
Pracovná zmluva je základný dokument, ktorý upravuje práva a povinnosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Jej správne formulovanie je kľúčové pre transparentný a férový pracovný vzťah. V praxi sa často stretávame s rôznymi typmi pracovných zmlúv, vrátane tých na dobu určitú a neurčitú. Zamestnanci sa tiež čoraz častejšie stretávajú s možnosťou pracovať na viacerých pracovných pomeroch súčasne. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty pracovnej zmluvy, najmä pri dvoch pracovných pomeroch, a poskytuje užitočné informácie pre zamestnancov aj zamestnávateľov.
Zákonník práce umožňuje uzatvárať aj pracovné pomery na kratší pracovný čas (tzv. polovičný úväzok). V zmysle § 49 ods. 1 Zákonníka práce sa za zamestnanca v pracovnom pomere na kratší týždenný pracovný čas považuje zamestnanec, u ktorého rozsah pracovného úväzku u zamestnávateľa v týždni nedosahuje hranicu určenú pre ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 Zákonníka práce.
Pracovný čas podľa § 85 ods. 1 Zákonníka práce je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. V § 85 Zákonníka práce je upravený aj zákonný, maximálny týždenný pracovný čas zamestnanca pri zohľadnení viaczmennej prevádzky, veku zamestnanca, ako aj rizikovosti pracoviska. Zamestnávatelia v súlade s pravidlami pre maximálny pracovný čas podľa § 85 Zákonník práce, ako aj s ohľadom na svoje prevádzkové potreby ustanovujú svoj týždenný pracovný čas. Takto určený pracovný čas u zamestnávateľa sa tiež nazýva ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa.
Kratší pracovný čas je pracovný čas, ktorý je kratší ako ustanovený pracovný čas u daného zamestnávateľa. Teda, ak je napríklad u konkrétneho zamestnávateľa ustanovený týždenný pracovný čas na 40 hodín, rozsah pracovného úväzku zamestnanca nižší, než je ustanovený týždenný pracovný čas, je pracovným pomerom na kratší pracovný čas. Ak zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom pracovný pomer na kratší pracovný čas, dohodne si so zamestnancom, že zamestnanec bude pre neho pracovať počas pracovného času, ktorý bude určený v menšom rozsahu, ako je u zamestnávateľa zaužívané a bežné. Uvedený pracovný pomer sa často označuje aj ako čiastočný úväzok.
Zamestnanec pracujúci na čiastočný úväzok je povinný pracovať pre zamestnávateľa a byť mu k dispozícii počas pracovného času zodpovedajúceho pomeru, na ktorom sa v pracovnej zmluve, resp. dohode o zmene pracovnej zmluvy dohodli. Avšak v zmysle § 49 ods. 3 Zákonníka práce platí, že kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Pracovný pomer na kratší pracovný čas možno uzatvoriť od začiatku vzniku pracovného pomeru alebo upraviť pracovný čas zamestnanca na kratší možno aj počas trvania pracovného pomeru. V druhom prípade sa jedná o zmenu pracovnej zmluvy, nakoľko sa menia práva a povinnosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúce z doterajšej pracovnej zmluvy. Vyžaduje sa preto súhlas oboch zmluvných strán.
Popri pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanec môže mať aj pracovný pomer na kratší pracovný čas. Pracovný pomer na kratší týždenný pracovný čas môže mať zamestnanec buď len vo vzťahu k jednému zamestnávateľovi, alebo pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas môže byť v súbehu s pracovným pomerom na kratší týždenný pracovný čas. Zamestnanec môže mať aj niekoľko pracovných pomerov na kratší pracovný čas.
Na výkon kratšieho pracovného času pre iného zamestnávateľa zamestnanec nepotrebuje súhlas od svojho zamestnávateľa. Určité obmedzenie platí v prípade výkonu inej zárobkovej činnosti, ktorá by mohla mať vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, a ktorú môže zamestnanec vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom svojho doterajšieho zamestnávateľa. Obmedzenie inej zárobkovej činnosti v zmysle § 83 Zákonníka práce teda platí aj vo vzťahu k pracovnému pomeru na kratší týždenný pracovný čas, rovnako ako povinnosť zamestnanca upravená v § 81 písm. c) Zákonníka práce.
Zákonník práce v § 49 ods. 2 ustanovuje, že zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas má rovnaké práva a povinnosti ako zamestnanec v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas. Zákonník práce určuje osobitný režim zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas aj v iných oblastiach pracovného času, napr. zamestnancovi s kratším pracovným časom nemožno nariadiť prácu nadčas.
Potreba zamestnávateľa zamestnávať niekoho na kratší úväzok môže byť spravidla odôvodnená nedostatkom práce pre zamestnanca pracujúceho na ustanovený týždenný pracovný čas (plný úväzok). Potreba zamestnanca pracovať na čiastočný úväzok môže byť spravidla odôvodnená nedostatkom času byť zamestnávateľovi k dispozícii počas celého pracovného týždňa. Skrátený pracovný úväzok sa v súčasnosti stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Ak zamestnanec pracuje súčasne pre dvoch zamestnávateľov, je dôležité dodržiavať určité zákonné podmienky a povinnosti.
Zamestnávatelia môžu na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
Dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov sú z hľadiska jej obsahu identické, rozdiel je len v statuse osoby, ktorá ju môže vykonávať.
