Slobodný umelec a dôchodok: Komplexný pohľad na zdaňovanie a odvody

Slobodní umelci zohrávajú významnú úlohu v kultúrnom a hospodárskom živote Slovenska. Ich príjmy a odvody však podliehajú špecifickým pravidlám, ktoré je dôležité poznať pre správne plnenie daňových a odvodových povinností. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zdaňovaní príjmov slobodných umelcov a ich povinnostiach v oblasti zdravotného a sociálneho poistenia.

Príjmy slobodných umelcov a ich zdaňovanie

Príjmy z výkonu činností, ktoré majú charakter slobodného povolania, sa pre účely dane z príjmov zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Zaradenie príjmov daňovníka, ktoré majú charakter príjmov z výkonu slobodného povolania, podľa jednotlivých druhov má vplyv na ich delenie na tzv. aktívne a pasívne príjmy.

Podľa zákona o dani z príjmov rozlišujeme nasledovné druhy príjmov slobodných umelcov:

  • Príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (§ 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov).

  • Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov):

    Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

    • Príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov (t. j. uzatvoril s platiteľom dane písomnú dohodu o nevyberaní dane zrážkou) a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady podľa zákona č. 185/2015 Z. z.
    • Príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním.
    • Príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 382/2004 Z. z.).
    • Príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z.
  • Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) vyplácané podľa § 65 zákona č. 185/2015 Z. z. (autorský zákon); príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy za udelenie súhlasu za použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona.

Príjmy, ktoré majú charakter slobodného povolania a zaraďujú sa medzi príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov, sú na daňové účely považované za tzv. aktívne príjmy. Príjmy, ktoré majú charakter slobodného povolania a zaraďujú sa medzi príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, sú na daňové účely považované za tzv. pasívne príjmy.

Zdaňovanie aktívnych príjmov

V § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú uvedené tzv. aktívne príjmy. Ďalej medzi tzv. aktívne príjmy zaraďujeme príjmy z podania umeleckého výkonu podľa § 94 ods. 1 Autorského zákona. V oboch prípadoch (vytvorenie diela i podanie umeleckého výkonu) sa použije pri zdanení príjmu zdanenie podľa § 6 ods. 2 písm. a) len a len vtedy, ak autor/umelec uplatní postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov, čiže vtedy, ak sa autor/umelec pred vyplatením príjmu vopred písomne dohodne s objednávateľom na nevybratí dane z príjmu zrážkou. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sa vždy zdania príjmy autora/umelca z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva. Pri určení základu dane sa od príjmu odpočítajú výdavky, a to buď skutočné, alebo paušálne ako 60 % z príjmu, max. 20 000 eur.

Zdaňovanie pasívnych príjmov

V § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov sú uvedené tzv. pasívne príjmy. Môže ísť licenčnú zmluvu za použitie autorského diela - dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela. Ďalej to môže byť licenčná zmluva za použitie zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania. Ďalej licenčná zmluva za použitie počítačového programu alebo za použitie databázy. Napokon môže ísť o licenčnú zmluva za použitie umeleckého výkonu (viď § 97 ods. 1 Autorského zákona). Podobne ako pri § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sa použije pri zdanení § 6 ods. 4 len a len vtedy, ak autor/umelec uplatní postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Pri určení základu dane sa od príjmu odpočítajú výdavky, a to buď skutočné, alebo paušálne ako 60% z príjmu, max. 20 000 eur. Sadzba dane je 19 % pri základe dane do 37981,94 eur.

Zrážková daň

Z príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a z príjmov z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Daň zrážkou sa nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane o nevyberaní dane zrážkou. Takúto dohodu je platiteľ dane povinný oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá. Oznámenie o uzatvorení dohody s autorom o nevyberaní dane zrážkou je platiteľ dane povinný podať na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo, a ktoré je zverejnené na webovej stránke finančnej správy. Príjem sa pred uplatnením zrážkovej dane [podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov] zníži o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 13/1993 Z. z.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Paušálne výdavky verzus skutočné výdavky

Daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1) a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2) si môže uplatniť výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky). Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, najviac do výšky 20 000 eur. Rovnako výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť aj daňovník s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4), ktorý nie je platiteľom DPH, alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky. Paušálne výdavky z príjmov podľa § 6 ods. 4 sa uplatňujú vo výške 60 %, najviac do výšky 20 000 eur, pričom uvedená maximálna suma sa posudzuje pre tieto príjmy samostatne (na rozdiel od príjmov podľa 6 ods. 1 a 2). Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky jeho výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním týchto príjmov. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 uplatní paušálne výdavky, v sume výdavkov sú zahrnuté všetky jeho výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním týchto príjmov.

