď prestane nehnuteľnosť užívať alebo sa z obce odhlási. Samotný poplatok sa ukladá rozhodnutím obce (platobným výmerom) - obec vyrubí poplatok za príslušné obdobie a sumu podľa svojho všeobecne záväzného nariadenia. Zákon 582/2004 Z. z. však explicitne nerieši premlčacie lehoty pri vymáhaní tohto poplatku.

Preto sa uplatňujú všeobecné predpisy o premlčaní. Občiansky zákonník (OZ) v § 100 ods. 1 uvádza, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe stanovenej zákonom, a na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Štandardná premlčacia doba v občianskom práve je trojročná (§ 101 OZ) a plynie odo dňa, keď mohlo byť právo uplatnené po prvý raz. Ak by sa teda na poplatok za komunálny odpad hľadelo ako na bežnú pohľadávku v občianskoprávnom vzťahu, platila by trojročná lehota od splatnosti poplatku.

Poplatok za komunálny odpad je verejnoprávnou povinnosťou obdobnou miestnej dani, preto sa v praxi uplatňuje režim premlčania podľa daňových predpisov.

Výklady a metodické usmernenia

Ministerstvo financií SR a Finančná správa vo svojich usmerneniach potvrdzujú, že na vymáhanie nedoplatkov miestnych daní a poplatkov (vrátane poplatku za komunálny odpad) sa vzťahuje úprava § 85 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňového poriadku). Podľa tohto predpisu platí, že právo vymáhať nedoplatok sa premlčí po 6 rokoch od konca kalendárneho roka, v ktorom nedoplatok vznikol (t. j. Ak správca dane (obec) doručí dlžníkovi v tejto lehote výzvu na zaplatenie nedoplatku, začína plynúť nová 6-ročná lehota od konca roka, v ktorom bola výzva doručená. Daňový poriadok tiež stanovuje, že počas daňového exekučného konania premlčacia lehota neplynie (počas prebiehajúcej exekúcie sa teda čas stopne).

Ministerstvo financií/Finančná správa zdôrazňuje, že na premlčanie v daňovej oblasti sa podobne ako v občianskom práve prihliada iba na námietku dlžníka. Podanie námietky má odkladný účinok a správca dane o nej rozhodne; proti rozhodnutiu o námietke nie je prípustné odvolanie. V prípade uznania námietky musí obec (správca dane) zastaviť vymáhanie premlčaného nedoplatku - daňový poriadok výslovne uvádza, že ak je právo vymáhať nedoplatok premlčané a námietka bola uplatnená, exekúcia sa zastaví podľa § 96 ods. 1 písm.

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku ako také zaniká po 20 rokoch od konca roka, v ktorom nedoplatok vznikol (ide o tzv. dlhú prekluzívnu lehotu). Po uplynutí tejto 20-ročnej lehoty už zaniká nielen vymáhateľnosť, ale aj samotný nedoplatok zo zákona (definitívny zánik pohľadávky).

ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) vo svojich metodických materiáloch pre obce taktiež upozorňuje na dodržiavanie lehôt pri vymáhaní miestnych poplatkov. Odporúča, aby obce nenechali uplynúť 6-ročnú lehotu nečinne - mali by včas zasielať výzvy neplatičom alebo pristúpiť k exekúcii, čím sa premlčacia doba preruší. Prax v samosprávach teda vychádza z vyššie uvedeného daňového režimu: pravidelné upomínanie dlžníkov (ročné výzvy) a prípadné vymáhanie cez daňovú exekúciu, aby sa predišlo premlčaniu pohľadávok na poplatku za odpad.

Daňový dlžník a daňové exekučné konanie

Kľúčovými osobami v daňovom exekučnom konaní sú daňoví dlžníci. Daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Práve táto splatná a neuhradená daň alebo jej časť je základom pre začatie daňového exekučného konania, ktoré začne správca dane v záujme vymoženia daňového nedoplatku od daňového dlžníka a s cieľom plniť/dopĺňať verejné rozpočty.