Zákonník práce v ustanoveniach o dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru výslovne neobsahuje obmedzenie počtu dohôd o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov a ani ich kombináciu u jedného zamestnávateľa.
Vzhľadom na výnimočnosť uzatvárania týchto dohôd možno dedukovať, že ak by sa uzatvorili dve dohody na dve pracovné činnosti alebo dokonca niekoľko dohôd, vyvstane tu otázka, či nejde o obchádzanie zákona a ustanovení o pracovnom pomere.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Podľa § 43 Zákonníka práce musí pracovná zmluva obsahovať štyri podstatné náležitosti, bez ktorých by nebola platná.
Zmluva musí presne definovať, akú prácu bude zamestnanec vykonávať. Hoci postačuje stručná charakteristika, ak je v zmluve uvedený len všeobecný názov pozície (napr. asistent), bez ďalšieho spresnenia je to pre zamestnanca nevýhodné. Zamestnávateľ by mu totiž mohol priradiť aj úlohy, s ktorými nepočítal.
Môže ísť o konkrétnu adresu (napr. sídlo firmy), obec, časť obce alebo širšie určené miesto. Je potrebné uviesť presnú adresu všetkých miest, kde zamestnanci pracujú, ak sú tieto miesta pravidelné. Zákonník práce pripúšťa možnosť viacerých miest výkonu práce. Miesto výkonu práce sa musí odlíšiť od pracoviska zamestnanca. Pracovisko je konkrétne miesto, kde zamestnanec vykonáva prácu.
Pracovná zmluva musí obsahovať dohodnutú sumu mzdy, ako aj podmienky jej vyplácania (napríklad termín splatnosti).
Zmluva by mala špecifikovať dĺžku týždenného pracovného času a počet dní dovolenky.
Okrem týchto povinných náležitostí môže pracovná zmluva obsahovať aj ďalšie dohodnuté podmienky, ktoré upravujú pracovný pomer.
Skúšobná doba je obdobie na začiatku pracovného pomeru, počas ktorého si zamestnávateľ a zamestnanec môžu overiť, či im vzájomná spolupráca vyhovuje. Môže byť dohodnutá najviac na 3 mesiace a u vedúcich zamestnancov na 6 mesiacov. Ak je v zmluve uvedená dlhšia, platí len zákonná lehota.
Je najbežnejším typom pracovnej zmluvy a poskytuje zamestnancovi najväčšiu istotu.
Je uzatvorená na konkrétne obdobie a je vhodná pre tých, ktorí hľadajú flexibilitu. Po novelizácii Zákonníka práce zákonom č. 361/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2013 možno dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu najdlhšie na dva roky. Takýto pracovný pomer možno predĺžiť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
Mnoho ľudí si zamieňa pracovnú zmluvu s dohodou (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti). Dohoda o prácach sa od klasickej pracovnej zmluvy líši v mnohých aspektoch. Napríklad, dohoda o vykonaní práce má obmedzený rozsah (max. 350 hodín/rok), a dohoda o pracovnej činnosti má obmedzené práva (napr. na dovolenku).
Áno, pracovnú zmluvu možno uzatvoriť aj elektronicky, za určitých podmienok.
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Každá úprava pracovných podmienok by mala byť podľa § 54 ZP so súhlasom zamestnanca. Zmena taktiež musí byť zachytená v písomnej podobe.
Váš zamestnanec môže mať neobmedzený počet pracovných pomerov. A to ako u vás, tak aj u iného zamestnávateľa. Firma môže svojho zamestnanca zamestnať vo viacerých súbežných pracovných pomeroch. V súbežnom pracovnom pomere môžeme zamestnancov zamestnať na plný aj skrátený pracovný úväzok, avšak s dodržaním povinných prestávok. Pokiaľ zamestnanec pracuje na viac pracovných úväzkov, z každého pracovného úväzku sa odvádzajú odvody sociálne a zdravotné, a rovnako sa odvedie preddavok na daň. Rovnako to platí v prípade, ak je zamestnanec zamestnaný vo viacerých firmách.
Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa.
Zamestnanec pracujúci na dohodu, ktorý je nemocensky poistený (s pravidelným príjmom, nie DoBPČ, nie dôchodca a pod.) má v prípade PN nárok na náhradu príjmu aj na nemocenské, tiez mu vzniká nárok na ošetrovné a materské za rovnakých podmienok ako u zamestnanca v pracovnom pomere. Podstatnou podmienkou ale je, že za tieto doby nemajú príjem ktorý sa poskytuje za prácu, považovaný za vymeriavací základ zamestnanca na nemocenské poistenie (zmluvné dojednania). Ak má vystavenú PN iba pre pracovný pomer, táto neplatí pre iný právny vzťah. T.j. počet dní vo výkaze sa nezníži.
Materská dovolenka je voľno, ktoré poskytuje zamestnávateľ na základe Zákonníka práce. Materské je dávka zo sociálneho poistenia. Na materskej dovolenke nemôže byť niekto, kto nemá uzatvorený pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, naproti tomu ale materské môže poberať. Napríklad štatutár s pravidelným príjmom môže po splnení podmienok nároku poberať materské, ale nemôže byť v tomto právnom vzťahu na materskej dovolenke.
Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.
Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom.
Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.
Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.
Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku.
Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. 4 týždne dovolenky (20 pracovných dní) ročne, ak je zamestnanec v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok (t. j. 40 hodín týždenne).
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.