Môže Byť Spoločník a Prokurista S.r.o. Zamestnancom? Podmienky a Aspekty

Úvod

Článok sa zaoberá komplexnou problematikou, či a za akých podmienok môže byť spoločník alebo prokurista spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) zároveň aj zamestnancom. Analyzuje právne aspekty, obmedzenia a možnosti, ktoré vyplývajú zo slovenskej legislatívy, najmä zo zákona o službách zamestnanosti, Obchodného zákonníka a zákona o dani z príjmov. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na danú problematiku a objasniť podmienky, za ktorých je kombinácia týchto rolí možná.

Kto je Spoločník a Konateľ S.r.o.?

Spoločník je majiteľom firmy. Eseročka musí mať minimálne jedného alebo viacerých spoločníkov (majiteľov). Medzi základné práva spoločníka patrí právo na podiel zo zisku spoločnosti, právo hlasovať na valnom zhromaždení firmy a iné. Konateľ je štatutárnym orgánom firmy. Ide o osobu, ktorá koná v mene spoločnosti navonok, podpisuje zmluvy, má prístup k firemnému účtu a podobne. Pri jednoosobových s.r.o. je rovnaká osoba v pozícii spoločníka aj v pozícii konateľa. Spoločník teda môže byť aj konateľom a konateľ môže byť aj spoločníkom. Pri iných štruktúrach firmy môže byť napríklad jedna osoba spoločníkom a iná osoba konateľom. Vždy musí mať firma aspoň jedného alebo viacerých spoločníkov a aspoň jedného alebo viacerých konateľov. Najčastejšie je spoločník zároveň aj konateľom eseročky.

Konateľ spoločnosti je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.), ktorý koná v mene spoločnosti. To znamená, že je oprávnený konať vo všetkých veciach s.r.o. Konateľom spoločnosti môže byť len jedna osoba alebo ich môže byť súčasne viac osôb. Konateľov spoločnosti vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Medzi základné povinnosti konateľov spoločnosti s.r.o. patrí, že bude konať v najlepšom záujme spoločnosti.

Odvody Konateľa/Spoločníka, Ktorý Nedostáva z S.r.o.

Zrejme najčastejším prípadom, najmä pri menších firmách, bude situácia, kedy konateľ/spoločník nedostáva za svoju činnosť žiadnu pravidelnú ani nepravidelnú odmenu. Pri odvodoch do Sociálnej poisťovne je v tomto modele situácia rovnaká aj pri spoločníkovi, aj konateľovi. Ak je niekto len spoločníkom firmy (t.j. Ak je osoba konateľom s.r.o. (pričom je jedno, či je zároveň aj spoločníkom, alebo je len konateľ bez funkcie spoločníka), odvádza do zdravotnej poisťovne mesačne minimálny preddavok na zdravotné poistenie, ktorý je pre rok 2025 vo výške 107,25 eur (pre porovnanie v roku 2024 boli min. mesačné zdravotné odvody 97,80 eur). Uvedené čísla platia, ak spoločník/konateľ nemá žiadnu odmenu za svoju činnosť. Možno sa pýtate, z čoho konateľ/spoločník s.r.o. žije, ak nemá žiadnu odmenu? V tomto prípade je možné použiť iné zákonné možnosti vyplácania peňazí z firmy (napr.

Spoločník z Podielu na Zisku

Spoločník v s.r.o. má zo zákona právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividenda). Spoločník z podielu na zisku platí daň z dividend buď vo výške 7% (za zisk vytvorený v rokoch 2017 až 2023), alebo 10% (za zisk vytvorený v roku 2024), alebo 7% (za zisk vytvorený od roku 2025). Z takto vyplatenej dividendy spoločník už neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne ani odvody do zdravotnej poisťovne. Zisk môže byť spoločníkom vyplatený najskôr v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom zisk bol vytvorený. Napríklad zisk z roku 2025 môže byť vyplatený najskôr v roku 2026. Uvedené platí k podielom na zisku vytvorenom od roku 2017 a neskôr. Častým prípadom je situácia, kedy má spoločník/konateľ uzatvorenú so svojou firmou zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu. V takýchto zmluvách sa upravuje aj výška odmeny za výkon činnosti. Môže ísť o odmenu pravidelnú (napr. mesačne) alebo nepravidelnú (napr.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Kto je Prokurista?