Daňovú exekúciu proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí správcu dane označený ako daňový dlžník, možno principiálne vykonať, avšak len za splnenia zákonom stanovených podmienok.

Smrť daňového dlžníka má za následok prechod daňovej povinnosti vzniknutej pred smrťou fyzickej osoby na dediča (§ 73 ods. 7 v spojení s § 56 ods. 2 ZSDP). Dedičom daňového nedoplatku ako pasíva dedičstva môže byť nielen fyzická osoba, ale i konkrétna právnická osoba. Dediča nebude zaväzovať daňový nedoplatok daňového dlžníka - poručiteľa, ak dedič odmietol dedičstvo (§ 463 a nasl. Obdobne platí prechod daňovej povinnosti na právneho nástupcu zaniknutej právnickej osoby nadväzne na § 56 ods.

Povinnosť ručiteľa zaplatiť daňový nedoplatok za daňového dlžníka platná právna úprava zakotvuje v § 56 ods. 4 ZSDP, keď hovorí, že daňový nedoplatok sú povinní zaplatiť tiež ručitelia, ak im zákon povinnosť ručenia ukladá a ak ich na plnenie tejto platobnej povinnosti vyzve správca dane daňového dlžníka. Proti tejto výzve sa môže ručiteľ odvolať.

V prípadoch vedenia daňovej exekúcie proti inému ako daňovému dlžníkovi platí zákaz prenosu daňovej povinnosti na inú osobu zakotvený v § 43 ZSDP. Aj v daňovom exekučnom konaní teda nenájdu priestor na zohľadnenie dvojstranné dohody daňového dlžníka s tretími osobami v tom, že daňovú povinnosť znáša namiesto daňového dlžníka táto spomínaná tretia osoba.

Daňový nedoplatok nie je teda každá vymáhaná suma. Okrem daňových nedoplatkov, ktorými sú výlučne splatné dane, rovnako majú právo vymáhať podľa ZSDP správcovia dane aj peňažné plnenia, ktoré nie sú daňou, ale sú uložené ich rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky.

Začatie daňového exekučného konania

Daňové exekučné konanie je začaté vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Daňové exekučné konanie sa vedie celé výlučne správcom dane, na jeho exekučnej činnosti sa nepodieľa ani súd, ani iný orgán. Dňom vydania tohto rozhodnutia je toto rozhodnutie právoplatné a nemožno proti nemu podať ani riadne, ani mimoriadne opravné prostriedky.

Neopomenuteľnou podmienkou začatia exekučného konania je exekučný titul. Exekučným titulom je buď právoplatné a vykonateľné rozhodnutie správcu dane, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, alebo vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov správcu dane. Jedine existencia niektorého z týchto listín zakladá právo správcu dane začať daňové exekučné konanie (§ 74 ods. 1 ZSDP). Výkaz daňových nedoplatkov je listinou, ktorú správca dane zostavuje výlučne zo svojich zhromaždených údajov v evidencii daní konkrétneho daňového subjektu. Náležitosti tohto výkazu presne ZSDP špecifikuje v § 74 ods. 2. Deň vyhotovenia výkazu daňového nedoplatku je dňom jeho vykonateľnosti.

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania musí správca dane doručiť do vlastných rúk osobe alebo osobám, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, napr. príslušnej správe katastra, ktorá eviduje nehnuteľný majetok vo vlastníctve daňového dlžníka, príslušnej banke, ktorá vedie bankový účet na meno daňového dlžníka, stredisku cenných papierov. Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.