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania podľa osobitného predpisu alebo z príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti, postupuje podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. podvojného účtovníctva.

Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si daňovník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Daňovník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1.1. príslušného kalendárneho roka).

Daňové priznanie

Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, je povinná za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok, podať daňové priznanie k dani z príjmov. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je stanovená do 31. marca 2026. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z príjmov, sa predĺži táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace, ak oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník ukončil výkon slobodného povolania, resp. prestal poberať príjmy z výkonu slobodného povolania, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Lehota na podanie daňového priznania za rok 2025 je do 31. marca 2026.

Odvody slobodných umelcov

Slobodní umelci, podobne ako iné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), majú povinnosti v oblasti zdravotného a sociálneho poistenia. Tieto povinnosti sa odvíjajú od výšky ich príjmov a od toho, či sú súčasne zamestnaní alebo poistení štátom.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Zdravotné poistenie

Odvody do zdravotnej poisťovne je potrebné platiť aj z kategórie ako slobodný umelec. Počas roka platí SZČO preddavky na zdravotné poistenie, ktoré mu určí zdravotná poisťovňa. Vezme sa základ dane z príjmov určený podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Takto upravený základ dane sa vydelí počtom kalendárnych mesiacov podnikania v roku 2019 a koeficientom 1,486. Preddavok na poistné sa za jednotlivé mesiace roka 2021 vypočíta príslušnou sadzbou poistného (14 %, resp. 7 %) z vymeriavacieho základu. Ak SZČO za rok 2019 daňové priznanie nepodávala, respektíve ak v roku 2019 nevykonávala činnosť SZČO a príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP nemala, výšku vymeriavacieho základ, a teda i výšku preddavkov na rok 2021 si určuje sama. Ak SZČO nie je súčasne poistená na zdravotné poistenie ako zamestnanec alebo ako poistenec štátu, platí, že vymeriavací základ je najmenej suma 546 eur (platí počas roka 2021). Preddavok na zdravotné poistenie z minimálneho základu 546 eur je počas roka 2021 suma 76,44 eur mesačne, v prípade osoby so zdravotným postihnutím je suma 38,22 eur mesačne. Poznámka: V roku 2022 bude minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie suma 566,50 eur.

Vezme sa základ dane z príjmov určený podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Takto upravený základ dane sa vydelí koeficientom 1,486. Poistné sa vypočíta príslušnou sadzbou poistného (14%, resp. Vypočítané poistné sa porovná s preddavkami, ktoré SZČO platila počas roka 2021. Teda je jedno, či budú mať v daňovom priznaní za rok 2021 hrubý príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP nula eur alebo 100 000 eur.

Sociálne poistenie

Do sociálnej poisťovne budete musieť platiť odvody až po prekročení minimálneho obratu z výkonu činnosti slobodného umelca. Posudzuje sa pritom hrubý (brutto) príjem v daňovom priznaní, zdaňovaný podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Od 1.7.2020 (v prípade podania DP za rok 2019 v riadnom termíne do 31.3.2020) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) presiahol za rok 2019 sumu 6 078 eur. Od 1.2.2021 (v prípade podania DP za rok 2019 v odloženom termíne po 31.3.2020) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) presiahol za rok 2019 sumu 6 078 eur. Od 1.7.2021 (v prípade podania DP za rok 2020 v riadnom termíne do 31.3.2021) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) presiahol sumu 6 552 eur. Od 1.10.2021 (v prípade podania DP za rok 2020 v odloženom termíne po 31.3.2021) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) presiahol sumu 6 552 eur. Od 1.7.2022 (v prípade podania DP za rok 2021 v riadnom termíne do 31.3.2022) bude povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) presiahne za rok 2021 sumu 6 798 eur. Od 1.10.2022 (v prípade podania DP za rok 2021 v odloženom termíne po 31.3.2022) bude povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) presiahne za rok 2021 sumu 6 798 eur.