Podnikateľ nemusí všetky právne úkony realizovať osobne. Ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) a ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) umožňujú, aby za podnikateľa konal aj jeho zástupca. Vo všeobecnosti rozlišujeme dva druhy zastúpenia, a to zákonné zastúpenie a zmluvné zastúpenie. V obchodnoprávnych vzťahoch existujú dva druhy zmluvného zastúpenia - t.j. na základe plnomocenstva a udelenie prokúry. Kto je to prokurista a komu prokúru možno udeliť? Prokúra je osobitným inštitútom zmluvného zastúpenia podnikateľa. Ide v podstate o druh zmluvného plnomocenstva, ktoré je možné udeliť výlučne fyzickej osobe. Nie je vylúčené, že ako prokuristi budú konať aj viaceré osoby súčasne, pričom je úlohou podnikateľa, aby určil, aký bude spôsob ich konania t.j. či budú oprávnení konať samostatne alebo budú musieť konať spoločne, prípade len dvaja z nich a pod. V zmysle § 14 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka sa „prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo.“ Osobitné plnomocenstvo sa vyžaduje napr. podľa zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách atď. Vyššie uvedené neplatí v prípade scudzovania a zaťažovania nehnuteľností. Na to, aby bol prokurista oprávnený aj na scudzovanie (čiže napr. predaj, darovanie, výmena) a zaťažovanie nehnuteľností (napr. záložným právom) je potrebné výslovné oprávnenie v udelení prokúry. Podotýkame však, že vymedzený rozsah oprávnenia nie je možné zúžiť.

Udelenie a Obmedzenia Prokuratúry

„Zároveň však z podstaty prokúry ako plnej moci sui generis implicitne nevyplýva, že prokurista je oprávnený udeliť plnú moc v rovnakom rozsahu t.j. poveriť inú osobu zastupovaním podnikateľa v rozsahu prokúry, ani prokúru odvolať.“ (M. Patakyová a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. 3 vydanie. Praha: C.H. Beck, 2010, 1219 s.). Prokurista môže byť pri konaní obmedzený vnútornými pokynmi. Takéto obmedzenia však nemajú právne účinky voči tretím osobám. Znamená to, že aj keby bola osoba prokuristu obmedzená internými predpismi napr. Prokúru udeľuje štatutárny orgán spoločnosti. V prípade spoločnosti s rušením obmedzeným sa pôsobnosť rozhodovať o udelení prokúry zveruje do pôsobnosti valného zhromaždenia, ak spoločenská zmluva neustanovuje inak. Pre udelenie prokúry nepredpisuje Obchodný zákonník žiadnu špeciálnu formu, keďže ide o plnú moc, ktorá sa netýka iba konkrétneho právneho úkonu. Je však nutné, aby bola udelená písomne. Okruh osôb, ktoré možno vymenovať do funkcie prokuristu nie je zákonom stanovený, v zásade platí, že prokuristom nemôžu byť len osoby, ktorým oprávnenie zaväzovať podnikateľa vyplýva z iných dôvodov (napr. Udelenie prokúry je účinné od zápisu do obchodného registra. Môžeme teda povedať, že vznik prokúry má konštitutívny účinok. „Od udelenia prokúry po zápis do obchodného registra má designovaný prokurista oprávnenia splnomocnenca z písomnej plnej moci, ak listina o udelení prokúry spĺňa náležitosti prejavu vôle inej plnej moci ako prokúry. Inak by išlo o konanie bez príkazu.“ (M. Patakyová a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. 3 vydanie. Praha: C.H. Beck, 2010, 1219 s.). Návrh na zápis prokúry do obchodného registra musí obsahovať meno a bydlisko prokuristu a spôsob, akým sa za podnikateľa podpisuje. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Obdo V 2/2002 „Na rozdiel od plnomocenstva udeleného podľa Občianskeho zákonníka, rozsah prokúry upravuje Obchodný zákonník, keď doň zahŕňa všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, s výnimkou úkonov podľa § 14 ods. 2 OBZ. Zápisom do obchodného registra nastávajú účinky udelenia prokúry, prokurista už preto nepotrebuje na konanie v mene podnikateľského subjektu žiadne ďalšie plnomocenstvo. Prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis. „S nedodržaním normy uvedenej v § 14 ods. 5 Obchodného zákonníka, teda neuvedením dodatku označujúceho prokúru, zákon nespája sankciu neplatnosti úkonu vykonaného v mene podnikateľa, ak je s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, kto a v mene koho právny úkon učinil.“ (M. Patakyová a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. 3 vydanie. Praha: C.H. Dôsledky prekročenia rozsahu oprávnenia obsiahnutého v prokúre neupravuje Obchodný zákonník. Je preto potrebné postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V prípade, ak prokurista prekročí svoje oprávnenia obsiahnuté v prokúre, uplatní sa § 33 Občianskeho zákonníka. „Ak podnikateľ bez zbytočného odkladu neoznámi osobe, s ktorou prokurista konal, svoj nesúhlas s úkonom, ktorý prokurista vykonal, bude z úkonu zaviazaný podnikateľ s právnymi účinkami ex tunc, a to v dôsledku uplatnenia nevyvrátiteľnej domnienky schválenia právneho úkonu.“ (M. Patakyová a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. 3 vydanie. Praha: C.H.