Subjektom dane je buď fyzická, alebo právnická osoba. Pri označovaní osoby adresáta treba vychádzať z charakteristiky týchto subjektov v Občianskom zákonníku, podľa ktorého fyzická osoba je určená menom, priezviskom a bydliskom, resp. miestom podnikania, ak ide o daňový subjekt - fyzickú osobu - podnikateľa. Tieto údaje patria aj na obálku, v ktorej správca dane doručuje písomnosť adresátovi. V samotnej listine, ktorú doručuje, smie uviesť aj dátum narodenia, resp. rodné číslo fyzickej osoby. U právnickej osoby je postup jednoduchší, právnická osoba je určená obchodným menom a sídlom, ktoré sú evidované v Obchodnom registri SR. Obchodný register je verejne prístupný prostredníctvom internetovej stránky www.orsr.sk a je pre správcu dane nutné vychádzať z údajov v ňom zverejnených, pretože sú pre každého záväzné.

Daňová exekučná výzva

Hneď ako správca dane vydal exekučný titul a na jeho podklade začal daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania a po tom, čo má preukázané doručenie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám, ktoré evidujú, spravujú alebo nakladajú s majetkom daňového dlžníka (t. j. osobám zaviazaným výrokom o zákaze nakladania s majetkom dlžníka - banky, správa katastra, stredisko cenných papierov, notár v súvislosti s notárskou úschovou napr.

Daňová exekučná výzva (§ 76 ods. g) upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo zákonné záložné právo správcu dane (§ 71), na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 82h ods. i) zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, ak sa zákaz nakladať s jeho majetkom neuložil už podľa § 71 ods.

Keďže zákonodarca spája s doručením daňovej exekučnej výzvy významné právne následky, daňová exekučná výzva sa musí doručiť daňovému dlžníkovi do vlastných rúk. Náhradné doručenie daňovej exekučnej výzvy je vylúčené. Za doručenie do vlastných rúk sa považuje aj doručenie zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka alebo opatrovníkovi, ak je daňový dlžník postihnutý duševnou poruchou alebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať alebo ak mu bol opatrovník určený z iných podobných dôvodov. Rovnako bude platné aj doručenie verejnou vyhláškou, ale len za predpokladu, že sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi na známu adresu v zahraničí alebo sídlo, alebo pobyt daňového dlžníka nie je známy. Napokon správca dane pri doručovaní daňovej exekučnej výzvy dosiahne účinky doručenia daňovej exekučnej výzvy aj v prípade, že sa o obsahu zásielky daňový dlžník nedozvie; ZSDP umožňuje doručenie tejto listiny aj fikciou doručenia.

Fikcia doručenia znamená, že ak nebude možné doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk právnickej osobe na adresu jej sídla alebo fyzickej osobe oprávnenej podnikať na adresu trvalého pobytu, ktorú nahlásila správcovi dane pri plnení svojej registračnej a oznamovacej povinnosti (§ 31), písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát o samotnom doručovaní a obsahu zásielky nedozvie. Účinky doručenia daňovej exekučnej výzvy nastanú aj v prípade, ak daňový dlžník bezdôvodne odoprie prijať daňovú exekučnú výzvu.

Odvolanie má odkladný účinok, čo v praxi znamená dočasné odloženie povinnosti daňového dlžníka zaplatiť daňový nedoplatok alebo daňové nedoplatky v určenej náhradnej lehote na strane jednej a zákaz vydať daňový exekučný príkaz správcom dane na strane druhej. odvolanie proti daňovej exekučnej výzve musí byť podané jedine a výlučne samotným daňovým dlžníkom, resp. jeho zákonným alebo splnomocneným zástupcom. Odvolanie proti daňovej exekučnej výzve nemá možnosť podať napr. tretia osoba, ktorá nakladá, spravuje, resp. odvolanie musí byť podané včas, t. j. v lehote 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy, pričom táto procesná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení daňovej exekučnej výzvy, a teda deň doručenia sa do plynutia pätnásťdňovej lehoty nezapočítava. Najneskôr je potrebné podať odvolanie v 15. deň odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy, a to buď priamo do podateľne správcu dane, alebo prostredníctvom poštového doručovateľa (poštou).

tags: #vznik #daňového #nedoplatku #a #premlčanie #podmienky