Ak umelec/autor je podľa vyššie uvedeného povinný platiť poistné do Sociálnej poisťovne, môže túto povinnosť ukončiť odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva činnosť umelca/autora, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, viď § 21 ods. 4 druhá veta, zákona č. 461/2003 Z. z.

Vezme sa základ dane z príjmov určený podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Takto upravený základ dane sa vydelí 12-timi (bez ohľadu na skutočný počet mesiacov podnikania v predchádzajúcom roku) a výsledok sa vydelí ešte koeficientom 1,486. Poistné sa vypočíta príslušnou sadzbou poistného (33,15 %, resp.

Zmeny v sociálnom poistení od 1. januára 2026

Od 1. januára 2026 nastanú výrazné zmeny v oblasti sociálneho poistenia pre SZČO, vrátane slobodných umelcov. Sociálna poisťovňa prináša prehľad kľúčových zmien: Novej definície SZČO, vzniku a zániku povinného poistenia či výšky minimálnych odvodov. Od 1. januára 2026 už nebude postavenie SZČO viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. SZČO bude ten, kto podľa čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť zakladajúcu dosahovanie príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorú sa nevyžaduje oprávnenie (tzv. SZČO bez oprávnenia, napr. Od 1. januára 2026 sa zavádza komplexná úprava posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia SZČO. Táto zásadná zmena má vplyv na skrátenie tzv. ochrannej lehoty a zjednodušenie procesu prihlásenia/odhlásenia sa z povinného poistenia. Uvedené pravidlo sa bude uplatňovať vtedy, ak pôjde o začínajúcich podnikateľov, resp. o SZČO, ktoré po dlhšej dobe opätovne začnú vykonávať svoju činnosť. V platnosti nezostáva ani doterajší spôsob zániku povinného poistenia SZČO, ktorý vychádzal z posúdenia dosiahnutých príjmov. Tieto pravidlá nahrádzajú doterajší spôsob posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia k 1. júlu resp. 1. októbru. SZČO, ktorá mala prerušené povinné poistenie (napr. z dôvodu čerpania materskej/rodičovskej dovolenky), už nebude automaticky povinne poistená od 1. júla/1. októbra.

Od 1. januára 2026 sa zvyšuje minimálny vymeriavací základ SZČO z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V praxi to znamená, že za obdobie od 1. januára 2026 do 31. 12. 2026 bude minimálny mesačný vymeriavací základ vo výške 60 % priemernej mesačnej mzdy za rok 2024. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla/1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka do 30. júna/30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Pre dôchodcov (SZČO) sa zavádza tzv. „osobitný“ vymeriavací základ, ktorý je 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. za rok 2024). Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. 12. 2026 to bude mesačne suma 238,70 eur. Z takto určeného vymeriavacieho základu bude platiť poistné na sociálne poistenie povinne poistená SZČO, ktorá k 1. júlu/1. októbru kalendárneho roka dovŕšila dôchodkový vek a jej príjem z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok minimálneho mesačného vymeriavacieho základu (za rok 2024 ide o sumu 7 332 eur).

Prechodné obdobie

Na fyzickú osobu sa bude v uvedenom prechodnom období vzťahovať právna úprava účinná do 31. decembra 2025 po splnení stanovených zákonných podmienok, a to: Ak fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, bola oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia v období pred 1. januárom 2026, je naň oprávnená/vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia aj po 31. decembri 2025.

Praktické aspekty pre slobodných umelcov

Registrácia ako slobodný umelec

Osoba, ktorá má v pláne ponúknuť svoje výrobky aj do kamenných obchodov a prevádzkovať e-shop, sa zaujíma o to, či musí mať živnosť, alebo stačí registrácia ako slobodný umelec.

Súbeh zamestnania a slobodného povolania

Súbeh zamestnania a slobodného povolania umožňuje stanoviť preddavky na zdravotné poistenie vo výške nula, avšak do 31.3. nasledujúceho roka, kedy sa vykonáva ročné zúčtovanie.

Občianske združenie ako alternatíva

Alternatívou k živnosti a slobodnému povolaniu môže byť založenie občianskeho združenia a zamestnanie sa na percentuálny úväzok.

tags: #slobodny #umelec #a #dochodok