Konateľ vs. Prokurista: Rozdiely

Konateľ je štatutárny orgán spoločnosti, nie je štatutárnym orgánom spoločnosti. Konateľov môže byť viac ako jeden, prokuristov môže byť viac ako jeden. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Viacerým osobám možno prokúru udeliť tak, že sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnené každá samostatne, alebo tak, že je pritom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, prokuristom spoločnosti môže byť len fyzická osoba. Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Obchody zákonník neobsahuje ustanovenie, ktoré by sa vzťahovali výslovne na ukonćenie prokúry a výmaz prokuristu z obchodného registra. „Vzhľadom na to, že zákon neupravuje podmienky zániku prokúry, bude sa táto otázka posudzovať v zmysle § 1 ods. 2 podľa § 33b OZ. Výmaz prokúry z obchodného registra nie je teda podmienkou zániku prokúry. Ak bol prokurista odvolaný, ale výmaz prokuristu z obchodného registra ešte nebol vykonaný, bude podnikateľ zaviazaný z konania prokuristu s treťou osobou. Ak sa chce sám prokurista vzdať funkcie prokuristu a byť vymazaný z obchodného registra, odporúčame písomnú výpoveď prokuristu zaslať tak spoločnosti ako aj spoločníkovi (majiteľovi) spoločnosti. Zo zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) priamo nevyplýva oprávnenie prokuristu konať v pracovnoprávnych vzťahoch. Na uvedenú otázku však poskytol odpoveď Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 28.10.2021, sp. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že prokúra nezahŕňa žiadnu z činností, ktoré vykonáva štatutárny orgán smerom dovnútra spoločnosti. Záverom teda možno zhrnúť, že prokurista nie je bez ďalšieho oprávnený v mene zamestnávateľa podpísať výpoveď z pracovného pomeru. Výpoveď daná prokuristom by bola posúdená ako neplatná, keďže nebola podpísaná oprávnenou osobou. Pre zamestnávateľov je daný Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dôležitý z hľadiska platnosti nimi daných výpovedí z pracovného pomeru. Nie je pritom vylúčené, aby išlo o prokuristu spoločnosti. V takom prípade však prokurista musí disponovať platne udeleným plnomocenstvom od zamestnávateľa v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov, na základe ktorého bude oprávnený daný úkon uskutočniť.

Spoločník/Konateľ ako Zamestnanec: Možnosti a Obmedzenia

Zákon o službách zamestnanosti v zásade vylučuje zaradenie konateľa a spoločníka s.r.o. do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože ich označuje za samostatne zárobkovo činné osoby (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z.). Do evidencie uchádzačov o zamestnanie (tzv. evidencia nezamestnaných) nemožno spravidla zaradiť osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť.

Výnimky zo Zákazu Evidencie

Z prekážok zápisu do evidencie uchádzačov o zamestnanie existujú dve výnimky (§ 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z.):

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

1. Osoby, ktoré sú zamestnancami a ich mesačný príjem nepresahuje 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
2. Osoby, ktoré vykonávajú činnosť na základe autorského zákona a ich mesačný príjem nepresahuje zákonom stanovenú hranicu.

Z uvedených pravidiel vyplýva, že konateľ/spoločník s.r.o. môže byť zaevidovaný v evidencii na úrade práce za kumulatívneho splnenia dvoch zákonných podmienok:

1. Má súčasne status zamestnanca.
2. Ako zamestnanec má mzdu nepresahujúcu zákonom stanovenú hranicu 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Nakoľko príjem konateľa, resp. spoločníka s.r.o. je právne irelevantný, pretože rozhodujúca je výška mzdy tejto osoby ako zamestnanca, v evidencii uchádzačov o zamestnanie tak môžu byť okrem konateľov/spoločníkov nefungujúcich s.r.o. evidovaný aj konatelia/spoločníci fungujúcich s.r.o. s vysokými ziskami.

Vplyv Novely Zákona o Službách Zamestnanosti

Od 1. januára 2016 vstúpila do účinnosti novela zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti (zákon č. 353/2015 Z.z.), ktorá mení ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a). Zmenou znenia sa rozširuje okruh fyzických osôb, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za samostatne zárobkovo činnú osobu, o prokuristu. Kľúčovou zmenou však je to, že podmienka pre samostatne zárobkovo činnú osobu, nebyť zamestnancom, bola vypustená.

Právnym dôsledkom tejto zmeny je skutočnosť, že konateľ a spoločník s.r.o., ktorý bol doteraz zároveň v postavení zamestnanca a ako zamestnanec mal mzdu nepresahujúcu zákonom stanovenú hranicu 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu už po novom, t.j. Nakoľko bol príjem konateľa, resp. spoločníka s.r.o. podľa predchádzajúcej zákonnej úpravy právne irelevantný, pretože rozhodujúca bola výška mzdy tejto osoby ako zamestnanca, v evidencii uchádzačov o zamestnanie tak mohli figurovať okrem konateľov/spoločníkov nefungujúcich, resp. startupových s.r.o. evidovaný aj konatelia/spoločníci fungujúcich s.r.o.

Praktický Význam Zaradenia do Evidencie

Praktický význam zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie spočíva v tom, že fyzická osoba, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie sa považuje na účely zdravotného poistenia za osobu, za ktorú platí poistné štát (§ 11 ods. 7 písm. o) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení).

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Dávky v Nezamestnanosti a Obmedzenia

Vo vzťahu k dávkam sociálneho poistenia (dávky v nezamestnanosti) je potrebné poukázať na jednu zákonnú anomáliu - osobe, ktorá prestala byť zamestnancom a splnila všetky podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti (odpracované roky a pod.) nebude poskytnutá dávka v nezamestnanosti, ak je táto osoba konateľom alebo spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným. Základným predpokladom poskytnutia dávky v nezamestnanosti je totiž zaradenie do evidencie nezamestnaných (§ 104 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení).

Štátny Zamestnanec a Účasť v S.r.o.

Článok sa bude týkať tých štátnych zamestnancov, ktorá spadajú pod právny režim zákona č. 400/2009 Z.z. S výkonom verejných funkcií sú z dôvodu zabezpečenia ich plnohodnotného výkonu, zamedzeniu konfliktu záujmov a minimalizácii ich zneužitia spojené isté obmedzenia - jedným z takýchto obmedzení je aj inštitút tzv. vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta; inou zárobkovou činnosťou na účely tohto zákona sa rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu (§ 5 a § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. Z tohto obmedzenia pozná zákon o štátnej službe celý rad výnimiek (napr. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov je takýmto príjmom aj príjem spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností. V tomto kontexte je potrebné odlišovať pojem príjem od pojmu podiel na zisku, ktorý je v podstate príjmom v užšom slova zmysle. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov totiž predmetom dane nie je podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva. Rovnako podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade ak konateľ, resp. spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným nepoberá žiaden zdaniteľný príjem, nemožno jeho činnosť považovať za tzv. inú zárobkovú činnosť, t.j. Z právnej úpravy možno jazykovo-systematickým výkladom vyvodiť, že inou zárobkovou činnosťou sa bude rozumieť predovšetkým aktívna činnosť určitej osoby, z ktorej možno dôvodne očakávať ako odplatu dosiahnutie príjmu (podmienkou je odplatný charakter). To, že zárobková činnosť zamestnanca by mala byť spojená s aktívnou činnosťou potvrdzuje aj právna teória, podľa ktorej len vlastníctvo akcií alebo majetkový vklad v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným nie je zárobkovou činnosťou (Barancová, H.: Zákonník práce. Komentár. 3. Vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2013, str.

Zárobková Činnosť a Podiel na Zisku

Zárobkovou činnosťou sa vo všeobecnosti rozumie každá právom dovolená činnosť, ktorá je vykonávaná za účelom získania majetkového prospechu. Zárobkovou činnosťou je mimo iného tiež podnikanie. Je nepochybné, že zjavne každý, kto vkladá do spoločnosti s ručením obmedzeným svoje prostriedky alebo iné majetkové hodnoty, tak robí so zámerom získať majetkový prospech. V tomto zmysle je účasť v obchodnej spoločnosti "zárobkovou činnosťou“. Na druhej strane je však treba vziať do úvahy, že spoločnosť s ručením obmedzeným je spoločnosťou kapitálovou, v ktorej majetkový prospech spoločníka je za trvania spoločnosti vyjadrený podielom zo zisku spoločnosti (§ 123 Obch. zák.). Nárok na podiel zo zisku nie podmienený osobnou činnosťou spoločníka pre spoločnosť.

Zlučiteľnosť Funkcie Štátneho Zamestnanca a Majiteľstva Podielu v S.r.o.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že právne dovolený je len simultánny výkon funkcie štátneho zamestnanca s majiteľstvom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, t.j. Prikláňame sa teda k záveru, že samotná majetková účasť v kapitálovej spoločnosti (spoločnosti s ručením obmedzeným) nepredstavuje, resp. nenapĺňa žiaden zo znakov činností, ktoré sú v zákone o štátnej službe (§ 61 ods. Pokiaľ ide o zlučiteľnosť činnosti štátneho zamestnanca a výkonu funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným dospievame k opačnému názoru a to, že tieto dve činnosti sú navzájom nezlučiteľné, t.j.

tags: #môže #byť #spoločník #a #prokurista #sro